Info EDUARD
Synced!
Žádost o souhlas s ukládáním volitelných informací

Pro základní fungování webu nepotřebujeme ukládat žádné informace (tzv. cookies apod.). Rádi bychom vás ale požádali o souhlas s uložením volitelných informací:

Anonymní unikátní ID

Díky němu příště poznáme, že se jedná o stejné zařízení, a budeme tak moci přesněji vyhodnotit návštěvnost. Identifikátor je zcela anonymní.

Aa

Aa

Aa

Aa

Aa

 

 

 

 

aA

Letecká vojna na Ukrajine

Ukrajinské F-16AM MLU s číslami 3599 a 3596.


F-16 so žlto-modrými kokardami

Text: Miro Barič


Jednotlivé mesiace v seriáli o leteckej vojne na Ukrajine mapujeme väčšinou chronologicky. V tomto sledovanom období (od 1. 7. do 31. 7.) však urobíme výnimku. Na samom konci júla sa totiž odohrala natoľko významná udalosť, že sa jej treba venovať na začiatku článku. Ukrajina urobilo dôležitý krok ku posilneniu svojho letectva a začala používať stíhačky F-16 nad svojím územím.

 

Najprv sa objavili videá, ktoré zachytávali F-16 na ukrajinskom nebi. Zo zverejnených záberov to však nebolo úplne jednoznačné. O pár dní to však bolo potvrdené aj oficiálne a stíhačky slávnostne privítal ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj. Podľa jeho vyjadrení ich má Ukrajina zatiaľ 10 (zo 79 prisľúbených) a do konca tohto roka ich bude mať 20.

Počas ceremónie so Zelenským stála za ním dvojica F-16 na zemi. Neskôr sa pár týchto stíhačiek objavil aj vo vzduchu. Ďalšie zábery zverejnili Ozbrojené sily Ukrajiny. Na väčšine z nich bolo vidno len výsostné znaky, ďalšie označenie bolo retušované, alebo na lietadlách nebolo vôbec namaľované. To sa týka najmä dvojice strojov na zemi za ukrajinským prezidentom. Nesú niektoré vonkajšie znaky verzie F-16ADF amerického letectva – najmä antény IFF systému APX-13. Iné znaky im však chýbajú. Tiež je známe, že USA sa rozhodli neposkytnúť Ukrajine žiadne stíhačky. Rakúsky vojenský odborník Tom Cooper si preto myslí, že ide v tomto prípade ide o vyradené lietadlá, ktoré slúžia len ako zdroj náhradných dielov, prípadne ako falošný cieľ pre prípad ruského útoku na letisko. Nasvedčuje tomu aj nekompletná kamufláž, keď týmto lietadlá chýba tmavší odtieň sivej na horných plochách.

Pri dvojici lietadiel, ktoré sa objavili vo vzduchu, ide o úplne iný prípad. Na jednom zábere im zabudli retušovať čísla na chvostových plochách. Vďaka tomu vieme, že ide o stroje 80-3596 a 80-3599, ktoré si v roku 1980 objednalo Dánsko. Ďalším poznávacím znakom dánskych lietadiel je umiestnenie reflektoru na prednej ľavej strane trupu a absencia puzdra pre brzdiaci padák pod smerovkou. Vo výzbroji dánskeho kráľovského letectva stroje v 90. rokoch prešli modernizáciou na verziu F-16AM MLU. Posledné tri písmená znamenajú Mid-Life Update, čiže modernizácia v strede životnosti. Znamenal vylepšenie radaru, systému IFF a softvérovo sa tieto lietadlá priblížili k úrovni F-16C/D Block 50/52.

Ďalšie zaujímavé informácie o ukrajinských F-16 nám prezradili zábery z oficiálneho videa. Z nich vyplýva, že lietadlá sú vybavené systémom Terma PIDS+, ktorý je integrovaný do prostredných závesníkov pod krídlami. To znamená, že tento závesník môže niesť zbraň, ale zároveň nesie tri senzory systému varovania proti raketám Hensoldt AAR-60(V)2. Každá F-16 tak má 6 senzorov, ktoré prehľadávajú okolie v okruhu 360 stupňov a zisťujú ohrozenie v podobe blížiacich sa rakiet. Ak systém takúto hrozbu zistí, tak vizuálne a akusticky upozorní pilota, ktorý môže vykonať úhybný manéver. Ak je raketa príliš blízko, automaticky sa aktivuje druhá časť systému PIDS+, a to sú výmetnice klamných cieľov. Podľa druhu hrozby systém sám vyberie, aké protiopatrenia použije, a tiež v akom čase, uhle a sekvencii ich vypustí tak, aby boli čo najúčinnejšie.

