Info EDUARD
Synced!
Žádost o souhlas s ukládáním volitelných informací

Pro základní fungování webu nepotřebujeme ukládat žádné informace (tzv. cookies apod.). Rádi bychom vás ale požádali o souhlas s uložením volitelných informací:

Anonymní unikátní ID

Díky němu příště poznáme, že se jedná o stejné zařízení, a budeme tak moci přesněji vyhodnotit návštěvnost. Identifikátor je zcela anonymní.

Aa

Aa

Aa

Aa

Aa

 

 

 

 

aA

Do roka a do týždňa

Lietadlová loď krátko po dokončení v Hampton Roads vo Virgínii, 27. 10. 1941 Zdroj: Naval History & Heritage Command


Text: Miro Barič


Hľadanie stratených lodí s Paulom Allenom

 

O námorných bitkách okolo Guadalcanalu sme si povedali v predchádzajúcej časti. Bojov o dôležitý ostrov sa však zúčastnili aj lietadlové lode, ktoré bojovali na diaľku. Viaceré tam tiež boli stratené. Jednou z nich bola aj USS Hornet, posledná americká lietadlová loď dokončená pred napadnutím Pearl Harboru. Potopila sa presne rok a týždeň od vstupu do služby.

 

Prvou americkou lietadlovou loďou sa v roku 1920 stala USS Langley (CV-1). Vznikol prestavbou z lode na prepravu uhlia USS Jupiter. Ta bola v službe od roku 1913. Pri prestavbe z nej odstránili osem dvojitých žeriavov a oba komíny, ktoré dovtedy stáli vedľa seba, presunuli na ľavobok, kde boli umiestnené za sebou. Tým sa na lodi uvoľnilo miesto pre letovú palubu, ktorú postavili na vysokých podperách.

Kým uhoľná loď Jupiter mala výtlak 19 670 ton, lietadlová loď Langley mala plný výtlak už len 14 100 ton. Dĺžka plavidla bola 165 m a posádku tvorilo 468 osôb. Langley niesla 36 lietadiel, pre ktoré bol k dispozícii jeden výťah a jeden katapult. Výzbroj tvorili štyri kanóny kalibru 127 mm – dva na prove (prídi) a dva na korme (zádi). Tie sa však nedali použiť proti lietadlám. Ďalším zastaraným prvkom bol holubník, ktorý bol umiestnený medzi zadnou dvojicou kanónov. Idea bola taká, že lietadlá štartujúce z Langley si so sebou vezmú poštového holuba a ten po vypustení doručí správu naspäť na loď. Holuby cvičili počas toho, keď Langley prechádzala prestavbou v lodeniciach v Norfolku a zdalo sa, že všetko funguje. Potom však loď vyplávala na more a holuby boli vypustené pri ostrove Tangier, odkiaľ sa vrátili naspäť do Norfolku. Po tomto fiasku bol holubník zrušený. Vyškrtli ho aj z plánov ďalších lietadlových lodí USS Lexington a USS Saratoga.

Langley má na konte viacero prvenstiev pre americké námorníctvo. Uskutočnil sa z nej prvý štart z paluby lietadlovej lode v USA (17. 10. 1922), prvé pristátie na lietadlovej lodi (26. 10. 1922) a aj prvý štart s pomocou katapultu z lietadlovej lode (18. 11. 1922). Hoci bola extrémne pomalá (len 15,5 uzla) na to, aby mohla vykonávať účinné operácie s neustále technicky napredujúcim námorným letectvom, pomohla vychovať prvé generácie námorných letcov. Po tom, čo už úplne prestala spĺňať požiadavky na modernú lietadlovú loď, ju v rokoch 1936-37 prestavali na nosič hydroplánov. Japonské bombardéry G4M1 Betty ju vážne poškodili 27. 2. 1942, keď prepravovala stíhačky Curtiss P-40 na Jávu. Po tom, čo ju opustila posádka, bola potopená sprievodnými torpédoborcami.

