Letecká vojna na Ukrajine

Ukrajinské helikoptéry Mi-8 na predsunutých základniach.

Čierny mesiac pre ukrajinské letectvo i PVO

Text: Miro Barič

Po tom, čo v predchádzajúcom mesiaci dobyli Avdijivku, sa ruský postup v období od 1. 3. do 31. 3. výrazne spomalil. Po veľkých stratách museli obnoviť útočný potenciál svojich jednotiek. Na konci marca však svoj tlak obnovili. Kremeľ sa totiž ponáhľal využiť čas, kým Ukrajina dostane očakávanú pomoc.

V sledovanom období totiž pokračovalo blokovanie americkej vojenskej pomoci pre Ukrajinu zo strany republikánskych kongresmanov. Európa tiež so svojimi dodávkami výrazne mešká a sľuby nedokážu zastaviť ruské tanky a lietadlá. Svetlým bodom bola česká iniciatíva na nákup delostreleckej munície v krajinách mimo Európy. K tejto iniciatíve sa pripojilo okolo 20 krajín, ktoré poskytli peniaze na nákup munície. Aj v tomto prípade však nejaký čas potrvá, kým sa strelivo podarí dodať na na front.

Ukrajinským vojakom tak v sledovanom období chýbali nielen delostrelecké a mínometné granáty, ale začali dochádzať aj rakety pre protivzdušné systémy a ďalšia munícia. Aj tento fakt sa podieľal na tom, že Rusi začali Ukrajincom spôsobovať vyššie straty na technike, ako predtým. Ruské prieskumné drony sa totiž pohybujú hlboko na ukrajinskom území prakticky bez odporu a vyhľadávajú ciele, na ktoré potom navádzajú delostrelectvo, rakety alebo útočné drony.

Takto sa Rusom podarilo v sledovanom období dosiahnuť prvé potvrdené zničenie raketometu HIMARS. Dronom Lancet zničili aj druhú kolesovú samohybnú húfnicu Zuzana 2 z približne desiatich kusov, ktoré Slovensko zatiaľ dodalo. Najhoršia je však strata časti batérie protivzdušného systému Patriot. Pokračujúce ruské útoky kĺzavými bombami nútili Ukrajincov riskovať a presúvať svoje protivzdušné systémy bližšie k frontovej línii. Risk sa nevyplatil a v sobotu 9. 3. sa objavilo video zachytávajúce ruský útok na konvoj s batériou Patriot. Tá sa počas presunu zastavila a jej veliteľ čakal na ďalšie rozkazy. Kým prišli, konvoj si všimli ruské drony a naviedli naň balistickú raketu Iskander. Ukrajinské ozbrojené sily tento útok ani rozsah škôd nekomentovali, ale zdá sa, že boli zničené dve alebo tri odpaľovacie zariadenia a jedno vozidlo technickej podpory, pravdepodobne generátor elektrickej energie. Podľa neoficiálnych zdrojov posádky zničených vozidiel prišli o život.

Ukrajinské straty

 Veľké straty v sledovanom období utrpelo aj ukrajinské letectvo. V piatok 8. 3. bol pri dedine Ševčenko v Pokrovskom rajóne Doneckej oblasti zostrelený MiG-29. Ukrajinský stroj bol zasiahnutý raketou R-77 z hliadkujúcej ruskej stíhačky Su-35S. MiG-29 po zásahu začal horieť a padal takmer kolmo k zemi. Pilot sa nedokázal katapultovať. Podplukovník Andrij Tkačenko zo 114. brigády taktického letectva, zahynul.

V utorok 12. 3. sa Rusom podarilo zachytiť tri ukrajinské vrtuľníky z 12. samostatnej brigády armádneho letectva na predsunutej základni pri Novopavlivke v Dnipropetrovskej oblasti. Zaútočili na ne kazetovou muníciou. Dve helikoptéry Mi-17V-5 boli zničené, tretí stroj Mi-8MT unikol. O život prišli dvaja ukrajinskí letci – kapitán Jaroslav Kava a kapitán Andrij Bakun.

V Chersonskej oblasti na juhu Ukrajiny bol v nedeľu 17. 3. zostrelený prenosnými raketami ďalší ukrajinský vrtuľník Mi-8. Horiaci stroj po zásahu pokračoval v lete nízko nad zemou a dvaja členovia posádky z neho vyskočili. Prežili so zraneniami. Veliteľ stroja, ktorý im to umožnil, však zahynul. Bol ním Vitalij Pleka zo 16. samostatnej brigády armádneho letectva.

