Letecká vojna na Ukrajine
V druhej polovici novembra na východe Ukrajiny nasnežilo. Tento záber Oksany bol zverejnený 20. 11.
Posilňovanie protivzdušnej obrany pred zimou
Text: Miro Barič
Foto: Ozbrojené sily Ukrajiny, sociálne siete a ďalšie verejné zdroje
Zničenie ruskej korvety, potvrdenie (či vyvrátenie) niekoľkých strát z minulých mesiacov, ale najmä posilňovanie ukrajinskej protivzdušnej obrany. To všetko sa v súvislosti s leteckou vojnou na Ukrajine odohralo v období od 1. 11. do 31. 11. Na pozemnej fronte sa ruské vojská celý mesiac pokúšali masívne útočiť. Za cenu veľkých strát na obrnenej technike i živej sile však dosiahli len minimálne územné zisky.
V sledovanom období nedošlo ku žiadnej známej strate ukrajinského lietadla alebo vrtuľníka, či už na zemi, alebo vo vzduchu. Na začiatku novembra sa objavila len doteraz neznáma fotka dvoch vrakov ukrajinských helikoptér Mi-8. Tie boli očividne dovezené na skládku z miesta, kde havarovali a k ich strate došlo už niekedy v minulosti.
Na konci mesiaca sa tiež Rusi pochválili zničením ďalšieho ukrajinského bitevníka Su-25 na letisku Dolgincevo pri meste Kryvyj Rih. Na tejto základni a tiež na letisku Kulbakino pri Mykolajive došlo v septembri a októbri k viacerým útokom dronmi Lancet novej verzie na odstavené ukrajinské lietadlá MiG-29 a Su-25. Kým prvé prípady boli prekvapením, opakované útoky už vyvolávali otázky, prečo to Ukrajinci dopustia. Video zverejnené 30. 11, môže byť odpoveďou. Zachytáva stroj stojaci v úkryte, ako vybuchne po zásahu dronom. Na prvý pohľad ide o Su-25 v digitálnej kamufláži zo sivých farieb a s ukrajinskými výsostnými znakmi. Bližší pohľad však odhalí nezrovnalosti – napríklad chýbajúcu anténu či štyri závesníky pod krídlami, keď Su-25 ich má mať päť. Tieň prednej podvozkovej nohy ukazuje, že je značne zjednodušená. Definitívnym dôkazom, že ide o atrapu, sú motorové gondoly, ktoré sú celé zavesené pod krídlami, kým v skutočnosti plynule prechádzajú aj na hornú stranu nosných plôch. Maketa dokonale splnila svoju úlohu návnady a Rusi na ňu zbytočne minuli dron Lancet. Zároveň to vyvoláva pochybnosti o predchádzajúcich útokoch. Prvé z nich zrejme naozaj mierili na skutočné lietadlá, ale pri tých opakovaných už to nie je také isté.
Veliteľstvo vzdušných síl zverejnilo fotku najnovšieho radaru 80K6KC1 Fenix-1, ktorý bol vyvinutý na Ukrajine a zaradený do výzbroje v roku 2021.
Vraky dvoch ukrajinských helikoptér Mi-8.
Záber z ruského videa zachytáva útok dronu Lancet na atrapu Su-25
Chvost ruského Su-24M s označením RF-92025 a trupovým číslom „modrá 48“ v Soledare.
Trosky Su-24M „modrá 48“ na pôvodnom mieste.
Plukovník Alexander Gal zomrel pri útoku ukrajinských dronov na letisko Kursk.
Staršie straty
Ani na ruskej strane nedošlo v sledovanom období ku žiadnej strate, ale objavili sa nové informácie o niekoľkých predchádzajúcich. V Soledare severne od Bachmutu sa však na novom zábere objavili chvostové plochy zostreleného Su-24M s označením RF-92025 a trupovým číslom „modrá 48“. Stroj patril 37. zmiešanému leteckému pluku a zrejme bol zostrelený v okolí Soledaru ešte v decembri 2022. Časť trosiek bola potom prenesená na sídlisko priamo v meste.
Rusi pri ukrajinských útokoch zvyknú uvádzať, že ich protivzdušná obrana fungovala bezchybne a všetky útočiace drony (alebo rakety či strely s plochou dráhou letu) boli zničené. Len zabudnú dodať, koľko z nich bolo zničených nárazom do cieľa... Zriedakvým potvrdením, že k nejakým stratám došlo, je s určitým časovým odstupom informácia o smrti plukovníka Alexandra Gala. Ten bol pilotom stíhačky Su-30SM a zástupcom veliteľa pre veci politické v 14. gardovom stíhacom leteckom pluku. Zahynul na zemi 24. 9. 2023 pri ukrajinskom dronovom útoku na letisko Kursk.
