Letecká vojna na Ukrajine
České samohybné guľomety MR-2 Viktor kalibru 14,5 mm na Ukrajine úspešne slúžia už dlho.
Želajte si niečo, padajú červené hviezdy!
Text: Miro Barič
Foto: Ozbrojené sily Ukrajiny, sociálne siete a ďalšie verejné zdroje
V období, ktoré sleduje táto časť seriálu, utrpelo ruské letectvo vo vzduchu jedny z najvyšších strát, ak nerátame počiatočné mesiace invázie. Medzi 1. 12. a 31. 12. 2023 zostrelila ukrajinská protivzdušná obrana päť až sedem ruských lietadiel a vyradený bol aj jeden vrtuľník. Pokračovali tiež systematické útoky na okupovaný Krym a na lode Čiernomorskej flotily. Žiaľ, na konci sledovaného obdobia Rusi spustili aj dlho očakávané zimné raketové útoky na ukrajinské mestá.
K prvej ruskej strate došlo v utorok 5. 12., keď sa bombardér Su-24M pokúsil zaútočiť z juhu na Odesu. Podľa niektorých zdrojov chcel vypustiť rakety, podľa iných kĺzavé bomby, ktorých dosah môže byť až 70 km. Namiesto toho bol v priestore Hadieho ostrova zostrelený ukrajinskou raketou. Pravdepodobne bol použitý systém Patriot. Ukrajinci už na jar minulého roka dostali dve batérie, ktoré najprv použili pri obrane Kyjeva, no na jeseň bola jedna batéria presunutá k Odese. Koncom minulého roka mali dostať aj tretiu batériu z Nemecka a zdá sa, že ju úspešne použili nielen v obrannom móde, ako sa presvedčíme neskôr.
Zo zostreleného Su-24M, ktorý patril ruskému námornému letectvu, sa mali obaja piloti katapultovať, no neprežili. Rusi vyslali lietadlo An-26 a vrtuľník Mi-8, aby sa ich pokúsili nájsť, ale pátranie bolo neúspešné. Už na druhý deň, v stredu 6. 12., prišli Rusi o vrtuľník Mi-8. Ten pristál na poli pri obci Mankivka v okrese Svatove v Luhanskej oblasti. Na zemi pobudol dostatočne dlho na to, aby si ho všimol ukrajinský dron a naviedol naň paľbu z raketometu M142 HIMARS. Raketa nezasiahla vrtuľník priamo, ale vybuchla neďaleko neho. Aj tak to však stačilo na to, aby bol trup prederavený črepinami.
V nedeľu 17. 12. stratili Rusi bitevné lietadlo Su-25. Miesto, kde k tomu došlo a ani okolnosti však neboli špecifikované. Pilot v hodnosti podplukovníka a s prezývkou Mason prišiel o život. Podľa niektorých informácií ho zostrelila vlastní protivzdušná obrana so systémom Buk M3. Podľa iných zdrojov letel vo veľmi zlom počasí podľa prístrojov a havaroval po strate orientácie. Tu je namieste podotknúť, že ruská strana o svojich stratách neinformuje. Straty letcov však väčšinou potvrdia zdroje na sociálnych sieťach, napríklad telegramový kanál Fighterbomber.
Nápis na ruskej bombe ako spomienka na pilota Su-25 s prezývkou Mason.
Výstroj na mieste, kde sa 22. 12. 2023 katapultoval jeden z letcov zo zostrelených ruských Su-34.
Ruský záchranný vrtuľník Mi-8. Najmenej dvoch zostrelených letcov sa 22. 12. podarilo nájsť živých.
Prvou potvrdenou obeťou zo zostrelených Su-34 bol nadporučík Stepan Žirnov z 277. pluku bombardovacieho letectva.
Podľa posledných informácií zahynul 22. 12. aj kapitán Vjačeslav Kisilev z 559. pluku bombardovacieho letectva.
Poškodený Ka-52, ktorý bol zachytený na Kryme ešte v septembri. Záber sa objavil až o tri mesiace neskôr.