Na opačnej strane bojiska, pri Lukašivke v Sumskej oblasti na severe Ukrajiny pri hraniciach s Ruskom, bol v rovnaký deň 17. 3. zostrelený vrtuľník Mi-24. Ruským vojakom sa aj v tomto prípade podaril zásah prenosnou raketou, údajne typu 9K333 Verba. Najmenej jeden člen posádky následnú haváriu neprežil. V tomto prípade súvisela operácia helikoptéry a jej strata s aktivitami ruských dobrovoľníckych jednotiek, ktoré bojujú na strane Ukrajiny. Tvorí ich pestrá zmes ľudí s rôznymi motívmi – od ruských pravicových extrémistov až po príslušníkov menšín, ktorí chcú dosiahnuť nezávislosť od Ruska. V minulosti už podnikli niekoľko výpadov do ruských pohraničných obcí, po nich sa však vždy hneď stiahli na ukrajinské územie. Tentoraz to však bolo iné. Ruské légie s podporou tankov obsadili najmenej dve obce a na ruskom území sa bojovalo celý týždeň. Jednu z týchto dedín na svojom území, Kozinku v Belgorodskej oblasti, Rusi úplne zničili bombardovaním a delostrelectvom. Chceli tak zabrániť tomu, aby sa v nej ruskí dobrovoľníci bojujúci na strane Ukrajiny mohli natrvalo uchytiť.

 Trosky ukrajinského vrtuľníka Mi-24 zostreleného 17. 3. pri Lukašivke v Sumskej oblasti.

Ukrajinský MiG-29 zostrelený 8. 3. pri dedine Ševčenko v Doneckej oblasti.

Séria záberov zachytávajúca ruský útok na tri ukrajinské vrtuľníky predsunutej základni pri Novopavlivke v Dnipropetrovskej oblasti, pri ktorom boli 12. 3. zničené dva stroje.

Ruský dron Lancet zasiahol 20. 3. ukrajinský L-39 Albatros na základni Kulbakino v Mykolajivskej oblasti.

Pád ukrajinskej helikoptéry Mi-8 v Chersonskej oblasti 17. 3. Dvaja členovia posádky dokázali vyskočiť, veliteľ stroja zahynul.

Ilustračná fotografia ukrajinských vrtuľníkov Mi-17.

Ukrajinské helikoptéry Mi-8 na predsunutých základniach.

Ukrajinský vrtuľník Mi-24P v starostlivosti pozemného personálu a jeho pilot v akcii.

Pôvodne český vrtuľník Mi-24 v ukrajinských službách.

Slovenský vrtuľník Mi-17 na Ukrajine. Pôvodne niesol číslo 0847.

Druhý Black Hawk

 Počas týchto operácií na ruskom území použila ukrajinská vojenská rozviedka GUR aj dve helikoptéry Black Hawk. Doteraz bolo známe, že na ukrajinskej strane lieta iba jeden. V prípade toho prvého stroja ide o bývalý vrtuľník americkej armády UH-60A, ktorý mal pôvodne sériové číslo 80–23439 a po vyradení z vojenských služieb dostal civilné označenie N60FW. Generálnu opravu a modernizáciu urobila firma Ace Aeronautics zo štátu Alabama. Stroj si zachoval civilné modro-čierne sfarbenie, vďaka ktorému bolo možné ho identifikovať. Druhý Black Hawk má celozelené sfarbenie, ukrajinské výsostné znaky na bokoch a biele identifikačné pruhy na chvoste. Na nose má erb letectva vojenskej rozviedky a číslo 0420. Ukrajinci ho zrejme tiež získali od niektorej zo súkromných firiem zo Západu.

Poslednou známou stratou zo sledovaného obdobia je zásah cvičného lietadla L-39 Albatros na základni Kulbakino v Mykolajivskej oblasti. Zničil ho tam ruský dron Lancet a video bolo zverejnené v stredu 20. 3. Nie je známe, či išlo o funkčné lietadlo alebo návnadu. Albatros bol na základni zakrytý ochrannou sieťou, čo naznačuje, že mohlo ísť o operačný stroj. Na druhej strane, takáto sieť zvyšuje realizmus návnady.

 Ukrajinská vojenská rozviedka už používa dva Black Hawky.

Ruské straty

 Ruské letectvo prišlo v sledovanom období o jednu stíhačku Su-27, ktorá sa vo štvrtok 28. 3. zrútila do Čierneho mora neďaleko prístavu Sevastopoľ na okupovanom Kryme. Horiaci stroj padal v plochej vývrtke a hoci okolnosti jeho straty nie sú známe, pravdepodobne sa stal obeťou vlastnej protivzdušnej obrany. Pilot sa katapultoval a prežil.

