Letecká vojna na Ukrajine
Mínus jeden Su-57
Miro Barič
V tomto pokračovaní budeme sledovať obdobie od 1. 6. do 30. 6. Obe strany sa v ňom pripravovali na očakávané zaradenie stíhačiek F-16 do výzbroje ukrajinských vzdušných síl. Ukrajinská strana pokračovala v čistení priestoru pre ne a zameriavala sa na ruské letiská, radary a systémy protivzdušnej obrany. Na jednom letisku sa pri tom podarilo zasiahnuť aj najnovšiu ruskú stíhačku Su-57. Rusko sa tiež snažilo masívne útočiť na ukrajinské letiská, na ktorých očakáva nasadenie F-16.
Základňa Achtubinsk po ukrajinskom útoku 8. 6. Na satelitnej snímke spoločnosti Maxar vidno tri Su-57 a celkom dole je na ploche namaľovaná silueta lietadla na zmätenie dronov.
Detail na poškodený Su-57. Vľavo od neho vpredu i vzadu sú stopy po výbuchoch dronov. Je tiež vidno, že nad lietadlom začali tesne pred útokom stavať prístrešok.
Začneme rovno rekapituláciou ukrajinských útokov. V noci zo stredy 5. 6. na štvrtok 6. 6. bola ukrajinskými dronmi napadnutá rafinéria Novošachtinskyj v ruskej Rostovskej oblasti. Po zásahu v nej vypukol rozsiahly požiar. Rafinérii nepomohlo ani to, že okolo jej objektov vybudovali akúsi protidronovú ochranu v podobe kovových klietok a sietí.
V sobotu 8. 6. sa ukrajinské drony prvýkrát objavili nad Severným Osetskom. Ich cieľom bola letecká základňa Mozdok, z ktorej operujú stroje Tu-22M3 a MiG-31K. Letisko sa nachádza viac ako 700 km od frontovej línie na Ukrajine. Ruské úrady najprv oznámili, že tri útočiace drony boli zostrelené a ku žiadnym škodám nedošlo. Na sociálnych sieťach potom ukázali fotky trosiek ukrajinských bezpilotných prostriedkov. Z nich ale vyplýva, že útočilo najmenej šesť dronov (toľko motorov je na fotkách). Šéf Severoosetskej republiky Sergej Menjajlo neskôr priznal, že došlo k drobným škodám a požiarom. Podrobnosti však nie sú známe. Satelitné snímky z 12. 6. zachytili stopy po požiaroch, ktoré pravdepodobne spôsobili dopady dronov. Horelo však ďaleko od odstavných plôch pre lietadlá. Tie boli na satelitných záberoch prázdne – Rusi svoje lietadlá po ukrajinskom útoku evakuovali.
Drahá korisť
V ten istý deň, 8. 6., zaútočili ukrajinské drony aj na základňu Achtubinsk v ruskom Astrachanskom kraji, ktorá leží 600 km od frontovej línie. Tam sa im podaril husársky kúsok, keď črepinami poškodili najmodernejšiu ruskú stíhačku Suchoj Su-57. V Achtubinsku sídli 929. štátne letecko-výskumné stredisko V. P. Čkalova a stroje Su-57 tam prechádzali testami. Stáli na ploche bez akéhokoľvek krytu.
Na satelitných záberoch vidno pri jednom Su-57 dva krátery a spálené plochy po dopade dronov. Sú len pár metrov od lietadla a aj ruské telegramové kanály priznali, že bolo zasiahnuté črepinami. Až po podrobnej prehliadke malo byť jasné, či je vôbec opraviteľné, alebo je natoľko poškodené, že ho treba vyradiť. Ukrajinská vojenská rozviedka HUR uviedla, že zasiahnutý bol aj ďalší Su-57, ten však utrpel iba mierne škody, ktoré boli opraviteľné na mieste.
Nasledujúci deň, nedeľa 9. 6., predstavoval prvenstvo pre ukrajinské vzdušné sily, Tie totiž prvýkrát zaútočili na ruské územie pomocou pilotovaných lietadiel. Zasiahnutá bola budova ruského veliteľstva v Belgorode. Je pravdepodobné, že pri tom bola použitá západná navádzaná munícia. Obmedzenia na jej použitie aj na ruskom území uvoľnili viaceré štáty krátko predtým v reakcii na ruské útoky proti ukrajinskej Charkovskej oblasti.