Americké lietadlové lode Langley, Saratoga a Lexington (zdola hore) Zdroj: Naval History & Heritage Command


USS Ranger v 30. rokoch Zdroj: Naval History & Heritage Command


Bermudský trojuholník

Langley sa tak potopila ako posledná zo svojich sesterských lodí. V podobe lietadlovej lode síce ostala sama (druhé plánované plavidlo bolo zrušené po rozhodnutí o prestavbe Lexingtonu a Saratogy), ako uhoľná loď Jupiter však mala tri sestry. A všetky zmizli bez stopy v Bermudskom trojuholníku. Ako prvá sa niekedy po 4. 3. 1918 stratila USS Cyclops aj s 306 členmi osádky a cestujúcimi na palube. Plávala z Južnej Ameriky do Baltimore v Marylande. Cestou sa zastavila na Barbadose, kde ju videli naposledy.

Na konci roku 1941 zmizli v tej istej oblasti a na tej istej trase v priebehu dva a pol týždňa aj zvyšné dve sesterské lode. Najprv sa niekedy po 23. 11. 1941 stratil USS Proteus a po 10. 12. 1941 sa more zavrelo aj nad USS Nereus. Existuje viacero teórií o tom, čo mohlo privodiť ich zánik. Špekuluje sa o konštrukčnej chybe, ktorá oslabila trup a ten sa rozlomil pri kombinácii náhlej búrky a preťaženého nákladu. Alebo sa lode mohli stať obeťou nemeckých ponoriek, ktoré samotné boli neskôr potopené a svoj úspech nestihli nahlásiť. Nemecká strana totiž ani v jednom prípade neeviduje útok na loď, ktorý by zodpovedal strate niektorej z trojice. Ich zmiznutie tak už asi ostane navždy bez vysvetlenia.

Lietadlová loď USS Wasp pri vstupe do Hampton Roads vo Virgínii, 26. 5. 1942. V pozadí je torpédoborec USS Edison. Zdroj: Naval History & Heritage Command


Učenie sa za pochodu

Ďalšie dve plavidlá už boli plnohodnotnými lietadlovými loďami, hoci tiež vznikli prestavbou. Washingtonská dohoda z roku 1922 o obmedzení námorného zbrojenia prakticky zastavila stavbu nových bitevných lodí a bitevných krížnikov. Umožnila však zmeniť niektoré rozostavané plavidlá na lietadlové lode. V Spojených štátoch sa to týkalo Lexingtonu a Saratogy, ktoré vstúpili do služby v roku 1927 s označením CV-2 a CV-3. Ani pri nich nebolo námorníctvu spočiatku úplne jasné, čo s nimi. Okrem lietadiel niesli aj silnú protilodnú výzbroj v podobe kanónov kalibru 203 mm. Pravidelne však podnikali cvičenia s rôznymi úlohami, počas ktorých námorníctvo postupne vypracovalo správnu taktiku nasadenia lietadlových lodí. Ukázalo sa napríklad, že stretnutiam s hladinovými loďami protivníka by sa mali vyhýbať a kanóny kalibru 203 mm boli odstránené. Lexington sa potopil 8. 5. 1942 v bitke v Koralovom mori. Jeho osudom sme sa v tomto seriáli už venovali. Saratoga napriek viacerým poškodeniam vojnu prežila a bola potopená pri atole Bikini pri teste atómovej bomby 25. 7. 1946. Výbuch nastal len 370 metrov od lietadlovej lode a napriek jej rozmerom (dĺžka 270,7 m a výtlak 37 000 t) ju celú zdvihol z vody. Vrak sa nachádza v plytkej vode a je dostupný pre potápačov.

Prvým americkým plavidlom, ktoré od začiatku navrhli a stavali ako lietadlovú loď, bol až USS Ranger (CV-4). Stavba sa začala v roku 1931 a loď do služby vstúpila v roku 1934. Projektové práce však prebiehali už od roku 1925, teda ešte pred dokončením Lexingtonu a Saratogy. Aj na základe skúseností s predchádzajúcimi plavidlami sa dizajn Rangera viackrát menil. Pôvodne mala mať loď hladkú palubu ako Langley. Aby dym z komínov neprekážal lietadlám, bola šestica komínov (tri na každom boku) navrhnutá ako sklopná. Počas stavby však na loď doplnili veliteľský mostík. Komíny boli v tom čase už hotové a ich prestavba príliš nákladná, tak ich ponechali v pôvodnej konfigurácii.