S vojnou na Ukrajine priamo nesúvisí strata transportného lietadla Il-76, ku ktorej došlo v utorok 12. 3. pri základni Ivanovo Severnyj, približne 250 km severovýchodne od Moskvy. Stroju začal počas letu horieť motor, ktorý neskôr úplne odpadol. Piloti sa snažili dotiahnuť na letisko, ale stroj sa zrútil do lesa. Zahynulo všetkých 16 ľudí na palube – osem členov posádky a osem pasažierov, ktorí boli členmi ďalšej posádky zo 117. pluku vojenského transportného letectva.

V Podnestersku, ktoré je odštiepeneckým regiónom Moldavska, prišla ruská armáda v nedeľu 17. 3. o vrtuľník Mi-8 s označením žltá 04. V tomto prípade sa však stal obeťou ruskej provokácie. Kremeľská propaganda zverejnila video, podľa ktorého helikoptéra vybuchla po zásahu nepriateľským dronom. V skutočnosti však bol vrtuľník dávno vyradený a roky stál na jednom mieste. Zničila ho nálož umiestnená na palube a dron bol na video amatérsky dorobený.

 Ruská stíhačka Su-27 sa 28. 3. zrútila do Čierneho mora neďaleko prístavu Sevastopoľ na okupovanom Kryme.

Pri havárii Il-76 neďaleko základne Ivanovo Severnyj v Rusku zahynuli 12. 3. rovno dve posádky, ktoré boli na palube

Vrtuľník Mi-8 „žltá 04“ na snímke podnesterského ministerstva obrany v čase, keď ešte slúžil.

Vrtuľník Mi-8 „žltá 04“ po tom, čo bol zničený. Išlo o ruskú provokáciu, vrtuľník stál roky odstavený na jednom mieste.

Lode na dne

 Ďalšie straty utrpela ruská Čiernomorská flotila. V utorok 5. 3. sa obeťou sústredeného útoku svorky ukrajinských dronov stala hliadková loď Sergej Kotov z triedy Projekt 22160. Išlo o novú loď, ktorá vstúpila do služby len v júli 2022. Mala dĺžku 94 metrov a výtlak 1 700 ton. Na palube niesla kanón kalibru 76 mm a guľomety. Mohla tiež niesť kontajnery so strelami Kalibr. V blízkosti Feodosije na Kryme ju zasiahlo viacero dronov a potopila sa. Zároveň s ňou klesol na dno pravdepodobne aj vrtuľník typu Kamov (Ka-27 alebo Ka-29), ktoré patria k štandardnej výbave lodí tejto triedy.

Posádka lode Sergej Kotov sa bránila automatickými zbraňami, no nič jej to nepomohlo. Server BBC priniesol rozhovor s veliteľom jednotky ukrajinskej tajnej služby, ktorá operácie dronov riadi a na svedomí má už päť ruských lodí. Ruskí námorníci používajú svietiace strelivo, aby sa im v noci lepšie mierilo. Na druhej strane to operátorom dronov uľahčuje úhybné manévre, pretože tiež vidia, kam Rusi strieľajú. Drony Magura V5 majú dosah 800 km a nesú 250 kg výbušniny. Majú plochý trup, ktorý nevystupuje vysoko nad hladinu. Je vyrobený z plastu, takže ho ťažšie zachytia radary a vydáva tiež málo tepla, takže ho nezistia ani termokamery. Pri rýchlosti 80 km/h a dĺžke len šesť metrov je preto ťažké zistiť v noci jeho prítomnosť. Počas jedného útoku sa koordinuje viacero dronov naraz, čo zvyšuje pravdepodobnosť zásahu. Samotná akcia trvá aj niekoľko dní, pretože drony sa presúvajú na vzdialenosť stoviek kilometrov. Po celý čas musí mať operátor dron pod kontrolou. Preto sú operátori po skončení akcie veľmi unavení a potrebujú medzi nimi pauzy na oddych.

Loď Sergej Kotov sa 5. 3. stala obeťou útoku ukrajinských námorných dronov. Zrejme sa s ňou potopil aj jej palubný vrtuľník.

