Letecká vojna na Ukrajine

Prvé stíhačky F-16 sa nad Ukrajinou objavili na prelome júla a augusta.

Kto seje vietor, žne búrku v Kurskej oblasti

 Text: Miro Barič

Ukrajina sa snaží o odvetu na nepriateľskom území od prvého dňa ruskej agresie. Spočiatku išlo o občasné údery raketami či dronmi na dôležité ciele, ktoré sa čoraz viac stupňovali a dnes sa rovnajú strategickej ofenzíve. Došlo aj k niekoľkým pozemným výpadom ruských légií, ktoré bojujú proti Putinovmu režimu. Tie sa ale vždy rýchlo stiahli naspäť na ukrajinské územie. V sledovanom období (od 1. 8. do 31. 8.) sa však vojna naplno preniesla aj na ruské územie.

Začalo sa to v utorok 6. 8., keď bola na viacerých miestach prekročená ruská hranica v Kurskej oblasti. Tentoraz však nešlo o žiadny malý výpad, hoci ruské úrady spočiatku situáciu zľahčovali. Vôbec prvýkrát na ruské územie zaútočili ukrajinskí vojaci a nie iba príslušníci ruských légií. Použili pri tom aj ťažkú techniku. Ofenzíva bola starostlivo pripravená a hlavne utajená. Nevedeli o nej nič ani západní spojenci Ukrajiny. Ruské jednotky na hraniciach síce pred možným útokom varovali, ale ich velenie to ignorovalo.

Ukrajina využila to, že Rusi mali na hraniciach Kurskej oblasti len slabé jednotky. Časť z nich tvorili branci na základnej vojenskej službe, časť sa tam zotavovala zo strát, ktoré utrpeli v predchádzajúcich bojoch na fronte na východe Ukrajiny. Väčšina z nich buď utiekla alebo padla do zajatia. Ukrajinci najprv infiltrovali ruské územie špeciálnymi jednotkami, ktoré jednak prepadávali ruské zásobovanie a tiež mali rušičky proti ruským dronom. Tie v prvých dňoch vôbec nelietali, kým ukrajinské drony vo veľkom ničili posily, ktoré tam Rusi posielali.

Aj ukrajinský útok tvorili najprv malé oddiely s niekoľkými obrnenými vozidlami, ktoré sa rýchlo presúvali a prepadávali ruské jednotky. Až za nimi postupovali hlavné sily. Výsledkom boli manévrové boje, na ktoré Rusi dlho nevedeli nájsť adekvátnu odpoveď. Na východe Ukrajiny totiž postupujú tak, že ukrajinské pozície najprv zasypávajú kĺzavými bombami z lietadiel a potom na ne útočia vlnami pechoty. V Kurskej oblasti nič také nebolo možné, pretože ukrajinské jednotky sa neustále presúvali a Rusi vedia kĺzavými bombami útočiť iba na statické ciele. A tak sa uchýlili k tomu, čo im ide najlepšie – zrovnávali dediny a mestečká so zemou, aby sa v nich Ukrajinci nemohli uchytiť. S tým rozdielom, že doteraz to robili na ukrajinskom území a teraz na vlastnom.

To bol aj jeden z cieľov ukrajinskej operácie – vytvoriť nárazníkovú zónu tak, aby Rusi nemohli bombardovať ukrajinské pohraničie. Ďalšími cieľmi bolo spôsobenie škôd a strát ruskej armáde, narušenie ruských zásobovacích trás a vylepšenie vyjednávacej pozície pre prípadné rokovania o mieri. Ukrajina tiež chcela donútiť ruskú armádu stiahnuť do Kurskej oblasti jednotky z iných oblastí. To Rusi aj urobili, ale iba z menej dôležitých úsekov frontu. Na najdôležitejšom smere na Pokrovsk v Doneckej oblasti svoje jednotky ponechali a naďalej tam útočili. Na druhej strane, Rusi nemohli do útoku na Pokrovsk presunúť posily tak, ako by možno chceli. Na konci sledovaného obdobia sa tak ich postup pri Pokrovsku výrazne spomalil.