Systém PIDS+ integrovaný do závesníkov ukrajinských F-16 poskytuje ich pilotom väčšie možnosti ako staršie lietadlá sovietskej výroby, na ktorých lietali doteraz. Pohľad na výzbroj na týchto závesníkoch už ale nie je taký optimistický. Základom výzbroje sú rakety AIM-120B AMRAAM s aktívnym radarovým navádzaním. Ide o kvalitné rakety, ktoré s najnovším softvérovým vybavením môžu byť veľmi účinné. Majú však dosah maximálne 50 km, čo je výrazne menej ako pri novších verziách AIM-120C a D. Na strane ruských stíhačiek s raketami R-37M tak ostáva výhoda väčšieho dosahu. Pod krídlom bolo tiež vidno rakety AIM-9M Sidewinder, ktoré pochádzajú ešte z 80. rokov. Majú infračervené navádzanie a dosah maximálne 18 km. Ku vzdušným bojom na takúto vzdialenosť na Ukrajine nedochádza a účinnosť AIM-9M proti moderným lietadlám je tiež otázna. Na druhej strane, k bojom proti iránskym dronom Shahed, ktoré Rusko hojne používa, plne dostačujú.

Možno ešte dôležitejšie je to, čo Ukrajina nezverejnila. V Kyjeve sú si dobre vedomí, že Rusi každú informáciu dôkladne študujú. A tak je tu stále možnosť, že pre svoje F-16 dostali aj novšiu výzbroj – len sa tým vopred nechvália. Ukrajinské F-16 môžu nosiť aj rakety AGM-88 HARM či navádzané bomby, ktoré už ukrajinské letectvo dávno používa – a tiež ich na záberoch neukázali. Rusom určite poriadne zamotali hlavu aj tie dve ex-americké F-16 za prezidentom Zelenským. Ak totiž USA napriek vyhláseniam o nedodaní Ukrajine predsa len nejaké poskytli (hoc iba na náhradné diely), asi si kremeľskí analytici kladú otázku, čo všetko ešte Spojené štáty dodali bez toho, aby to zverejnili.

 Táto F-16, ktorú ukázali na zemi, zrejme nie je operačná.

Zábery z videa na prípravy a štart ukrajinskej F-16AM MLU.

Výzbroj ukrajinskej F-16 – na vnútornom závesníku pod krídlom je prídavná nádrž, potom je závesník s integrovaným systémom PIDS+ a napokon raketa AIM-9M. Na konci krídla je raketa AIM-120B.


Útok na detskú nemocnicu

 To, čo ukrajinské F-16 naozaj dokážu, akú výzbroj nosia a na čo ich ukrajinské letectvo používa, zistíme až v ďalších mesiacoch. Teraz sa poďme pozrieť na to, čo sa udialo v sledovanom období. Rusko sa dlhodobo tlačí dopredu v Doneckej oblasti, kde využíva aj napriek veľkým stratám vlny útočiacej pechoty. Cestu sa im snaží čistiť kĺzavými bombami, proti ktorým ukrajinská obrana stále nemá účinný recept. Ukrajinskými útokmi na letiská a sklady munície, ktoré sme popísali v predchádzajúcej časti, sa podarilo iba znížiť ich intenzitu. Namiesto 150 kĺzavých bômb v priemere za deň ich zhadzovalo ruské letectvo v poslednom období denne menej ako 100. Stále je to však príliš veľa.

Okrem vojenských cieľov však ruské sily pravidelne zasahujú aj civilné ciele s tento mesiac nebol výnimkou. Aj v tejto časti článku sa preto najprv pozrieme na najhorší útok (nielen) za posledné sledované obdobie. Došlo k nemu v pondelok 8. 7., tesne pred summitom NATO vo Washingtone, na ktorom sa zúčastnila aj Ukrajina. Rusko v ten deň vypustilo viac ako 40 striel na mestá Kyjev, Kryvyj Rih, Dnipro, Pokrovsk a Kropyvnyckyj. Zahynulo pri tom 47 ľudí a 189 bolo zranených.