Ukrajinské vojenské letectvo podniklo v nedeľu 24. 3. masívny útok strelami s plochou dráhou letu Storm Shadow / Scalp-EG na okupovaný Krym. Zničené bolo komunikačné centrum ruskej Čiernomorskej flotily. Poškodené boli aj tri lode v prístave Sevastopoľ. Výsadková loď Jamal mala po zásahu silný náklon na pravobok a ťahali ju do suchého doku. Druhá výsadková loď Azov bola zrejme iba mierne poškodená po tom, čo ju strela minula a vybuchla na móle vedľa nej. Aj špionážna loď Ivan Churs minimálne jednému zásahu unikla, keď strela dopadla na mólo za ňou. Ďalšia strela však zasiahla zadnú časť plavidla a urobila veľkú dieru v palube. Ide o pozorovania zo satelitných fotiek, bližší rozsah škôd nie je známy. Cieľom útoku sa stalo aj letisko Belbek, na ktorom boli podľa ukrajinských zdrojov zasiahnuté tri stíhačky Su-27. Jedna bola zničená a dve poškodené. Toto tvrdenie však nebolo možné overiť.

Okrem striel Scalp-EG používajú Ukrajinci aj ďalšiu francúzsku zbraň. V januári prisľúbil francúzsky prezident Emmanuel Macron stovky navádzaných bômb AASM HAMMER pre Ukrajinu. Začiatkom februára boli prvýkrát použité a v marci sa objavili aj zábery stíhačky MiG-29 s touto zbraňou.

AASM znamená Armement Air-Sol Modulaire, čiže Modulárna zbraň vzduch-zem. Význam druhej skratky HAMMER je zas Highly Agile Modular Munition Extended Range (Modulárna munícia s predĺženým dosahom a veľkou manévrovateľnosťou). Ide o sadu, ktorá mení obyčajné nenavádzané bomby na veľmi presné zbrane. Na nos bomby sa pripojí navádzací modul a na zadnú časť pomocný raketový motor. V základnej verzii je sada určená pre bomby s hmotnosťou 250 kg. Jej dosah po vypustení je viac ako 70 km. Ukrajinské stíhačky MiG-29 ich nosia na špeciálnych závesníkoch, ktoré už predtým dostali pre podobné zbrane JDAM ER.

Ničenie infraštruktúry

 Okrem vojenských cieľov na fronte útočilo Rusko v sledovanom období aj na civilnú infraštruktúru vo vnútrozemí. Vo štvrtok 21. 3. zaútočilo 29 strelami s plochou dráhou letu a dvomi raketami Kinžal a Iskander-M na Kyjev a Charkov. Ukrajinská obrana tentoraz všetky strely zasiahla, no padajúce trosky spôsobili škody a v Charkove zomrelo päť ľudí.

Tento útok však bol zrejme len testom a jeho úlohou bolo zistiť aktuálne pozície ukrajinskej protivzdušnej obrany. V piatok 22. 3. prišiel omnoho väčší útok, najväčší od začiatku vojny. Na ukrajinskú kritickú infraštruktúru mierilo 151 rakiet a dronov, obrana z nich zostrelila iba 92 – väčšinou dronov a striel s plochou dráhou letu. Rusi vyslali aj 12 rakiet Iskander-M, sedem rakiet Kinžal, päť rakiet Ch-22 a 22 rakiet S-300 v balistickom móde. Všetkých týchto 46 rakiet zasiahlo svoje ciele – sčasti aj preto, že sa vyhli miestam, kde pôsobia systémy Patriot. Zasiahnutá bola napríklad najväčšia ukrajinská vodná elektráreň na rieke Dnipro v Záporoží. Hrádza vydržala, ale samotná elektráreň bola po zásahu desiatimi raketami zničená a jej oprava potrvá roky.

V sobotu 23. 3. si dali Rusi menšiu pauzu a vyslali len okolo 30 dronov Shahed, z ktorých bola väčšina zostrelená. V nedeľu 24. 3. opäť vypustili takmer 60 rakiet a dronov. Jedna raketa pri tom narušila poľský vzdušný priestor. Preletela v ňom 39 sekúnd a potom sa otočila naspäť. Toto sa stalo v minulosti už viackrát. Ruským cieľom je zrejme využiť poľský priestor a zaútočiť na oblasť Ľvova z nečakaného smeru. Poľské ministerstvo zahraničných vecí si preto predvolalo ruského veľvyslanca – ten však odmietol prísť.

Nočný boj ukrajinskej 126. brigády teritoriálnej obrany proti dronom.

Ukrajinská polícia pri zaisťovaní trosiek zostreleného dronu Shahed.

Ruské rakety 22. 3. zničili najväčšiu ukrajinskú vodnú elektráreň na rieke Dnipro v Záporoží.

Ukrajinci využívajú ako klamné ciele aj takéto atrapy.