Ranger bol pomerne malý, pri dĺžke 222,5 m mal štandardný výtlak menej ako 15 000 t a plný výtlak menej ako 18 000 t. Mal tiež nižšiu rýchlosť, len 29,5 uzla. Lexington a Saratoga dosahovali viac ako 33 uzlov. Preto bol považovaný za nevhodný pre Tichomorské bojisko a počas väčšiny druhej svetovej vojny pôsobil v Atlantiku. Nemecké námorníctvo bolo totiž považované za slabšieho protivníka ako to japonské. Ranger sa zúčastnil operácie Torch (vylodenia v Severnej Afrike) a útokov na nemecké ciele v nórskych vodách. Bol jedinou z predvojnových amerických lietadlových lodí, ktorá sa nezúčastnila bojov proti Japonsku. V októbri 1946 ju vyradili zo služby a v januári 1947 ju predali do šrotu.

USS Wasp bola prvou lietadlovou loďou s výťahom na okraji letovej paluby. Lietadlo, v tomto prípade SB2U-2 Vindicator z VS-72 v júni 1940, dvíhali v polkruhu dve ramená po bokoch platformy výťahu. Zdroj: U.S. Navy National Museum of Naval Aviation


Horiaci USS Wasp krátko pred potopením 15. 9. 1942 Zdroj: United States Library of Congress


Trieda Yorktown

Skúsenosti zo stavby a služby predchádzajúcich jednotiek využilo námorníctvo pri stavbe nasledujúcej triedy Yorktown. Analýza vojnových hier jasne ukázala potrebu rýchlych lietadlových lodí s veľkou leteckou skupinou na palube. K požiadavke na rýchlosť a veľký počet nesených lietadiel sa pridala dobrá ochrana trupu proti torpédam – a toto boli tri základné princípy, na základe ktorých vznikli USS Yorktown (CV-5), USS Enterprise (CV-6) a USS Hornet (CV-8). Prvé dve začali stavať v roku 1934 hneď po dokončení Rangera. Medzi Enterprise a Hornet sa stihla vtesnať ešte USS Wasp (CV-7). Po prestavbe Langley na nosič hydroplánov sa totiž uvoľnil určitý priestor v tonáži, ktorú mohli Spojené štáty na základe vtedy platných zmlúv využiť na stavbu lietadlových lodí. Na plnohodnotnú loď triedy Yorktown to však nestačilo, a tak bola výsledkom akási zmenšená verzia. Hmotnosť sa šetrila najmä na úkor protitorpédovej ochrany, čo sa pre Wasp neskôr stalo aj osudným.

Hornet začali stavať 25. 9. 1939, teda už po začatí druhej svetovej vojny v Európe. Na vodu ho spustili 14. 12. 1940 a do služby ho zaradili 20. 10. 1941. Loď bola dlhá 251 m, štandardný výtlak bol 20 000 t a plný výtlak dosahoval takmer 26 000 t. Pohonná sústava s deviatimi kotlami a štyrmi parnými turbínami mala celkový výkon 120 000 konských síl (89 000 kW). Hornet s týmto výkonom dosahoval maximálnu rýchlosť 32,5 uzla.

Letová paluba mala rozmery 248 × 26 m. Hangár pod ňou mal rozmery 166 × 19 m a s letovou palubou ho spájali tri výťahy. Hornet mal kapacitu 72 lietadiel, letový personál tvorilo 851 osôb. Osádka lode bola zložená z 86 dôstojníkov a 1280 mužov. Spočiatku jej výzbroj tvorilo osem kanónov kalibru 127 mm v jednohlavňovom usporiadaní, štyri štvorhlavňové kanóny kalibru 28 mm a 24 guľometov kalibru 12,7 mm. V januári 1942 boli guľomety odstránené a postupne ich nahradilo 32 jednohlavňových kanónov kalibru 20 mm. Neskôr pribudol ešte jeden štvorhlavňový kanón kalibru 28 mm, čím sa počet zbraní tejto ráže zvýšil na dvadsať.

 

V akcii v Pacifiku

Všetky lode tejto triedy niesli spolu s Lexingtonom a Saratogou hlavnú ťarchu bojov v Tichom oceáne v počiatočnom období vojny. Wasp pôsobil v Atlantiku, kde v lete 1941 prepravil americké stíhačky P-40 na Island a v apríli a v máji 1942 dvakrát dopravil britské stíhačky Spitfire na Maltu. Až v júni 1942 sa presunul do Pacifiku.