Situácia sa teda v sledovanom období vyvíjala tak, že Rusi sa snažili čo najviac útočiť na východe Ukrajiny v Doneckej oblasti a Ukrajinci v ruskej Kurskej oblasti. Udržali si tam iniciatívu až do konca mesiaca, obsadili mestečko Sudža a niekoľko desiatok ďalších obcí, z ktorých sa väčšina civilného obyvateľstva evakuovala. Ukrajinci zajali viac ako 600 ruských vojakov. To bol spočiatku aj jeden z najväčších problémov, s ktorým sa potýkali – nestíhali takéto množstvo zajatcov dostatočne rýchlo presúvať do vnútrozemia. Zjavne boli medzi zajatcami aj dôležití ľudia, pretože Rusko vôbec prvýkrát požiadalo o výmenu väzňov, hoci pred ukrajinským vpádom do Kurskej oblasti o to nejavilo prílišný záujem.

Straty v Kurskej oblasti

S bojmi v Kurskej oblasti súvisí aj veľká časť vzdušných operácií a strát v sledovanom období – najmä na ruskej strane. Pre problémy s rušením dronov sa totiž Rusi pokúsili odraziť ukrajinský útok najmä helikoptérami a lietadlami. Už v prvý deň ukrajinskej ofenzívy, v utorok 6. 8., bol zostrelený prvý ruský vrtuľník Kamov Ka-52. Pri tvrdom páde na zem zahynul jeho pilot, navigátor bol zranený. V ten istý deň došlo k ojedinelej udalosti, keď ukrajinský FPV dron v Kurskej oblasti zasiahol ruskú helikoptéru Mi-28. Poškodil jej vyrovnávací rotor, posádka však dokázala núdzovo pristáť. Je to vôbec prvýkrát v histórii, keď dron takto cielene zasiahol nepriateľský stroj vo vzduchu. Krátko na to sa podobný útok zopakoval, keď ukrajinský dron trafil helikoptéru Mi-8. O tomto prípade však nie sú podrobnejšie informácie, hoci je tiež zachytený na videu.

V sobotu 10. 8. bol prenosnými raketami v Kurskej oblasti zostrelený ďalší vrtuľník Ka-52. V tomto prípade jeho posádka zo 440. samostatného vrtuľníkového pluku z Vjazmy neprežila. Tvorili ju podplukovník Nikolaj Šulgin a kapitán Erlan Medeuov.

Ukrajinci si nárokovali v Kurskej oblasti aj ďalšie úspechy a okrem vrtuľníkov mali zasiahnuť aj lietadlá, potvrdené sú však len straty uvedené vyššie. Okrem toho sa na konci sledovaného obdobia objavila aj fotografia vrtuľníka MI-8MTV-5, ktorý bol vážne poškodený po tvrdom núdzovom pristátí. Stroj je na odpis a vhodný nanajvýš na kanibalizáciu na náhradné diely. Je možné, že ide o vrtuľník spomínaný vyššie, ktorý bol zasiahnutý FPV dronom.

S vojnou na Ukrajine nepriamo súvisí aj strata bombardéra Tu-22M3, ku ktorej došlo vo štvrtok 15. 8. pri nehode neďaleko Michajlovky v Irkutskej oblasti. Tieto lietadlá sa totiž intenzívne používajú pri útokoch na ukrajinské mestá a vysoké tempo operácií vedie k únave posádok i materiálu a k vyššiemu počtu nehôd. Havarovaný stroj mal označenie RF-94238 a trupové číslo „červená 78“. V minulosti nosil aj čísla „červená 22“ a „červená 25“. Patril 200. pluku ťažkého bombardovacieho letectva. Jeho štvorčlenná posádka sa pred pádom lietadla stiahla katapultovať, no navigátor Nikita Jerevalov to neprežil.

 Ukrajinský vojak v Kurskej oblasti.

Ukrajinská technika v Kurskej oblasti používa označenie bielymi trojuholníkmi.

Táto ruská kolóna bola na ceste do Kurskej oblasti zničená ukrajinskými raketami.
V chaose na začiatku ofenzívy si však viaceré kolóny zasiahli Rusi sami, napríklad
aj vrtuľníkmi Ka-52.

Trosky helikoptéry Ka-52, ktorá bola zostrelená 6. 8. v Kurskej oblasti.