Pri útoku bola zasiahnutá aj detská nemocnica Ochmatdyt v Kyjeve. V čase útoku v nej bolo 600 detských pacientov a približne rovnaký počet zdravotníckeho personálu. O život prišli dvaja dospelí ľudia, z toho jedna mladá lekárka. Ďalších 16 ľudí bolo zranených, z toho 7 detí. Úplne zničené bolo oddelenie, v ktorom deti dostávali dialýzu a poškodených bolo viacero ďalších oddelení, vrátane špecializovaných onkologických laboratórií, ktoré sú jediné na Ukrajine.

Moskva vzápätí reagovala, že útočí iba na vojenské ciele a zverejnila niekoľko verzií toho, čo sa mohlo stať. To je, ostatne, typický štýl ruskej propagandy – zahltiť informačný priestor a rozriediť a oslabiť tak pravdu. Ukrajinci si podľa Kremľa zasiahli nemocnicu sami a to buď úmyselne alebo zlyhanou raketou protivzdušnej obrany. Spomenulo sa pri tom niekoľko typov striel západnej výroby. Odhliadnuc od toho, že napr. strely zo systému IRIS-T nemôžu spôsobiť také rozsiahle škody, od začiatku hral proti Rusom jeden fakt. Útok sa podarilo zachytiť na video a to celkom jasne zachytáva typický tvar ruskej strely s plochou dráhou letu Ch-101 aj s prúdovým motorom TRDD-50A pod zadnou časťou. Strela nemala žiadne známky poškodenia a na nemocnicu mierila po typickej dopadovej dráhe. Všetky tieto známky vylučujú náhodný zásah. Nemocnica teda bola úmyselným cieľom. Útok vykonali príslušníci 22. divízie ťažkého bombardovacieho letectva zo základne Engels-2 pri Saratove.

 Zasiahnutá detská nemocnica Ochmatdyt v Kjeve.

Dopad ruskej strely Ch-101 na nemocnicu zachytilo video. Všimnite si prúdový motor pod jej zadnou čaťou.


Letiská pod paľbou

 Rusko od začiatku sledovaného obdobia útočilo aj na ukrajinské letiská v blízkosti frontovej línie. Hneď v pondelok 1. 7. viaceré rakety zasiahli základňu Myrhorod v Poltavskej oblasti. Zničené boli dve ukrajinské stíhačky Su-27 a ďalšie štyri boli poškodené. Nie je jasné, či išlo o vyradené a odstavené lietadlá alebo nie. Minimálne časť z nich však bola zrejme v operačnom stave.

Na druhý deň, v utorok 2. 7., sa terčom ruského útoku stala helikoptéra Mi-24 na základni v Poltave. Pri výbuchu kazetovej munície bola zrejme vážne poškodená. V stredu 3. 7. bol zas balistickou raketou Iskander-M zničený MiG-29 na základni Kryvyj Rih v Dnipropetrovskej oblasti zničený MiG-29. V ten istý deň na tom istom letisku Rusi zaznamenali dronom aj návnadu v podobe makety Su-25.

K ďalšiemu podobnému útoku došlo až v pondelok 29. 7., kedy bol na základni Kryvyj Rih dronom Lancet zasiahnutý Su-25. Tentoraz však zrejme nešlo o maketu.

Vo vzduchu utrpela Ukrajina v sledovanom období tri straty. V utorok 9. 7. sa medzi obcami Djačkove a Mižhirja v Poltavskej oblasti zrútil vrtuľník Mi-8 z 12. brigády armádneho letectva. Rusko tvrdí, že stroj zostrelilo. Všetci štyria členovia posádky zahynuli. Boli to kapitán Jaroslav Ljubičenko, kapitán Vitalij Nekrasov, nadporučík Oleksandr Šemčuk a štábny seržant Serhij Potašenkov.

V piatok 19. 7. bola vážne poškodená ďalšia ukrajinská helikoptéra Mi-8MSB-V s trupovým číslom „čierna 160“. Stroj sa prevrátil pri pokuse o núdzové pristátie v rajóne Novoukrajinka v Kirovohradskej oblasti.

Tretia tragédia nesúvisí s bojovými operáciami. Počas cvičného letu sa v sobotu 27. 7. zrútil Skyeton K-10 Swift s registráciou UR-KAI. Zahynul v ňom Jurij Kapustenskyj, ktorý bol kadetom prvého ročníka Národnej univerzity vzdušných síl v Charkove.