Hornet v čase útoku na Pearl Harbor prechádzal výcvikom v Norfolku. Pri jednej z cvičných plavieb naložili 2. 2. 1942 na palubu dva dvojmotorové bombardéry B-25 Mitchell armádneho letectva. K veľkému úžasu osádky tieto stroje na mori z lietadlovej lode odštartovali. Skutočný význam tohto experimentu námorníci pochopili, keď 2. 4. 1942 Hornet vyplával z Alamedy v Kalifornii so 16 bombardérmi B-25 na letovej palube. Kapitán lode Marc A. Mitscher posádku informoval, že podniknú nálet na Japonsko. Hornet mal vlastné lietadlá v podpalubí a pri tomto výpade hlboko do nepriateľských vôd ho sprevádzala Enterprise. Plán bol odštartovať vo vzdialenosti 400 námorných míľ (740 km) od Japonska. Po tom, čo americký zväz zbadala 18. 4. 1942 japonská hliadková loď, odštartovalo 16 bombardérov pod vedením podplukovníka Jamesa H. Doolittla vo vzdialenosti 600 námorných míľ (1110 km) od Japonska. Bola to prvá bojová plavba Hornetu.

Keď sa schyľovalo k stretu v Koralovom mori, vyrazil Hornet 30. 4. 1942 z Pearl Harboru. Do bitky, v ktorej sa 8. 5. 1942 potopil Lexington, sa však zapojiť nestihol. Pascu, ktorá sklapla pri Midway, však stihol spolu s Enterprise a Yorktownom nachystať včas. Posledne menovaná loď sa tam síce 7. 6. 1942 potopila, ale Japonsko stratilo štyri veľké lietadlové lode a jeho postup v Tichomorí sa zastavil.

Kanón kalibru 127 mm na potopenej lodi USS Wasp. Zdroj: R/V Petrel / Vulcan


Štvorhlavňový kanón kalibru 28 mm na palube USS Wasp. Zdroj: R/V Petrel / Vulcan


Potopené lietadlá Grumman Avenger pri vraku USS Wasp. Zdroj: R/V Petrel / Vulcan


Nebezpečné ponorky

V predchádzajúcej časti sme sa venovali spojeneckej ofenzíve v Šalamúnových ostrovoch a námorným bitkám v okolí Guadalcanalu. Do bojov v tejto kampani sa však na oboch stranách zapojili aj lietadlové lode. Na tej americkej to boli Enterprise, Saratoga, Wasp a Hornet. Prvé tri kryli samotné vylodenie na Guadalcanale 7. 8. 1942. Hornet bol v tom čase v zálohe v Pearl Harbore pre prípad, že by ho bolo treba inde.

Wasp pri podpore vylodenia prišiel o jeden Dauntless a tri Wildcaty. Jeden letec zahynul a jeden bol zranený. Výmenou za to lietadlá z Waspu zničili 15 lietajúcich člnov a sedem plavákových stíhačiek Rufe na hladine a jedno Rufe a jedno Zero vo vzduchu. Avengery a Dauntlessy z Waspu útočili bombami aj na pozemné ciele.

Večer 8. 8. 1942 sa americké lietadlové lode stiahli, aby doplnili palivo. Enterprise a Saratoga sa vrátili, aby medzi 15. 8. a 20. 8. 1942 kryli dodanie lietadiel na Hendersonove letisko na Guadalcanale. V tom istom čase sa snažilo dopraviť na ostrov posily aj japonské námorníctvo. Na more sa vydalo niekoľko zväzov, ktorých úlohou bolo okrem krytia transportných lodí aj protiofenzíva s cieľom zničiť americké lode pri ostrove. O to sa mali postarať najmä veľké lietadlové lode Shōkaku a Zuikaku a ľahká lietadlová loď Ryūjō. V dňoch 24. a 25. 8. 1942 došlo k stretnutiu pri východných Šalamúnových ostrovoch, ktoré sa stalo treťou bitkou lietadlových lodí v histórii.

Podobne ako počas bitky v Koralovom mori, Američania lokalizovali najskôr ľahkú lietadlovú loď. Ryūjō sa plavila pred hlavnými silami s cieľom zaútočiť na Hendersonove letisko. Saratoga proti nej vyslala 38 lietadiel, ktoré japonský nosič zasiahli viacerými bombami a možno aj jedným torpédom. Vážne poškodená loď sa v noci potopila.