Bombardér Tu-22M3 na ilustračnej snímke ruského ministerstva obrany. Rovnaký typ bol umiestnený na základni Mozdok.
Pokračovali aj útoky na ruské prostriedky protivzdušnej obrany. V pondelok 10. 6. boli na okupovanom kryme zasiahnuté dva systémy S-300 v Jevpatorii a na polostrove Tarchankut a jeden systém S-400 v Džankoj. V utorok 11. 6. zas boli zasiahnuté dva radary – jeden systému S-300 a jeden systému S-400 – v Belbeku, taktiež na okupovanom Kryme.
V noci na piatok 14. 6. sa terčom útoku najmenej 70 ukrajinských dronov stalo letisko Morozovsk v Rostovskej oblasti na juhu Ruska. Táto strategicky dôležitá základňa je domovom lietadiel Su-34 a útoku čelila už v apríli 2024. Aj tentoraz ruská strana tvrdila, že všetky ukrajinské drony zachytila a zostrelila. Obyvatelia Morovozska však zaznamenali výbuchy a požiare a satelitné snímky po útoku odhalili, že bol poškodený hangár a v ňom dve lietadlá Su-34, ktoré vidno cez diery v streche. Neďaleko hangára je vidno spálené miesta a stopy po rozliatom palive na odstavnej ploche. Je možné, že tam bolo poškodené ďalšie lietadlo, ktoré odtiahli ešte pred preletom satelitu.
Počas tohto masového útoku bolo zasiahnuté aj školiace stredisko protivzdušnej obrany v Jejsku na ruskej strane Azovského mora. Na základni bola jedna budova úplne zničená a druhá poškodená. Podľa ukrajinských zdrojov mohol byť v zničenej budove sklad iránskych dronov Shahed-136, ktoré Rusi používajú na útoky proti ukrajinským mestám. Malo ich byť zničených až 120. V Krasnodarskom kraji boli zároveň zasiahnuté aj štyri rafinérie.
S-500 nepomohol
V reakcii na útoky proti ruskej protivzdušnej obrane presunuli v prvej polovici sledovaného obdobia na okupovaný Krym najnovší systém S-500 Triumfator. Jeho bojový debut však absolútne nevyšiel. V nedeľu 23. 6. sa cieľom útoku rakiet ATACMS stal vesmírny komunikačný komplex NIP-16 v dedine Vitino pri Jevpatorii. Vybudovali ho ešte v roku 1958 počas ZSSR a slúžil pre sovietsky vesmírny program. Rusi sa ho zmocnili po okupácii Krymu a používajú ho na komunikáciu s vojenskými satelitmi. Tie slúžia na odhaľovanie ukrajinských cieľov a navádzanie bômb na ne. Napriek tomu, že komplex chránil práve systém S-500, najmenej štyri rakety ATACMS obranou prešli a vesmírnu komunikačnú stanicu NIP-16 zasiahli.
V rovnaký deň došlo ku tragédii na pláži pri Sevastopole. Do davu dovolenkárov tam dopadli časti rakety. Podľa oficiálnych správ zahynulo päť ľudí, z toho tri deti a okolo 120 bolo zranených. Ruské úrady obvinili Ukrajinu, že cielila priamo na civilistov na pláži a USA z toho, že do rakety ATACMS zadali súradnice pláže. Obe tvrdenia sú pochybné. Ak by raketa ATACMS s kazetovou muníciou naozaj mierila priamo na dovolenkárov, bolo by obetí oveľa viac. To, napokon, spochybnili aj sami Rusi, keď uviedli, že rakety ATACMS zostrelili a na pláž fopadla len časť trosiek jednej z nich.
Na ruských sociálnych sieťach sa tiež objavili fotky, podľa ktorých dopadli na pláž úlomky rakety ruskej protivzdušnej obrany. Incident navyše poukázal na fakt, že Rusi umiestňujú radary i odpaľovacie zariadenia v blízkosti pláži a to zvyšuje riziko pre dovolenkárov.