 Su-27 zničený 1. 7. na základni Myrhorod.

Zásah stíhačky MiG-29 raketou Iskander-M 3. 7. na základni Kryvyj Rih.

Na základni Kryvyj Rih bola 3. 7. aj táto maketa Su-25.

Ukrajinský Su-27 na ilustračnej snímke.

Ex-český vrtuľník Mi-24 v ukrajinských službách.

Kapitán Jaroslav Ljubičenko a nadporučík Oleksandr Šemčuk, ktorí zahynuli 9. 7. v ukrajinskej helikoptére Mi-8.


Ruské straty

 V sledovanom období zažilo ruské letectvo ďalší čierny týždeň. Ale nepredbiehajme. Najprv musel v piatok 5. 7. núdzovo pristáť ruský vrtuľník Mi-28 v poli v Azovskom rajóne v ruskej Rostovskej oblasti. Stalo sa tak počas masívneho ukrajinského dronového útoku. Podľa rôznych ruských zdrojov sa buď posádka chcela vyhnúť dronom (a tiež možnému zásahu vlastnou protivzdušnou obranou) alebo bola helikoptéra dronom priamo zasiahnutá. Každopádne zrejme bola poškodená, pretože pole po núdzovom pristátí začalo horieť. Rozsah škôd však nie je známy.

V piatok 19. júla došlo podľa informácií k núdzovému pristátiu stíhacieho bombardéra Su-34. Ten bol zasiahnutý raketou zem-vzduch, no posádka ho aj napriek vážnym poškodeniam dokázala dotiahnuť na najbližšie letisko. Stalo sa tak počas nočného bojového letu vo výške 9 km a z lietadla po zásahu začalo unikať palivo.

No a potom sa začal spomínaný čierny týždeň. V nedeľu 21. 7. ukrajinskí sabotéri udreli na základňu Tomilino úpri Moskve. Podľa ukrajinskej vojenskej spravodajskej služby GUR tam spálili dva vrtuľníky, jeden Kamov a jeden Mi-28. Satelitný záber neskôr odhalil spálenisko na mieste, kde obyčajne stávajú stroje Ka-27.

V utorok 23. 7. bol raketou zem-vzduch 110. mechanizovanej brigády ukrajinských ozbrojených síl zostrelený ruský bitevník Su-25. Stalo sa tak v blízkosti obce Troicke v Pokrovskom rajóne v Doneckej oblasti. Zostrel bol zaznamenaný aj na videu. Ruský pilot sa úspešne katapultoval.

V stredu 24. 7. opäť udreli ukrajinskí sabotéri. Ich obeťou sa tentoraz stal vrtuľník Mi-8, ktorý zhorel na základni Krjaž v Samare v Rusku.

Vo štvrtok 25. 7. sa zrútila ruská helikoptéra Mi-28 z 332. samostatného vrtuľníkového pluku. Hoci sa tak stalo v blízkosti obce Klenki v Kalužskej oblasti v ruskom vnútrozemí, udalosť súvisí s vojnou na Ukrajine. Vrtuľník sa totiž vracal z misie, ktorej cieľom bolo loviť útočiace ukrajinské drony v Brianskej oblasti pri hraniciach s Ukrajinou. Špekuluje sa, že stroj sa stal obeťou vlastnej protivzdušnej obrany. Obaja členovia posádky pri páde zahynuli.

V piatok 26. 7. skoro ráno podnikli ukrajinské ozbrojené sily raketový útok na základňu Saki na Kryme. Jedna stíhačka Su-30SM zo 43. samostatného pluku námorného útočného letectva bola pri tom zničená a ďalšie dve boli poškodené.

V sobotu 27. 7. havaroval v ruskej Volgogradskej oblasti stíhací bombardér Su-34. Obaja členovia posádky sa zachránili na padákoch. Stroj s najväčšou pravdepodobnosťou štartoval zo základne Marinovka a bol intenzívne používaný k útokom proti Ukrajine. Toto nasadenie vedie k veľkému opotrebovaniu techniky a vysokej záťaži letcov.