Japonské hlavné sily medzitým zaútočili na americké lietadlové lode. Sústredili sa na Enterprise, ktorá dostala tri zásahy bombami zo strmhlavých bombardérov Val. Vďaka úsiliu jej záchranných tímov sa však podarilo v priebehu hodiny uhasiť požiare a obnoviť letové operácie. Americkým letcom sa nepodarilo lokalizovať Shōkaku a Zuikaku a obe nepriateľské loďstvá sa napokon z oblasti stiahli.

Na pomoc Enterprise a Saratoge sa ponáhľal aj Wasp. Jeho lietadlá zostrelili dva hydroplány Jake a jeden lietajúci čln, ale japonské lietadlové lode sa im tiež nepodarilo nájsť. V nasledujúcich dňoch došlo ku katastrofe. Najprv bola 31. 8. 1942 zasiahnutá jedným torpédom Saratoga a musela odplávať do opravy. Trafila ju ponorka I-26, ktorá neskôr potopila aj krížnik USS Juneau, o ktorom sme písali v predchádzajúcej časti. Potom prišla 15. 9. 1942 ešte väčšia rana. Ponorka I-19 vypustila vejár šiestich torpéd na zväz amerických lodí. Jedno zasiahlo bitevnú loď USS North Carolina a jedno trafilo torpédoborec USS O’Brien, ktorý sa neskôr potopil. Tri torpéda zasiahli Wasp a spôsobili rozsiahle požiare a sériu výbuchov v podpalubí. Keď bolo jasné, že sa oheň nepodarí zvládnuť, bola zahájená evakuácia lode. Ku dňu s ňou napokon išlo 193 členov osádky a 45 lietadiel.

Japonský ťažký krížnik Chikuma počas útoku amerických lietadiel 26. 10. 1942 Zdroj: Naval History & Heritage Command


Posledná bitka pred rokom 1944

Japonské a americké lietadlové lode sa opäť stretli v bitke pri ostrovoch Santa Cruz v dňoch 25. až 27. 10. 1942. Proti Enterprise a Hornetu tam stáli staré známe Shōkaku a Zuikaku a tiež dve ľahké lietadlové lode Zuihō a Jun'yō. Pri pátraní po nepriateľskom zväze najprv dva prieskumné Dauntlessy z Enterprise našli 26. 10. 1942 ráno Zuihō a zasiahli ju dvomi bombami, čo japonskú loď vážne poškodilo a vyradilo z ďalšieho boja. Potom sa lietadlá z oboch zväzov po ceste do útoku stretli a došlo k vzdušným súbojom. Americké stroje útočili v menších skupinách. Desať Dauntlessov z Hornetu zasypalo bombami Shōkaku a zasiahli ju najmenej trikrát (optimistický odhad je až šesťkrát). Kým pri Midway by takýto prídel znamenal zánik lode, tentoraz vyviazla. Bomby jej síce zničili letovú palubu aj hangár pod ňou, na Shōkaku sa však nenachádzali natankované a vyzbrojené lietadlá ako pri Midway. Vyhla sa tak veľkým požiarom.

Ďalších deväť Dauntlessov z Hornetu zasiahlo dvomi bombami ťažký krížnik Chikuma. Tri Dauntlessy z Enterprise pridali ešte jeden zásah a deväť Avengerov skórovalo aj s jedným torpédom. Vážne poškodený krížnik sa tak musel z bitky stiahnuť.

Japonci pre zmenu útočili vo väčších formáciách. Zväz Enterprise skryla dažďová prehánka, a tak sa celá sila prvej útočnej vlny sústredila na Hornet. Zasiahli ju tri bomby, dve torpéda a ešte sa na ňu zámerne zrútili dva poškodené japonské bombardéry. Hornet ostal stáť bez pohonu, no požiare sa s pomocou sprievodných torpédoborcov podarilo uhasiť a lietadlovú loď sa pokúšal vziať do vleku krížnik Northampton.