V piatok 28. 6. čelila útoku samotná batéria S-500. Podľa ukrajinskej strany dopadla na jej pozície pri letisku Džankoj raketa ATACMS a zničila radar ruského systému. Satelit zaznamenal na mieste, kde bola batéria rozmiestnená, silný požiar. Táto informácia však ostala nepotvrdená.
Trosky Su-25SM s označením RF-91968 a s trupovým číslom „modrá 09“, ktorý bol zostrelený zrejme už v roku 2022, ale vrak sa našiel až teraz.
Ruské straty vo vzduchu
Rovnako bez potvrdenia ostal zostrel ruského Su-25 v Doneckej oblasti v ten istý deň. Ukrajinská národná garda ho zachytila na neostrom videu, na ktorom vidieť obláčik dymu po zásahu lietadla. Prípadné potvrdenie zostrelu však môže prísť omnoho neskôr. Takto boli 7. 6. 2024 prvýkrát zverejnené fotografie vraku Su-25SM s označením RF-91968 a s trupovým číslom „modrá 09“. Ten bol zrejme zostrelený už v roku 2022 v Chersonskej oblasti a pilot sa z neho katapultoval. Ruskí vojaci našli jeho vrak až teraz a tak sa na svetlo sveta dostali jeho fotky a tým aj potvrdenie zostrelu.
Potvrdené sú dve ruské straty vo vzduchu počas sledovaného obdobia. K prvej došlo v utorok 11. 6. v Severnom Osetsku. Počas cvičného letu v horskom údolí v regióne Alagir sa tam zrútil stroj Su-34. Obaja piloti zahynuli. Oficiálne bola príčinou technická závada (ku ktorej mohla prispieť nedostatočná údržba počas vojny), no objavili sa aj rôzne iné špekulácie.
V piatok 21. 6. bol počas masívneho ukrajinského dronového útoku zničený vrtuľník Kamov Ka-29 ruského námorného letectva. Stalo sa tak nad Čiernym morom pri Anape v Krasnodarskom kraji. Všetci štyria členovia posádky prišli o život. Podľa viacerých ruských zdrojov ich omylom trafila raketa z ruského systému Pancir, ktorý zasahoval proti ukrajinským dronom. Je však možné aj to, že Ka-29 bol na misii proti ukrajinským námorným dronom a tie ho zasiahli protilietadlovou raketou. O tom, že ich začali nosiť, sme informovali v predchádzajúcej časti.
Školiace stredisko v Jejsku na satelitných snímkach spoločnosti Planet Labs - hore pred a dole po ukrajinskom útoku. Budova vľavo dostala zásah v hornej časti, sklad vpravo bol úplne zničený.
Ruská základňa Morozovsk po tom, čo na ňu 14. 6. zaútočilo vyše 70 ukrajinských dronov. Snímku urobila spoločnosť Planet Labs.
Dole pod zasiahnutým hangárom vidno na ploche veľkú škvrnu vytečeného paliva, ktorá môže pochádzať z ďalšieho poškodeného lietadla.
Ukrajinské straty
Na ukrajinskej strane nedošlo v sledovanom období vo vzduchu k žiadnym stratám. No aj ukrajinské letiská boli opakovane pod ruskou paľbou a došlo na nich k zásahom viacerých strojov. Ako prvé sa v júni stalo cieľom civilné letisko v Odese. V stredu 5. 6. boli zverejnené fotografie zachytávajúce zničené súkromné akrobatické lietadlá Su-31M s registráciou UR-TOP a Extra EA300SC s registráciou UR-WIN. V zasiahnutom hangári bolo poškodené aj ultraľahké lietadlo Aeroprakt A-22 Foxbat.