Objavili sa aj zábery značne poškodeného vrtuľníka Kamov Ka-52 s tým, že ide o obeť útoku rakiet ATACMS na letisko v Berďansku. V trupe a v sklách kabíny má viac ako 50 dier po črepinách. Stránka The Military Watch to však uviedla na pravú mieru. K útoku na Berďansk došlo v polovici októbra a prvé fotky tohto stroja sa objavili už v septembri. Ide o Ka-52 s označením RF-13442 a trupovým číslom „modrá 50“, ktorý bol neopraviteľne poškodený už dávnejšie a následne bol po kanibalizácii použiteľného prístrojového vybavenia odpredaný súkromnému leteckému múzeu na letisku Oreškovo v ruskej Kalužskej oblasti. V tomto múzeu sa teda ocitol ešte pred útokom na Berďansk.
Vrak helikoptéry Ka-52 sa objavil v súkromnom múzeu na letisku Oreškovo v ruskej Kalužskej oblasti.
Korveta Askold bola zničená strelami Storm Shadow v prístave Kerč na Kryme.
Ukrajinskí obrancovia zasahujú proti nočnému útoku dronov Šáhid.
Zničená korveta
To nijak neznižuje úspešnosť ukrajinských útokov na vzdialenejšie ciele, ku ktorým dochádza so železnou pravidelnosťou. Zo všetkých spomeňme ten, ku ktorému došlo v sobotu 4. 11. v meste Kerč na východe okupovaného polostrova Krym. V lodeniciach Zaliv tam kotvila ruská korveta Askold, ktorá ešte nebola oficiálne dokončená a zaradená do služby. Podľa záberov z videa bola najmenej dvakrát zasiahnutá strelami s plochou dráhou letu Storm Shadow. Tretí výbuch mohol byť buď tretí zásah alebo explózia munície na palube. Následne sa objavila aj fotografia, ktorá potvrdzuje, že loď bola vážne, možno neopraviteľne poškodená. Celý ľavý bok zhruba od tretiny plavidla dozadu je roztrhaný a vyhorený.
Korveta Askold patrí do triedy Projekt 22800 Karakurt, Ide o moderné lode, ktoré sú zároveň príkladom toho, ako fungujú sankcie proti Rusku. V tomto prípade sa prejavili už tie, ktoré boli uvalené po ilegálnej anexii Krymu v roku 2014. Rusi ich pôvodne plánovali 18 a prvú loď začali stavať v roku 2015. Dve korvety však úplne zrušili a dokončenie ostatných sa veľmi predlžuje. Do služby boli doteraz zaradené len štyri a piata prechádza skúškami. Ďalších osem spustili na vodu už pred niekoľkými rokmi, no stále nemajú všetko potrebné vybavenie. To sa týkalo aj korvety Askold, ktorej zaradenie do služby sa po útoku odsunulo na neurčito. Lode tejto triedy majú dĺžku 67 metrov a výtlak 820 ton. Nesú kanón kalibru 100 mm a osem odpaľovacích šácht pre strely s plochou dráhou letu Kalibr.
Po všetkých predchádzajúcich ukrajinských útokoch ostalo ruskej Čiernomorskej flotile sedem hladinových lodí a tri ponorky, ktoré môžu strely Kalibr vypúšťať. V minulosti sa to dialo bežne a Rusi nimi pravidelne ostreľovali ukrajinské mestá. Od septembra však nepoužili ani jeden. Podľa predstaviteľa ukrajinského námorníctva Dmytra Pletenčuka za to môžu problémy s logistikou. Všetka infraštruktúra na skladovanie striel Kalibr a manipuláciu s nimi bola sústredená v prístave Sevastopoľ. Z neho sa však po ukrajinských útokoch lode stiahli do Novorossijska, prípadne menších prístavov. Tie nie sú vybavené na to, aby mohli nakladať strely Kalibr do odpaľovacích šácht vojnových lodí. „Pokiaľ tento problém nevyriešia, nemôžu útočiť z mora. Alebo sa presunúť do Sevastopoľa, aby naložili strely. A to je pre nich nebezpečné,“ povedal Pletenčuk pre kanál Nexta.
Proti dronom používajú Ukrajinci všetko od guľometov cez prenosné rakety (MANPADS) až po protilietadlové tanky Gepard.