V presvedčení, že Hornet sa už potápa, sústredila sa japonská druhá vlna na Enterprise. Zasiahli ju a poškodili dvomi bombami. Preto sa radšej stiahla aj so svojím zväzom. Aj Hornet sa konečne podarilo vziať do vleku a posádka horúčkovito pracovala na obnovení vlastného pohonu, keď dorazila tretia vlna japonských lietadiel. Loď zasiahlo ďalšie torpédo a dve bomby. Blížili sa k nej japonské hladinové sily, a tak padlo rozhodnutie potopiť ju. To však nebolo také jednoduché. Kým ostatné americké lode ustúpili, torpédoborce USS Mustin a USS Anderson vypálili do jej trupu niekoľko torpéd a vyše 400 granátov kalibru 127 mm. Ani to však nestačilo. Keď museli ustúpiť aj tieto dva torpédoborce, Hornet sa stále držal na hladine a hodinu a pol pred polnocou dorazili k jeho horiacemu vraku hlavné japonské sily. Možnosť zajať americkú lietadlovú loď bola veľmi lákavá, rýchlo si však uvedomili, že Hornet toho už nie je schopný. Po zásahu ďalších štyroch japonských torpéd sa nad ním 27. 10. 1942 o 01.35 zavrela voda. Stalo sa tak presne rok a sedem dní odkedy vstúpil do služby. Na dno s ním kleslo aj 140 mŕtvych námorníkov a 21 lietadiel.

Jedinou americkou lietadlovou loďou schopnou akcie v celom Tichom oceáne tak ostala Enterprise. Jej osádka dokonca na palubu namaľovala nápis Enterprise vs. Japonsko. Po provizórnych opravách bojovala vo vodách okolo Šalamúnových ostrovov až do jari 1943. Jej lietadlá sa počas bojov o Guadalcanal podieľali na potopení 16 japonských lodí.

Japonskému námorníctvu síce ostalo viac lietadlových lodí, no viaceré tiež boli poškodené a čo bolo horšie, pre tie zostávajúce nebol dostatok vycvičených letcov. V spomínaných bitkách pri východných Šalamúnových ostrovoch a pri ostrovoch Santa Cruz stratili väčšinu osádok palubných lietadiel. Ani oni sa teda do akcie neponáhľali a k ďalšej bitke lietadlových lodí došlo v Pacifiku až v lete 1944.

Poškodený strmhlavý bombardér Val sa rúti na USS Hornet 26. 10. 1942. Torpédový bombardér Kate odlieta po vypustení torpéda. Zdroj: Naval History & Heritage Command


Japonský bombardér Val zostrelený priamo nad mostíkom USS Enterprise 24. 8. 1942. Zdroj: Naval History & Heritage Command


Vraky našli takmer naraz

Paul Allen pátral po vraku USS Wasp už od roku 2017. Pátranie pokračovalo aj po jeho náhlej smrti 15. 10. 2018. Výskumná loď R/V Petrel podnikla v roku 2019 viacero plavieb a jej posádka najprv oznámila, že v januári 2019 objavila vrak USS Hornet. Predchádzala tomu rozsiahla práca v archívoch, kde sa zachovali hlásenia z deviatich lodí, ktoré boli svedkami posledných chvíľ Hornetu. Ich pozície naniesli na mapu a vytvorili tak sieť, ktorá umožnila vytipovať polohu lietadlovej lode. R/V Petrel vypustila autonómneho podmorského robota a jedno diaľkovo ovládané zariadenie s kamerou. Oba stroje sú schopné ponoriť sa do hĺbky 6000 m. Vrak Hornetu našli na prvý pokus. Leží vzpriamene na dne v hĺbke 5330 m. Z trupu sa odlomila len časť kormy, ktorá leží opodiaľ. Na palube sa podarilo nasnímať aj traktor International Harvester, ktorý slúžil na ťahanie lietadiel. Ten prežil nielen požiar lode a cestu na dno, ale je v dobrom stave aj po 80 rokoch pod vodou.