Major Stanislav Romanenko, ktorý zahynul v ukrajinskom Su-27 pri letisku Ozerne.
Tri Suchoje naraz
Čierny deň pre ruské letectvo nastal v piatok 22. 12., kedy sa skupina stíhacích bombardérov Su-34 dostala do smrtiacej pasce. Ruské lietadlá pravidelne lietali bombardovať ukrajinské predmostie na ľavom brehu Dnepra a pozície delostrelectva na pravom brehu rieky. Zopakovala sa podobná situácia, ako vlani v máji na severe Ukrajiny. Tam tiež Rusi pravidelne lietali bombardovať ukrajinské územie kĺzavými bombami. Ukrajinci však presunuli systém Patriot bližšie ku hranici a 13. 5. 2023 zostrelili dve lietadlá a tri vrtuľníky. Teraz spravili podobný kúsok na juhu Ukrajiny a ohlásili zostrel troch Su-34 naraz. Malo sa tak stať v okresoch Čaplynka a Kalančak v Chersonskej oblasti. Oficiálne potvrdenie z ruskej strany, samozrejme, neprišlo. Neoficiálne zdroje však uviedli, že zahynuli najmenej traja letci a najmenej dvaja ďalší zostrelenie prežili. To by nasvedčovalo zostreleniu troch Su-34, ktoré majú dvojčlennú posádku. Identitia jedného z mŕtvych letcov bola potvrdení, je ním nadporučík Stepan Žirnov z 277. pluku bombardovacieho letectva.
Hoci ruská strana oficiálne mlčí, strata troch Su-34 naraz ruským letectvom otriasla. Kým dovtedy vypúšťali na ukrajinské predmostie okolo obce Krynky aj sto kĺzavých bômb denne, na druhý deň, v sobotu 23. 12., tieto útoky úplne ustali. A to Ukrajinci so svojimi akciami ani zďaleka neskončili. Na Vianoce, 24. 12., ohlásili zostrel ďalšieho Su-34 pri Mariupole a jedného Su-30 pri Odese. To by skutočne nasvedčovalo nasadeniu dvoch batérií Patriotov na juhu Ukrajiny. Jedna chráni Odesu a druhá sa presúva podľa potreby. Spomínaný telegramový kanál Fighterbomber dokonca uviedol, že túto batériu umiestnili na vlak, aby ju mohli ľahšie a rýchlejšie presúvať z miesta na miesto. Táto informácia sa však nedá overiť a javí sa skôr ako nepravdepodobná.
Okrem všetkých spomínaných aktuálnych zostrelov sa objavili aj fotografie dokumentujúce staršie straty. V sobotu 23. 12. boli zverejnené zábery poškodeného vrtuľníka Ka-52, ktorý prevážali na prívese cez Kerč na okupovanom Kryme. Zábery pochádzajú ešte zo septembra a pravdepodobne sa viažu k ukrajinskej ofenzíve v Záporožskej oblasti. Počas nej Ukrajinci ohlásili viacero zásahov helikoptér Ka-52, ktoré neboli v danom okamihu vizuálne potvrdené.
Americká navádzaná kĺzavá bomba pod krídlom ukrajinskej stíhačky MiG-29.
Ukrajinské straty a úspechy
Aj na ukrajinskej strane sa objavil podobný prípad, keď bola potvrdená doteraz nezdokumentovaná strata z predchádzajúceho obdobia. Takto boli v piatok 8. 12. zverejnené zábery trosiek vrtuľníka Mi-8, ktorý narazil do domu, pravdepodobne v Chersonskej oblasti. Kedy a za akých okolností sa to stalo, nie je známe. Rovnako tak je nejasný osud posádky. V piatok 22. 12. došlo k potvrdenej strate v tomto období aj na ukrajinskej strane. Po vyhlásení poplachu pre blížiace sa drony Šáhid vzlietla zo základne Ozerne v Žitomirskej oblasti stíhačka Su-27. Pilotoval ju major Stanislav Romanenko z 39. brigády taktického letectva. Pár minút po štarte sa zrútil v blízkosti letiska a zahynul. Príčina pádu lietadla nie je zatiaľ známa. Romanenko bol už vo výslužbe, no po ruskom útoku vo februári 2022 sa opäť stal aktívnym pilotom ukrajinských vzdušných síl.