Ďalší Ka-52 bol zostrelený 10. 8., keď ho zblízka zasiahli prenosné rakety.

Trosky bombardéra Tu-22M3 s trupovým číslom „červená 78“, ktorý sa zrútil 15. 8. v Irkutskej oblasti.

Ťažko poškodený ruský vrtuľník Mi-8MTV-5, ktorý musel núdzovo pristáť niekedy v auguste, no bližšie podrobnosti nie sú známe.

Útoky na letiská

Okrem strát vo vzduchu prišlo ruské letectvo aj o viacero strojov na zemi. Pokračovala totiž úspešná ukrajinská ofenzíva proti ruským letiskám. V piatok 2. 8. čelila masívnemu útoku dronov základňa Morozovsk v Rostovskej oblasti. Na letisku vypukli rozsiahle požiare, zasiahnutý bol sklad munície a na odstavnej ploche úplne zhorel jeden stíhací bombardér Su-34.

V piatok 9. 8. ukrajinské bezpilotné prostriedky mierili na leteckú základňu Lipeck v Lipeckej oblasti, ktorá susedí s Kurskou. Došlo na nej k silnej explózii, po ktorej museli evakuovať obyvateľov štyroch susedných dedín. Ukrajinská strana uviedla, že jej drony zasiahli sklad, v ktorom bolo 700 kĺzavých bômb.

Najväčšie škody utrpeli Rusi vo štvrtok 22. 8. pri ukrajinskom dronovom útoku na základňu Marinovka vo Volgogradskej oblasti. Bol na nej zasiahnutý rad kovových prístreškov pre lietadlá. S určitosťou bol zničený jeden Su-34 a jeden Su-24M (v tom druhom prípade išlo o neletuschopné lietadlo). Ďalšie dva stroje Su-34 a jeden Su-24M boli poškodené. Vážne poškodené (pravdepodobne zničené) bolo aj jedno lietadlo neidentifikovaného typu.

 Su-34, ktorý zhorel 2. 8. na základni Morozovsk.

Muničný sklad zničený 2. 8. na základni Morozovsk.

Útok na základňu Marinovka 22. 8.

Zničené prístrešky pre lietadlá na základni Marinovka.

V sledovanom období ukrajinské drony zasiahli aj veľký sklad paliva v Proletarsku v Rostovskej oblasti. Horel viac ako týždeň.

Ukrajinské straty

V útokoch na ukrajinské letiská pokračovali aj Rusi. V pondelok 12. 8. raketami zasiahli základňu Myrhorod v Poltavskej oblasti, kde vážne poškodili jeden Su-27. V piatok 16. 8. balistická raketa Iskander M zničila MiG-29 na letisku v Dnipre.

Obzvlášť prvý spomínaný dátum, 12. 8., bol pre Ukrajinu smutný. Počas bojového letu bol v tento deň pri Kramatorsku zničený MiG-29 s trupovým číslom „biela 72“. Jeho pilot, kapitán Oleksandr Myhulja zo 40. brigády taktického letectva, zahynul. Na konte mal 160 bojových letov. Ruská strana uvádza, že bol zostrelený stíhačkou Su-30.

Aj Ukrajina utrpela v sledovanom období jednu stratu pri nebojovom lete. Počas výcviku havaroval vrtuľník Mi-2MSB z 203. brigády cvičného letectva. Na palube bol major Nazar Prokazjuk a jeden kadet z Národnej univerzity vzdušných síl v Charkove. Obaja zahynuli.

 Kapitán Oleksandr Myhulja zo 40. brigády taktického letectva Ukrajiny a trosky stíhačky MiG-29, v ktorej 12. 8. zahynul.

Ukrajinský operátor Oleksandr pri protivzdušnom systéme IRIS-T s vyznačenými úspechmi proti ruským strelám s plochou dráhou letu. Všimnite si, že piaty symbol sprava je dvojitý. Ukrajinci vtedy raketou zasiahli jednu ruskú strelu a jej výbuch zničil ďalšiu ruskú strelu.

