Letecká vojna na Ukrajine
Táto snímka zachytáva výcvik ukrajinských pilotov na Mirage 2000-5F ešte vo Francúzsku a zverejnili ju francúzske ozbrojené sily. Autorovi článku sú známe dve videá stíhačiek Mirage počas letu už na Ukrajine. Sú však veľmi nekvalitné a dá sa z nich rozoznať len to, že prídavné nádrže pod krídlami sú zospodu natreté na žlto.
Prvá strata Mirage 2000
Text: Miro Barič
Na bojovom i politickom poli sa aj v tomto sledovanom období udialo veľa vecí, ale celková situácia sa od 1. 7. do 31. 7. 2025 veľmi nezmenila. Ukrajinské vzdušné sily zaznamenali ďalšiu citeľnú stratu, keď pri nehode prišli o prvú stíhačku Mirage 2000-5F, ktoré Francúzsko dodalo na prelome februára a marca tohto roku.
Začneme najprv stručným opisom politického vývoja. Ten je úzko prepojený aj so situáciou na bojisku, ako si neskôr viackrát ukážeme. Americký prezident Donald Trump na začiatku sledovaného obdobia potvrdil, že dodávky zbraní Ukrajine boli v júni skutočne zastavené. Išlo však o rozhodnutie ministra obrany Peta Hesgetha. Zastavený bol prísun kľúčovej výzbroje, ako sú rakety pre protivzdušné systémy Patriot, strely Stinger, rakety pre systémy HIMARS či delostrelecká munícia kalibru 155 mm. Prezident Trump toto rozhodnutie zvrátil a dodávky zbraní obnovil – s jednou podmienkou. Zbrane majú kúpiť európske štáty a dodať ich Ukrajine. Nemecko už súhlasilo, že dodá Kyjevu ďalšie dva systémy Patriot a Nórsko neskôr oznámilo, že ich pomôže Berlínu zaplatiť.
Americký prezident tiež začal strácať trpezlivosť so svojím ruským náprotivkom Putinom. Po telefonáte s ním vyjadril sklamanie a neskôr dal Rusku 50 dní na to, aby súhlasilo s prímerím, inak zavedie vysoké, až 100-percentné clá na štáty, ktoré od Moskvou stále kupujú ropu a plyn. Na konci sledovaného obdobia Trump toto ultimátum ešte viac skrátil na 10 dní. Výsledkom tak bolo stretnutie na Aljaške, kam Putin za Trumpom pricestoval. Tento summit sa uskutočnil až v nasledujúcom mesiaci, nadväzuje však na tieto udalosti, preto ho spomíname už teraz – a možno povedať, že žiadne hmatateľné výsledky nepriniesol a zo strany Kremľa išlo opäť iba o zdržiavaciu taktiku a hru o čas.
Na bojisku sa situácia veľmi nezmenila. Rusko sa neustále snaží útočiť a darí sa mu postupovať, ale iba pomaly a za cenu veľkých strát. To platilo v sledovanom období najmä na Pokrovskom smere. Naopak, v ukrajinskej Sumskej oblasti sa ruský útočný potenciál vyčerpal a ukrajinské ozbrojené sily postupovali pomaly naspäť smerom ku hranici.
Ukrajinské vzdušné sily zverejnili sériu fotiek zobrazujúcich prípravy stíhačiek Su-27 na bojový let.
Smutné rekordy
Na ukrajinskom nebi priniesol mesiac júl ďalší smutný rekord. Počet ruských dronových útokov na ukrajinské mestá bol najvyšší od začiatku invázie. Toto číslo rástlo už tretí mesiac po sebe. V sledovanom období Rusko vypustilo spolu 6297 dronov, čo je o 15 percent viac ako mesiac predtým. Zároveň v júli odpálilo Rusko 198 rakiet a striel s plochou dráhou letu, čo je v tomto roku druhý najvyšší počet po júni.
V noci na piatok 4. 7. Rusi prvýkrát v sledovanom období prekonali rekord, keď na Ukrajinu vypustili 539 kamikadze dronov Shahed a 11 rakiet a striel s plochou dráhou letu. Cieľom bol najmä Kyjev, kde bola poškodená aj budova poľského konzulátu. Bola to tiež prvá zo spomínaných súvislostí s politikou – nálet prišiel len pár hodín po telefonáte Putina s Trumpom a bol zrejme ukážkou sily. Hneď nasledujúcu noc, v sobotu 5. 7., bola pri ruskom nálete na Odesu poškodená aj budova čínskeho konzulátu.
Nový rekord vydržal iba pár dní a v noci na stredu 9. 7. ho Rusi opäť prekonali. Na Ukrajinu vyslali 728 dronov a 13 rakiet a striel s plochou dráhou letu. Mierili najmä na Luck a Žytomyr. Ukrajinská obrana zostrelila 303 dronov a 7 striel s plochou dráhou letu. Ďalších 415 dronov vyradili rušičky.