Ofenzíva s dronmi Šáhid
Toto tvrdenie ukrajinského predstaviteľa ruská strana, samozrejme, nepotvrdí. V prípade iných typov striel však bolo jasné, že si ich Rusi šetria na masové útoky proti ukrajinskej energetickej infraštruktúre. Rovnaké totiž podnikali aj minulú zimu. November priniesol zvýšenú intenzitu náletov iránskych dronov Šáhid 131 a 136. Rusko ich na Ukrajinu vypustilo dokopy 374, čo bol doteraz tretí najvyšší počet za jeden mesiac. Dosiahli aj jeden rekord – v noci 25. 11. ich vypustili 75, čo je zatiaľ najviac počas jedného útoku. Veľmi im to však nepomohlo, pretože ukrajinská protivzdušná obrana z nich zničila 74.
Rusi nie sú s dronmi Šáhid veľmi spokojní. Mali od nich veľké očakávania, no úspešnosť iránskych kamikadze dronov za nimi výrazne zaostala. Navyše sa im podľa serveru Obozrevatel stále nedarí spustiť masovú výrobu svojej verzie pod označením Geraň a naďalej sú závislí od dodávok z Iránu. Snažia sa aspoň skúšať novú taktiku. Po tom, čo sa proti Šáhidom osvedčili mobilné tímy s protilietadlovými guľometmi, začali ich Rusi posielať ponad neprístupný terén – napríklad husté lesy či močiare. Autá s guľometmi tak majú menšiu šancu ich zachytiť. Zmena trás však iba predĺžila životnosť Šáhidov na ukrajinskej oblohe, no neovplyvnila ich úspešnosť. Vyskytol sa napríklad prípad, kedy Šáhid lietal nad Ukrajinou celých deväť hodín. Akonáhle sa však drony priblížia k silno bráneným cieľom, sú zostrelené.
Iránske kamikadze drony nepomáhajú ani oslabiť ukrajinskú obranu, pretože tá na ne nemíňa svoje najcennejšie rakety. Jediný úžitok, ktorý z nich Rusi majú, je ten, že im pomáhajú mapovať pozície protivzdušnej obrany. To môžu využiť pri plánovaní útokov raketami. Jeden nepríjemný dôsledok pre Ukrajinu to v sledovanom období malo v Chersonskej oblasti, kde sa pri nálete dronov odhalil dôležitý radar. Keďže svoju pozíciu nezmenil, bol onedlho Rusmi zničený.
K slovu sa dostanú aj staré guľomety Maxim.
Záberov na systémy IRIS-T na Ukrajine je málo. Ak sú nejaké zverejnené, tak vyzerajú takto, aby sa nedali lokalizovať.
Staršia fotka ukrajinského systému S-300 v akcii.
Ukrajinské armádne letectvo zverejnilo sériu záberov na operácie vrtuľníkov Mi-8 v zimnom období.
Program FrankenSAM
Ukrajina a jej spojenci však na očakávanú zimnú vlnu ruských útokov nečakajú so založenými rukami. Aktívne bolo najmä Nemecko, ktoré dodalo ďalší systém IRIS-T a prisľúbilo aj Patriot. Nórsko zas prisľúbilo ďalšie systémy NASAMS. V prípade IRIS-T ide o najmodernejší nemecký protivzdušný systém, ktorý Ukrajina dostala dokonca ešte skôr ako nemecké ozbrojené sily. Prvý prišiel v októbri minulého roka a druhý dodali v apríli. V oboch týchto prípadoch išlo o verziu SLM stredného dosahu – 40 km do diaľky a 20 km do výšky. V auguste dostala Ukrajina dva systémy vo verzii SLS krátkeho dosahu – 12 km do diaľky i do výšky. Piaty dodaný systém IRIS-T je opäť vo verzii SLM.
Dodanie prvej batérie Patriotov oznámili USA pred rokom v decembri. Druhú batériu dodalo Nemecko. Spočiatku boli obe nasadené na obranu Kyjeva. Aktuálne pôsobí jedna batéria pri hlavnom meste, druhá pri Odese. Nemecko oznámilo na jeseň, že počas zimy dodá Ukrajine aj tretiu batériu systému Patriot.