K poslednej, ale veľmi závažnej strate došlo v posledný deň sledovaného obdobia. V stredu 31. 7. bol v Doneckej oblasti na zemi zasiahnutý ukrajinskou raketou (ATACMS alebo HIMARS) vrtuľník Mi-8MTV-2 s označením RF-34255 a trupovým číslom „žltá 59“. Stroj patril 6. samostatnej letke špeciálneho určenia Ruskej národnej gardy (Rosgvardie). Helikoptéra bola naložená zranenými vojakmi. Na palube zahynulo 20 ľudí, z toho najmenej jeden člen posádky vrtuľníka.

Skyeton K-10 Swift s registráciou UR-KAI, ktorý sa zrútil 27. 7.

Jurij Kapustenskyj pred strojom UR-KAI, na ktorom zahynul.

Na základni Tomilino pri Moskjve zhoreli 21. 7. dve ruské helikoptéry.

Ďalší útok ukrajinských sabotérov bol 24. 7. na základni Krjaž, kde podpálili Mi-8.

Havária Su-34, ku ktorej došlo 27. 7.

V ruskej helikoptére Mi-8, ktorá bola 31. 7. zničená na zemi, zomrelo 20 vojakov.

09/2024
Info EDUARD 09/2024

INFO Eduard je modelářsko-historický měsíčník, který od roku 2010 v českém a anglickém jazyce publikuje společnost Eduard Model Accessories. Magazín je dostupný zdarma na platformě Triobo a je možné jej stáhnout také v PDF verzi. Společnost Eduard je výrobcem plastikových modelů a doplňků s více než 30letou tradicí. Během svého působení v oboru plastikového modelářství se společnost Eduard zařadila mezi jeho světové lídry. Další podrobnosti o společnosti a jejím sortimentu najdete na www.eduard.com. Zde se můžete mimo jiné zdarma přihlásit k odebírání magazínu INFO a produktových informací: https://www.eduard.com/cs/info-eduard/

9/1/2024

Číst

Nenechte si ujít

Úvodník

Úvodník

Dobrý den, vážení přátelé, po únorové premiéře a březnovém pokračování P-40E Warhawk je v dubnu čas na patrně nejvýznamnější protivníky Warhawků, japonská Zera. Poslední premiéru příslušníka rodiny Zer, plovákového Rufe, jsme měli přesně přede dvěma lety, v dubnu 2023. Dva roky nabízejí dostatek času si od Zer trochu odpočinout a dostat chuť na nové přírůstky.

04/2025

KAMIKAZE TOKKŌTAI

KAMIKAZE TOKKŌTAI

Jedním ze slov, která zná z oboru letectví doslova každý, aniž by se o něj alespoň okrajově zajímal, je výraz „kamikaze“. Je spojen s převážně leteckou kampaní, která začala v říjnu 1944 a trvala v podstatě až do konce války v Pacifiku. Stovky letců během ní obětovali své životy ve jménu japonského císařství.

04/2025

Muzeum řeckých vzdušných sil Dekelia

Muzeum řeckých vzdušných sil Dekelia

Muzeum řeckých vzdušných sil (The Hellenic Air Force Museum) je poměrně mladá instituce, v současné podobě existuje od roku 1986. Rozhodně však má na co navazovat, protože letecké sbírky byly předtím součástí řeckého Válečného muzea. Muzeum organizačně spadá pod velení vojenského letectva (Hellenic Air Force – HAF) a jeho úkolem je nejen historický výzkum, shromažďování, uchování a zpřístupňování exponátů, ale také vyhledávání, vyzvedávání, konzervace a restaurace artefaktů souvisejících s řeckou leteckou historií.

04/2025

Letecká vojna na Ukrajine - Prišli prvé Mirage 2000

Letecká vojna na Ukrajine - Prišli prvé Mirage 2000

Plná ruská invázia na Ukrajinu sa začala pred tromi rokmi, 24. februára 2022. Toto pokračovanie seriálu sa tak nezaoberá len posledným obdobím od 1. 2. 2025 do 28. 2. 2025, ale rekapituluje aj udalosti za posledný rok. Začneme ale najväčšími aktualitami – a tými je dianie na svetovej politickej scéne.

04/2025

Červencové Stirlingy

Červencové Stirlingy

Když byla v létě 1941 denní letecká ofenzíva RAF nad okupovaným evropským pobřežím na svém vrcholu, britské velení již vědělo, že tato strategie přináší vlastní vysoké ztráty, které jsou výrazně vyšší, než ztráty Luftwaffe. RAF se pokoušelo své protivníky zapojit do boje především v rámci operací Sweep a Circus. Zatímco v prvním případě šlo o nasazení pouze stíhacích perutí, v případě Circusu se jednalo o rozsáhlý stíhací doprovod pro malou skupinu Blenheimů. V doletu těchto formací však bylo velmi málo cílů se strategickou hodnotou pro německé okupanty.