Až o mesiac neskôr oznámila posádka R/V Petrel, že pri tej istej plavbe v januári 2019 našla aj vrak USS Wasp. Ten sa nachádza v hĺbke 4345 m. Jeho hľadanie bolo zložitejšie, pretože nebola známa presná poloha. Podmorský robot tak plával po naprogramovanej šesťmíľovej trase a vysielal na oba boky signály nízkofrekvenčného sonaru. Pri jednej plavbe bol robot schopný preskúmať oblasť s rozlohou 40 námorných míľ. Získané údaje po vytiahnutí robota prechádzali analýzou a na sľubne vyzerajúce miesta sa osádka vrátila s druhým zariadením s kamerou. Aj Wasp leží na dne vzpriamene, ale je v oblasti, kde je veľa bahna. Trup sa zaboril až po pôvodnú čiaru ponoru, a tak nebolo možné zistiť, kde presne loď zasiahli torpéda. Pri vraku lode sa nachádzalo aj viacero bombardérov Avenger, ktoré sa pri potápaní zošmykli z paluby.

Wildcat z Hornetu na morskom dne. Zdroj: R/V Petrel / Vulcan


127 mm kanón na palube USS Hornet. Zdroj: R/V Petrel / Vulcan


Traktor International Harvester na ťahanie lietadiel ostal na palube USS Hornet aj po jej potopení. Zdroj: R/V Petrel / Vulcan


Štvorhlavňový kanón kalibru 28 mm na vraku HornetuZdroj: R/V Petrel / Vulcan


Zdroje

Hubáček, M.: Vítězství v Pacifiku. Praha 2003

Hrbek, I./Hrbek, J.: Námořní válka vrcholí; Praha 1995

 

Cbsnews.com

warbirdnews.com

nytimes.com

news.usni.org

history.navy.mil


05/2023
Info EDUARD 05/2023

Dobrý den, vážení přátelé! Na začátku května se soutěžní sezóna pěkně rozjíždí. Máme za sebou tradiční Mošoň, v sobotu se koná Kit show v Kopřivnici, a tak je čas říci si také něco o letošním E-dayi. E-day 2023 se koná v sobotu 23. září na Tankodromu v Milovicích. Pojedeme podle stejného schématu jako vloni, tedy se začátkem pro vystavující modeláře v pátek odpoledne, a to včetně podvečerního programu.

5/1/2023

Číst

Nenechte si ujít

Úvodník

Úvodník

Dobrý den, vážení přátelé, po únorové premiéře a březnovém pokračování P-40E Warhawk je v dubnu čas na patrně nejvýznamnější protivníky Warhawků, japonská Zera. Poslední premiéru příslušníka rodiny Zer, plovákového Rufe, jsme měli přesně přede dvěma lety, v dubnu 2023. Dva roky nabízejí dostatek času si od Zer trochu odpočinout a dostat chuť na nové přírůstky.

04/2025

KAMIKAZE TOKKŌTAI

KAMIKAZE TOKKŌTAI

Jedním ze slov, která zná z oboru letectví doslova každý, aniž by se o něj alespoň okrajově zajímal, je výraz „kamikaze“. Je spojen s převážně leteckou kampaní, která začala v říjnu 1944 a trvala v podstatě až do konce války v Pacifiku. Stovky letců během ní obětovali své životy ve jménu japonského císařství.

04/2025

Muzeum řeckých vzdušných sil Dekelia

Muzeum řeckých vzdušných sil Dekelia

Muzeum řeckých vzdušných sil (The Hellenic Air Force Museum) je poměrně mladá instituce, v současné podobě existuje od roku 1986. Rozhodně však má na co navazovat, protože letecké sbírky byly předtím součástí řeckého Válečného muzea. Muzeum organizačně spadá pod velení vojenského letectva (Hellenic Air Force – HAF) a jeho úkolem je nejen historický výzkum, shromažďování, uchování a zpřístupňování exponátů, ale také vyhledávání, vyzvedávání, konzervace a restaurace artefaktů souvisejících s řeckou leteckou historií.

04/2025

Letecká vojna na Ukrajine - Prišli prvé Mirage 2000

Letecká vojna na Ukrajine - Prišli prvé Mirage 2000

Plná ruská invázia na Ukrajinu sa začala pred tromi rokmi, 24. februára 2022. Toto pokračovanie seriálu sa tak nezaoberá len posledným obdobím od 1. 2. 2025 do 28. 2. 2025, ale rekapituluje aj udalosti za posledný rok. Začneme ale najväčšími aktualitami – a tými je dianie na svetovej politickej scéne.