V USA sa tiež približne pred rokom rozbehol program, ktorý sa neoficiálne nazýva FrankenSAM. Posledné tri písmená sú skratkou pre Surface-to-air missile, čiže raketu zem-vzduch. Odkaz na Frankensteina symbolizuje spájanie rôznych prvkov odlišných protivzdušných systémov do nového celku. Súčasťou tohto programu sú aj dodávky rakiet MIM-23 Hawk – a to vo význame oživenia starého systému. Ten pochádza ešte zo 60. rokov, no priebežne bol modernizovaný. Spojené štáty ho vyradili zo služby v roku 2002, ale v skladoch majú stále uložených dosť rakiet. Dodnes ho používa okolo 20 krajín, ktoré by ho mohli Ukrajine dodať. Španielsko tak urobilo už vlani v novembri. Poskytlo Kyjevu svoje rakety MIM-23 vo verzii Phase III, ktorá pochádza z prelomu 80. a 90. rokov. Ukázalo sa však, že španielske systémy sú vo veľmi zlom technickom stave a potrebujú komplexnú opravu a modernizáciu. Teraz teda prišiel MIM-23 Hawk na Ukrajinu na druhý pokus. Systém má dosah 40 km do diaľky a 18 km do výšky. Ukrajinci ich prvýkrát použili v noci z 22. na 23. 10., kedy s nimi zostrelili niekoľko dronov Šáhid a jednu strelu Ch-59 s plochou.
Ďalšie projekty v rámci programu FrankenSAM už sú komplikovanejšie. Jeden iniciovali samotní Ukrajinci, ktorí mali k dispozícii okolo 60 odpaľovacích zariadení Buk, no chýbali im rakety. Preto sa opýtali zahraničných partnerov, či by ich nevedeli prerobiť na použitie západných rakiet. Americkí inžinieri ich upravili tak, aby sa z nich dali odpaľovať strely RIM-7 Sea Sparrow. Podľa článku v novinách New York Times trvala táto konverzia sedem mesiacov a v súčasnosti sú Američania schopní upraviť päť systémov Buk mesačne. Dosah týchto rakiet je 19 km.
Ukrajina tiež z USA získala rakety AIM-9M Sidewinder upravené pre pozemné použitie. Pôvodne ide tiež o rakety vzduch-vzduch krátkeho dosahu s infračerveným navádzaním. Podrobnosti o ich odpaľovacom zariadení nie sú zatiaľ známe, ale špekuluje sa, že by ich mohli vypúšťať zo samohybných systémov Osa (v kóde NATO Gecko). O vyhľadávanie cieľov by sa mali starať sovietske radary, ktorých má Ukrajina dostatok.
Ešte zaujímavejšie spojenie starých sovietskych radarov s americkými raketami predstavuje posledný známy projekt z programu FrankenSAM. Tentoraz ide o rakety Patriot, ktoré by dodali USA. Odpaľovacie zariadenia by zas poskytli ďalší spojenci. Momentálne prebieha testovanie a počas zimy by Ukrajina mohla dostať rakety Patriot spojené so sovietskymi radarmi. Prvá skúška takejto kombinácie prebehla v októbri na raketovej strelnici v Novom Mexiku. Bol pri nej úspešne zničený cieľový dron.
Ukrajinský dvojmiestny Su-27UB.
Ukrajinské samohybné delo Oksana na podvozku Tatra 815 8x8 AV-15.
Česká stopa
Na záver spomenieme jednu kuriozitu, ktorá síce s leteckou vojnou súvisí len vzdialene, ale pre českých a slovenských čitateľov by mohla byť zaujímavá. Ukrajinská 241. brigáda teritoriálnej obrany totiž zaradila do výzbroje samohybné delo Oksana, ktorého základom je podvozok Tatra 815. Tento nákladný automobil sa vyrábal v Československu od roku 1982 a jeho výroba v podstatne upravenej podobe beží v Česku dodnes. Ukrajinci však použili ešte pôvodné vozidlá s pôvodnými kabínami. Na fotkách sa dajú rozoznať verzie AV-15, čo bolo pôvodne žeriavové vozidlo a tiež verzia 20-VP, čo bol plošinový voz na prepravu kontajnerov.
Na korbu týchto vozidiel 8x8 namontovali Ukrajinci staré sovietske protilietadlové delá KS-19 kalibru 100 mm, ktoré pochádzajú ešte z roku 1947. Teraz už, samozrejme, neslúžia na boj s lietadlami, ale na ostreľovanie pozemných cieľov. Ich dostrel v tejto úlohe je 21 km. Výhodou kanónov KS-19 je, že muníciu kalibru 100 mm nepoužíva žiadna iná zbraň, a tak jej majú Ukrajinci dosť. Nevýhodou je, že si táto zbraň vyžaduje početnú obsluhu a je tiež veľmi ťažká. Pre porovnanie, americká húfnica M777 kalibru 155 mm má hmotnosť 4,2 tony, kanón KS-19 váži takmer 10 ton.
Táto verzia Oksany je na podvozku Tatra 815 8x8 20-VP.