Okrem zostrelov lietadiel si Ukrajinci pripísali ďalší veľký úspech aj pri útokoch na povrchové ciele. V prístave Feodosija na okupovanom Kryme bola v utorok 26. 12. zničená výsadková loď Novočerkassk triedy Ropucha. Pred začiatkom vojny sústredili Rusi v Čiernom mori trinásť výsadkových lodí. K očakávanej obojživelnej operácii proti Odese však nikdy nedošlo a tak tieto plavidlá slúžia len na prepravu zásob pre frontové jednotky. Ukrajincom sa postupne podarilo zničiť lode Saratov a Minsk a poškodiť Olenegorskyj Gornjak. Novočerkassk je tak už štvrtou vyradenou výsadkovou loďou ruskej flotily.
Jeho skazu zachytili viaceré videá. Loď zasiahli strely Storm Shadow, začala horieť a následne na nej došlo k obrovskému výbuchu. Explodoval prepravovaný náklad, ktorý pravdepodobne tvorili delostrelecké granáty a strely do raketometov, hoci prvé správy hovorili o zásielke iránskych dronov. Kusy lode rozmetalo v okruhu 700 metrov a obyvatelia Feodosije nachádzali úlomky vo svojich dvoroch a na uliciach ešte niekoľko dní po incidente. Výbuch spôsobil aj potopenie starej cvičnej lode UTS-150, ktorá bola prestavaná z bývalej mínolovky triedy T43 z 50. rokov minulého storočia. Tá kotvila oproti výsadkovej lodi na druhej strane prístavného bazéna.
Požiar ruskej výsadkovej lode Novočerkassk v prístave Feodosija.
Vrak lode Novočerkassk po tom, čo sa potopila pri móle.
Vrak Novočerkasska klesol na dno prístavu a nad vodou zostali trčať len zhorené zvyšky kapitánskeho mostíka, komína a zlomený stožiar. Niektoré ruské zdroje priznali, že 33 námorníkov ostalo po útoku nezvestných. Ukrajinská strana uvádza, že na lodi zahynulo okolo 70 Rusov. To, čo nasledovalo po potopení Novočerkasska, názorne ilustruje prácu ruskej propagandy, ktorej cieľom je zahltiť informačný priestor množstvom verzií, ktoré sú nielen v rozpore s dostupnými dôkazmi, ale často si často odporujú aj navzájom. Logiku v tom nehľadajte, týmto spôsobom sa Rusko snaží iba relativizovať a spochybňovať pravdu.
V prípade Novočerkasska napríklad Rusi využili to, že krátko po útoku neboli k dispozícii kvalitnejšie zábery. Vrak lode tak nebolo pri móle dobre vidno a budovy a žeriavy na móle vyzerali nedotknuto. Preto sa objavili tvrdenia, že žiadnu loď Ukrajinci vo Feodosii nepotopili a video jej výbuchu je falošné. Ďalšie snímky však veľmi rýchlo odhalili, že aj betónové mólo bolo vážne poškodené a zrejme práve ono odklonilo energiu výbuchu od budov a žeriavov. Vrak lode bolo tiež dobre vidieť aj na následných satelitných fotografiách.
Stratu lode sa následne Rusi snažili bagatelizovať tým, že bola aj tak vyradená a nepoužívaná. Kanál Suchonimus na Youtube však na základe satelitných záberov z nedávnej minulosti dokázal, že hoci Novočerkassk pravidelne kotvil na tom istom mieste, boli aj dni, kedy v prístave chýbal. Očividne bol vtedy vyzdvihnúť nejaký náklad. Stalo sa tak napríklad 18. 10. Feodosiju tiež Rusi označili za mierumilovný civilný prístav, ktorý nemá žiadnu obranu a preto sa v ňom Ukrajincom podarilo potopiť loď. To tiež jednoducho vyvrátil spomínaný Suchonimus na základe satelitných záberov. Na snímke z 2. 10. je vo Feodosiji vidno 16 lodí, z toho najmenej sedem je vojenských, medzi nimi dve korvety a dve mínolovky.