Prvý boj a prvá zničená F-16

V pondelok 26. 8. došlo k veľkej strate pre ukrajinské vzdušné sily. Nejde ani tak o to, že bola zničená stíhačka F-16 z malého počtu (udáva sa 10 kusov), ktoré dorazili na Ukrajinu len mesiac predtým. Horšie je, že o život prišiel skúsený a rešpektovaný pilot, plukovník Oleksij Mes s volacím znakom Moonfish..

Rusko v onen deň podniklo jeden z najväčších útokov od začiatku vojny, keď na Ukrajinu vyslalo viac ako 200 rakiet a dronov. Tie mierili na 15 z 24 ukrajinských oblastí. Na odrážaní tohto útoku sa podieľali aj F-16, pričom išlo zrejme o ich prvú akciu. Prezident Volodymyr Zelenskyj na druhý deň, v utorok 27. 8., oznámil, že F-16 dosiahli prvé vzdušné víťazstvá proti ruským strelám.

Až vo štvrtok 29. 8. bolo zverejnené, že pri tejto akcii bola jedna stíhačka F-16 stratená aj s pilotom.

Oznámila to poslankyňa Mariana Bezuhla, podľa ktorej bol Oleksij Mes zostrelený raketou systému Patriot z dôvodu zlej koordinácie ukrajinských jednotiek. Veliteľ ukrajinského letectva generálporučík Mykola Oleščuk na to reagoval ostrými vyjadreniami na adresu poslankyne, no na ďalší deň, v piatok 30. 9. ho prezident Zelenskyj odvolal z funkcie. Novým veliteľom ukrajinských vzdušných síl sa stal generálporučík Anatolij Kryvonožko.

Ani po mesiaci, keď čítate tieto riadky, však nie je jasné, čo presne sa stalo. Oleksij Mes počas svojho bojového letu zničil tri strely s plochou dráhou letu a jeden kamikadze dron. Keď sa blížil k ďalšiemu cieľu, komunikácia sa prerušila. Lietadlo sa zrútilo a pilot zahynul. Príčin mohlo byť viacero. Mohol to byť už spomínaný incident so streľbou do vlastných radov. K podobným nehodám dochádza na oboch stranách a toto bola vôbec prvá bojová misia F-16, čo mohlo viesť k určitým zmätkom. Mohla to byť aj nejaká technická porucha či iná chyba. Portál Breaking Defence prišiel s ďalším možným vysvetlením. Stíhačka F-16 mohla vletieť do mraku trosiek zo zničenej ruskej strely a zasiahli ju úlomky, v dôsledku čoho sa rozpadla vo vzduchu. Ide o najväčšie riziko takýchto misií proti nepriateľským strelám. Ukrajinské letectvo už takýmto spôsobom prišlo o štyri stíhačky – dva stroje MiG-29 a dva Su-27.

Zničenie prvej ukrajinskej F-16 a smrť Oleksija Mesa nemá len vojenský, ale aj veľký symbolický význam. Na začiatku vojny Mes velil jednotke vyzbrojenej stíhačkami MiG-29. Bol jedným z hlasov kampane, ktorá žiadala dodanie lietadiel F-16 od západných spojencov. Spolu s majorom Andrijom Pilščykovom, ktorý mal volací znak Juice, boli v lete 2022 lobovať v USA. Tragicky, Pilščykov zomrel ešte pred splnením tohto sna. Zahynul 25. 8. 2023 počas cvičného letu pri zrážke dvoch lietadiel L-39 Albatros. Mes sa v tom čase, teda v auguste 2023, stal jedným z prvých ukrajinských pilotov, ktorí začali výcvik na Západe. Na jeseň 2023 prešiel zo simulátora do kokpitu skutočnej F-16 ako vôbec prvý ukrajinský pilot. Hral tiež veľkú rolu pri integrácii týchto stíhačiek do ukrajinského letectva. Zomrel presne rok a jeden deň po svojom kamarátovi Pilščykovi.

Prvé stíhačky F-16 sa nad Ukrajinou objavili na prelome júla a augusta.

Oleksij Mes počas výcviku na F-16.

Andrij Pilščikov a Oleksij Mes lobovali za dodanie F-16. Prvý zahynul 25. 8. 2023, druhý presne o rok a jeden deň neskôr.

Ukrajinské vzdušné sily zverejnili sériu fotiek Su-27.