04/2025

Červencové Stirlingy

Červencové Stirlingy

Když byla v létě 1941 denní letecká ofenzíva RAF nad okupovaným evropským pobřežím na svém vrcholu, britské velení již vědělo, že tato strategie přináší vlastní vysoké ztráty, které jsou výrazně vyšší, než ztráty Luftwaffe. RAF se pokoušelo své protivníky zapojit do boje především v rámci operací Sweep a Circus. Zatímco v prvním případě šlo o nasazení pouze stíhacích perutí, v případě Circusu se jednalo o rozsáhlý stíhací doprovod pro malou skupinu Blenheimů. V doletu těchto formací však bylo velmi málo cílů se strategickou hodnotou pro německé okupanty.

04/2025

Tail End Charlie - Téměř aprílový problém

Tail End Charlie - Téměř aprílový problém

Za to, že opět píši svůj příspěvek do Tail End Charlie na poslední chvíli, nemůžu až tak moc já. Práci jsem si včera, tedy v neděli, ještě dva dny před vydáním aktuálního čísla, rozdělil vcelku zodpovědně. Ovšem nějak jsem na konci dne nestíhal. Pochopitelně, mohl bych to přičítat své pomalé práci, tendenci utíkat od povinností k věcem, které mi do mozku propouštějí ty správnější hormony pro správnější nálady a tisíci dalších věcí, tkvících jen a pouze v mé povaze, nezodpovědnosti a lenosti. Je to ale jinak, přátelé. Sebrali mi z toho včerejšího dne hodinu.

04/2025

Flying Knights v Austrálii

Flying Knights v Austrálii

03/2025

Esem během jediného souboje

Esem během jediného souboje

S legendárními stíhacími letouny Spitfire v průběhu 2. světové války bojovali a vítězili letci mnoha národností. Řada z nich se během válečných let stala leteckými esy, někteří z nich tohoto statusu docílilo během jednoho dne. Avšak na letounech Spitfire jen jeden pilot dokázal sestřelit pět letadel během jednoho souboje. Byl jím kanadský pilot F/Lt Richard Joseph „Dick“ Audet.

12/2024

Nepřehlédněte další vydání

© 2025 Eduard – Model Accessories, s.r.o.

Mírová 170

435 21 Obrnice

Czech Republic

https://www.eduard.com

support@eduard.com

+420 777 055 500

Article Do roka a do týždňa waiting for thumbnails …

Sending statistics … done (774 ms)

Rendering Do roka a do týždňa (291372): (20/20) (9 ms)

No sync content to local

Viewport set: width=device-width, user-scalable=0; scale = 1

No sync content to local

Screen: easyReading

--==[ RUN ]==--

Info EDUARD: theme set to 8895

Device info: input=mouse, webkitPrefix=no, screen=1264x0(1)

Mozilla/5.0 AppleWebKit/537.36 (KHTML, like Gecko; compatible; ClaudeBot/1.0; +claudebot@anthropic.com)

 r85/appLogo-123.png

 r85/pubLogoa-156-cz.png

 i7104/item999933-small.jpg

 i7104/item999930-small.jpg

 i7104/item999931-small.jpg

 i7104/item999937-small.jpg

 i7104/item999936-small.jpg

 i7104/item999934-small.jpg

 i7104/item999935-small.jpg

 i7104/item999939-small.jpg

 i7104/item999940-small.jpg

 i7104/item999941-small.jpg

 i7104/item999942-small.jpg[p2]

 i7104/item999943-small.jpg[p2]

 i7104/item999929-small.jpg[p2]

 i7104/item999932-small.jpg[p2]

 i7104/item999938-small.jpg[p2]

 i7104/item999924-small.jpg[p2]

 i7104/item999925-small.jpg[p2]

 i7104/item999928-small.jpg[p2]

 i7104/item999926-small.jpg[p2]

 i7104/item999927-small.jpg[p2]

 p156/vth379005-1.jpg[p1]

 r85/appLogoa-123.png[p1]

 r85/vth512438-0.jpg[p1]

 r85/vth512465-0.jpg[p1]

 r85/vth512455-0.jpg[p1]

 r85/vth512460-0.jpg[p1]

 r85/vth512501-0.jpg[p1]

 r85/vth512440-0.jpg[p1]

 r85/vth507692-0.jpg[p1]

 r85/vth488981-0.jpg[p1]

 p156/vth512327-1.jpg[p1]

 i7104/vth379176-1.jpg

 i7104/vth379177-1.jpg