Tvrdenie o civilnom prístave bez obrany je v rozpore s ďalšou ruskou verziou, podľa ktorej obrana prístavu pracovala výborne a zostrelila dve útočiace ukrajinské lietadlá Su-24 priamo nad loďou. Ten obrovský výbuch na videu má zachytávať práve koniec ukrajinských lietadiel. Keď si odmyslíme to, že ukrajinské Su-24 boli podľa viacnásobných vyhlásení Kremľa už všetky zlikvidované niekedy v lete a na jeseň 2022, tak je to detinská výhovorka už len kvôli tomu, že Su-24 vypúšťajú strely s plochou dráhou letu vo vzdialenosti stoviek kilometrov od cieľa. Pri útoku sa teda vôbec nepotrebovali pohybovať nad územím, ktoré ovláda Rusko.
České samohybné guľomety MR-2 Viktor kalibru 14,5 mm na Ukrajine úspešne slúžia už dlho.
Samohybný protilietadlový kanón ZSU-23-4 Šilka v ukrajinských službách.
Proti dronom pôsobia aj kanóny na podvozkoch MT-LB.
Boj s dronmi prebieha vo dne v noci.
Najväčší útok celej vojny
Na samom konci sledovaného obdobia obnovilo Rusko aj svoju bombardovaciu ofenzívu proti ukrajinským mestám. Niekoľko mesiacov vypúšťalo prakticky iba drony Šáhid, ktoré pomáhali mapovať prácu ukrajinskej protivzdušnej obrany. V piatok 29. 12. však opäť zaútočilo aj prostredníctvom veľkého počtu rakiet a striel s plochou dráhou letu, ktoré vypustilo 18 strategických bombardérov. Na Ukrajinu ich mierilo spolu 122, z toho sa obrancom podarilo zničiť 87. Doplnilo ich 36 dronov, z ktorých bolo zostrelených 27. Išlo o najväčší letecký útok od začiatku vojny. Jeho cieľom boli Kyjev, Charkov, Dnipro, Ľvov, Odesa, Záporožie a ďalšie mestá. Vyžiadal si 58 obetí na ľudských životoch a viac ako 160 zranených.
Cieľom nebola energetická infraštruktúra ako minulú zimu, ale vojenský priemysel, resp. objekty, o ktorých si Rusi mysleli, že slúžia na vojenskú výrobu. Na útok však boli použité aj strely Ch-22, ktoré sa síce ukrajinskej obrane nedarí pre ich vysokú rýchlosť zachytiť, ale sú notoricky nepresné. A tak projektily opäť dopadali najmä na civilné objekty. Zasiahnutých bolo 45 panelákov, vyše 100 rodinných domov, školy, nemocnice, dva kostoly, obchody, sklady či stanica metra. V Kyjeve zomrelo 33 ľudí a 35 bolo zranených. V Dnipre, kde bola zasiahnutá pôrodnica a nákupné stredisko, zomrelo sedem ľudí a 30 bolo zranených. V Odese si útoky vyžiadali päť obetí a 27 zranených. Jedna z ruských rakiet počas útoku prenikla na územie Poľska a po približne troch minútach sa otočila naspäť do vzdušného priestoru Ukrajiny. Javí sa to ako zámerný manéver, ktorého cieľom bolo vyhnúť sa ukrajinskej obrane a zaútočiť z nečakaného smeru. Vyskytli sa tiež prípady, kedy strely Ch-101 počas letu vypúšťali klamné ciele. Nie je jasné, či na boli vopred naprogramované, aby to robili v určitých oblastiach, alebo majú nejaký senzor, ktorý ich upozorní, že sú zamerané.
Horiace nákupné stredisko, ktoré bolo zasiahnuté 29. 12. v Dnipre.
Zničená bola aj pôrodnica v Dnipre. Mamičky po vyhlásení poplachu stiahli presunúť do krytu.
Poškodený obytný dom v Odese.