04/2025

Tail End Charlie - Téměř aprílový problém

Tail End Charlie - Téměř aprílový problém

Za to, že opět píši svůj příspěvek do Tail End Charlie na poslední chvíli, nemůžu až tak moc já. Práci jsem si včera, tedy v neděli, ještě dva dny před vydáním aktuálního čísla, rozdělil vcelku zodpovědně. Ovšem nějak jsem na konci dne nestíhal. Pochopitelně, mohl bych to přičítat své pomalé práci, tendenci utíkat od povinností k věcem, které mi do mozku propouštějí ty správnější hormony pro správnější nálady a tisíci dalších věcí, tkvících jen a pouze v mé povaze, nezodpovědnosti a lenosti. Je to ale jinak, přátelé. Sebrali mi z toho včerejšího dne hodinu.

04/2025

Flying Knights v Austrálii

Flying Knights v Austrálii

03/2025

Esem během jediného souboje

Esem během jediného souboje

S legendárními stíhacími letouny Spitfire v průběhu 2. světové války bojovali a vítězili letci mnoha národností. Řada z nich se během válečných let stala leteckými esy, někteří z nich tohoto statusu docílilo během jednoho dne. Avšak na letounech Spitfire jen jeden pilot dokázal sestřelit pět letadel během jednoho souboje. Byl jím kanadský pilot F/Lt Richard Joseph „Dick“ Audet.

12/2024

Nepřehlédněte další vydání

© 2025 Eduard – Model Accessories, s.r.o.

Mírová 170

435 21 Obrnice

Czech Republic

https://www.eduard.com

support@eduard.com

+420 777 055 500

Article Letecká vojna na Ukrajine waiting for thumbnails …

Sending statistics … done (1862 ms)

Rendering Letecká vojna na Ukrajine (364391): (25/25) (10 ms)

No sync content to local

Viewport set: width=device-width, user-scalable=0; scale = 1

No sync content to local

Screen: easyReading

--==[ RUN ]==--

Info EDUARD: theme set to 8895

Device info: input=mouse, webkitPrefix=no, screen=1264x0(1)

Mozilla/5.0 AppleWebKit/537.36 (KHTML, like Gecko; compatible; ClaudeBot/1.0; +claudebot@anthropic.com)

 r85/appLogo-123.png

 r85/pubLogoa-156-cz.png

 i9404/item1146747-small.jpg

 i9404/item1146748-small.jpg

 i9404/item1146749-small.jpg

 i9404/item1146750-small.jpg

 i9404/item1146751-small.jpg

 i9404/item1146752-small.jpg

 i9404/item1146753-small.jpg

 i9404/item1146754-small.jpg

 i9404/item1146755-small.jpg

 i9404/item1146756-small.jpg

 i9404/item1146757-small.png[p2]

 i9404/item1146758-small.jpg[p2]

 i9404/item1146760-small.jpg[p2]

 i9404/item1146761-small.jpg[p2]

 i9404/item1146762-small.jpg[p2]

 i9404/item1146759-small.jpg[p2]

 i9404/item1146763-small.jpg[p2]

 i9404/item1146764-small.jpg[p2]

 i9404/item1146765-small.jpg[p2]

 i9404/item1146766-small.jpg[p2]

 i9404/item1146767-small.jpg[p2]

 i9404/item1146768-small.jpg[p2]

 i9404/item1146769-small.jpg[p2]

 i9404/item1146770-small.jpg[p2]

 i9404/item1146771-small.jpg[p2]

 p156/vth469410-1.jpg[p1]

 r85/appLogoa-123.png[p1]

 r85/vth512438-0.jpg[p1]

 r85/vth512465-0.jpg[p1]

 r85/vth512455-0.jpg[p1]

 r85/vth512460-0.jpg[p1]

 r85/vth512501-0.jpg[p1]

 r85/vth512440-0.jpg[p1]

 r85/vth507692-0.jpg[p1]

 r85/vth488981-0.jpg[p1]

 p156/vth512327-1.jpg[p1]

 i9404/vth469580-1.jpg

 i9404/vth469581-1.jpg