Vzápätí bolo vo štvrtok 6. 6. zverejnené video, ktoré zachytáva útok samovražedného dronu Lancet na ukrajinský Su-25 na letisku Kryvyj Rih v Dnipropetrovskej oblasti. V pondelok 10. 6. bol na základni Myrhorod v Poltavskej oblasti pri ruskom raketovom útoku zničený Su-27, pravdepodobne v dvojmiestnej verzii UB. V ten istý deň, 10. 6., sa Kryvyj Rih opäť stal terčom útoku Lancetu, ktorý na ňom zničil ďalší Su-25. Ani v jednom z týchto prípadov nie je jasné, či išlo o operačné lietadlá, odstavené vyradené stroje, alebo makety. Na základni Kryvyj Rih bolo napríklad používanie verne zhotovených makiet v úlohe návnad pre ruské drony zdokumentované už v novembri 2023.
Hoci k stretom prúdových lietadiel takmer nedochádza a v sledovanom období nebol zaznamenaný žiadny takýto incident, o to intenzívnejšie sú boje medzi ukrajinskými vrtuľovými lietadlami a ruskými prieskumnými dronmi, o ktorých sme už tiež informovali. Súboje pripomínajúce prvú svetovú vojnu boli zachytené na viacerých videách a objavili sa aj fotografie dokumentujúce úspechy posádky na boku trupu lietadla Jak-52. Ide o primitívnu, no veľmi účinnú taktiku. Pilot cvičného lietadla sa čo najviac priblíži ku dronu a druhý člen posádky ho zo zadného kokpitu zostrelí guľometom.
Hangár civilného letiska v ukrajinskej Odese, v ktorom boli zničené dve súkromné akrobatické lietadlá a poškodený najmenej jeden ultralight.
Mirage na pomoc
Na oslavách 80. výročia vylodenia v Normandii francúzsky prezident Emmanuel Macron oznámil, že Ukrajina dostane stíhačky Mirage 2000. Malo by ísť o verziu 5F, ktorá vstúpila do služby vo francúzskom letectve v roku 2000. Má nový kokpit, v ktorom väčšinu prístrojov nahradilo niekoľko veľkých displejov, vylepšený radar a možnosť nosiť zameriavacie kontajnery. Táto verzia je optimalizovaná na boj proti vzdušným cieľom, proti ktorým nosí rakety MICA s dosahom 60 až 80 km. Môže však nosiť aj zbrane proti pozemným cieľom, ktoré už Ukrajina používa – strely SCALP-EG (Storm Shadow) a navádzané bomby Hammer.
Ukrajinský MiG-29 patriaci 40. brigáde taktického letectva.
Zatiaľ nie je známe, koľko strojov Paríž Kyjevu poskytne. Francúzske letectvo má vo výzbroji necelých 30 kusov Mirage 2000-5F a ďalšie má uložené v rezerve. Portál The War Zone špekuluje aj o tom, či sa Francúzsko nebude snažiť získať späť stíhačky, ktoré v minulosti vyviezlo do iných krajín. Napríklad Grécko naznačilo, že sa bude chcieť svojich Mirage 2000-5 zbaviť, pretože nedávno objednalo nové lietadlá F-35. Ukrajinskí piloti by sa na francúzske stíhačky mali preškoliť v priebehu 12 mesiacov.
Mirage 2000 sú však zatiaľ len hudbou budúcnosti a aj dodávky F-16 sa ešte nezačali, hoci sú na spadnutie. Jedinými stíhačkami, ktoré Ukrajina dostala od spojencov, tak stále ostávajú stroje MiG-29 dodané z Poľska a Slovenska. Na konci sledovaného obdobia sa objavila vôbec prvá fotografia, ktorá zachytáva ex-slovenský stroj aj s trupovým číslom. Doteraz boli na všetkých záberoch retušované.
Ukrajinský Su-27 s raketami HARM pri pohľade z kokpitu iného lietadla.
Ide o dvojmiestny stroj MiG-29UBS, ktorý v slovenskom letectve niesol číslo 1303. Ponechal si typickú kamufláž v tvare rybacej kosti na chrbte trupu. Pôvodné slovenské číslo bolo na chvoste pretreté mierne odlišným odtieňom sivej. Stroj má okrem žlto-modrého označenia aj nové číslo – biela 80. To je na boku sacích otvorov a v menšom prevedení aj na zvislej chvostovej ploche.
Bývalý slovenský MiG-29UBS (ex 1303) teraz nosí v ukrajinskom letectve číslo „biela 80“.