Ukrajinská odveta
Na druhý deň, v sobotu 30. 12., vypustila Ukrajina 70 dronov na ciele na ruskom území. Najvážnejšie zasiahnuté bolo mesto Belgorod približne 40 km od ukrajinských hraníc. Ruské úrady tvrdia, že Ukrajinci mierili na civilné ciele vrátane klziska, nákupného strediska a univerzity. Zabitých bolo 25 civilistov a vyše 100 bolo zranených. Podľa fotografií, ktoré zverejnili samotní obyvatelia Belgorodu, však na mesto dopadali najmä strely vlastnej protivzdušnej obrany. Časť trosiek v uliciach mesta sa podarilo identifikovať ako zvyšky rakety S-300, viaceré domy boli zasiahnuté raketami zo systémov Pancir. Kremeľ to odmietol a armádny hovorca vyhlásil, že ruské ozbrojené sily presne zasahujú svoje ciele a ku žiadnym vedľajším škodám nedochádza. Toto vyhlásenie si dobre zapamätajte, v ďalšom pokračovaní sa k nemu ešte vrátime. Ku vzájomným útokom totiž dochádzalo aj naďalej. Po ostreľovaní Belgorodu zaútočilo Rusko raketami na Charkov, kde zasiahlo hotel, paneláky a ďalšie „vojenské“ ciele. Na ukrajinské mestá tiež v ďalších dňoch vypustilo 49 dronov.
Ostreľovanie Belgorodu malo dohru aj na pôde OSN. Kremeľ totiž bez akýchkoľvek dôkazov vyhlásil, že na to Ukrajina použila raketomety RM-70 Vampire dodané z Česka. Dôkazy ani nemohol mať, pretože aj pri použití rakiet s predĺženým dosahom by Vampire z ukrajinského územia do centra Belgorodu nedostrelil. Napriek tomu si Rusko chcelo predvolať českého zástupcu pri OSN, aby podal vysvetlenie. Ten však predvolanie odmietol a nenechal sa zneužiť na ruskú propagandu.
Zneškodňovanie hlavice strely Kinžal, ktorá sa neškodne zaryla do zeme. Existuje aj video, ktoré zachytáva pád iného zostreleného Kinžalu do vody.
F-16 aj z Holandska
V sledovanom období sa vyhrotili aj problémy s dodávkami potrebných zbraní a munície, ktoré v USA zablokovali vnútropolitické spory. Napriek tomu sa objavili aj pozitívne správy pre Ukrajinu. Napríklad rakety pre systémy Patriot sa vyrábajú v licencii v Japonsku. To ich síce nedodá priamo Kyjevu, ale súhlasilo s tým, že poskytne svoje výrobky Spojeným štátom a tie budú môcť dodať svoje rakety pre Patrioty na Ukrajinu. Dobré správy prišli aj v súvislosti so stíhačkami F-16. K Belgicku, Dánsku a Nórsku, ktoré sľúbili ich dodanie už predtým, sa v sledovanom období pridalo Holandsko, ktoré oznámilo, že odovzdá Ukrajine 18 lietadiel. Zároveň prvých šesť ukrajinských pilotov dokončilo základný výcvik na F-16 a presunuli sa do Dánska, kde pokračujú v tréningu zvládania bojových situácií. Zároveň sa objavili správy, že darcovské štáty nezaháľajú a v období, kým prebieha výcvik ukrajinských pilotov, sa snažia stroje F-16 v rámci svojich možností vylepšovať. Hovorí sa o zástavbe modernejších radarov, vylúčená nie je ani integrácia pokročilejších zbraní. Mimochodom, Rusko zareagovalo typickým spôsobom. Ešte skôr, ako F-16 na Ukrajinu vôbec dorazili, ohlásilo zničenie šiestich z nich pri útoku na letisko v Odese. Doložili to aj fotkou zhorenej stíhačky na zemi. Malo to jedinú chybičku krásy – fotka je z roku 2018 a zachytáva nehodu belgického lietadla...
Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj v kokpite F-16. Vedľa neho veliteľ holandského letectva generálporučík Andre Steur.