Ďalší rozsiahly nálet prišiel v noci na sobotu 12. 7. a mieril na ciele na západnej Ukrajine, najmä na Ľvov, Luck a Černivci. Vyslaných bolo dokopy 623 dronov a ďalších projektilov. Naopak v noci na nedeľu 13. 7. bol pokoj. Vo vzduchu nebol žiadny dron ani raketa. Takúto noc Ukrajina naposledy zažila 8. 5., cez deň to však Rusi dobehli a vyslali 60 dronov Shahed.
Keď Trump pohrozil clami na štáty, ktoré s Ruskom stále obchodujú, odpoveďou bol v noci na stredu 16. 7. útok 400 dronov na ciele po celej Ukrajine. Obrana zostrelila 198 dronov a ďalších 145 vyradili rušičky. Zvyšné zasiahli Charkov, Vinnyciu, Kryvyj Rih a ďalšie mestá.
V utorok 29. 7. ruské nálety zabili 25 ľudí a vyše 50 ich zranili. Najhorší bol zásah väznice Bilenke v Záporožskej oblasti, kde zomrelo 16 väzňov. Zásah nemocnice v Dnepropetrovskej oblasti pripravil o život troch ľudí vrátane tehotnej ženy a v Charkovskej oblasti zahynulo päť ľudí, keď Rusi zaútočili na civilistov čakajúcich v rade na humanitárnu pomoc.
Najhorší útok, čo sa týka následkov, prišiel na samom konci sledovaného obdobia. V noci na štvrtok 31. 7. vyslali Rusi na Kyjev 309 kamikadze dronov a 8 rakiet Iskander. Ukrajinská protivzdušná obrana zničila 288 dronov a tri rakety. Výbuchy na zemi zabili 31 ľudí a 159 ich zranili. Medzi obeťami boli aj deti – dve prišli o život a 16 ich bolo zranených.
Pri tomto poslednom útoku na Kyjev použili Rusi podľa ukrajinskej strany aj drony Shahed s prúdovými motormi. Tie majú vyššiu rýchlosť a unesú aj viac výbušniny. Je jasné, že tieto drony spôsobujú Ukrajine čoraz väčšie problémy. Preto sa pri svojich vlastných útokoch na ruské územie v sledovanom období zameriavala na dodávateľský reťazec pre Shahedy. Nejde len o závod na ich výrobu v Tatarstane, ale aj továrne, ktoré produkujú elektroniku či rôzne chemikálie potrebné na výrobu dronov či výbušnín pre ne. Dôležitým cieľom bola aj ruská ropná infraštruktúra. Útoky na ňu sa začali opäť stupňovať.
Z útokov na ciele súvisiace priamo s bojovou činnosťou na fronte sú dobre zdokumentované dva. Vo štvrtok 3. 7. ukrajinské drony zničili ruský sklad munície v Charcyzku v okupovanej časti Doneckej oblasti. Jeho výbuch je zachytený na viacerých videách. Deň predtým, v stredu 2. 7., zlikvidovali ukrajinské rakety veliteľské stanovište ruskej 155. gardovej brigády námornej pechoty v obci Korenevo v Kurskej oblasti. Táto kedysi elitná jednotka bola v bojoch na Ukrajine viackrát prakticky zničená a musela byť opakovane vybudovaná odznova. Teraz bolo zlikvidované jej velenie. Pri ukrajinskom údere zomreli generálmajor Michail Gudkov, plukovníci Nariman Šichaliev, Leonid Bašchardin a Sergej Iljin, major Šamil Murtazalijev a kapitán Alexander Šipunov. Ide len o tých, ktorých mená sú známe. Podľa nekrológu, ktorý zverejnila ruská veteránska organizácia, bolo pri tomto útoku zabitých viac ako 10 dôstojníkov.
Na druhej strane, v rovnakom čase sa aj Rusom podarilo niečo podobné. Pri nálete na mesto Huljajpole v Záporožskej oblasti bol zabitý plukovník Serhij Zacharevič z ukrajinskej 110. mechanizovanej brigády a najmenej jeden ďalší dôstojník, Dmitro Romaniuk.
Starostlivosť o F-16
V sledovanom období sa objavili aj dve správy súvisiace s ukrajinskými stíhačkami F-16. Organizácia Vráť sa živý s podporou štátnej spoločnosti Ukrnafta vyvinula pre ukrajinské vzdušné sily mobilný komplex, ktorý sprevádza lietadlá F-16. Tie sa musia často presúvať medzi letiskami, aby sa vyhli neželanej ruskej pozornosti. Nie všade sú vybavení na ich servis a prípravu na let. Teraz môže F-16 pri presune čakať na novej základni takýto mobilný komplex. Jeho súčasťou je aj kamión s návesom na plánovanie misií, v ktorom prebieha aj briefing pilotov. Do tohto ekosystému patria aj mobilné zariadenia na zavesenie zbraní pod krídla F-16. Predtým bolo na zavesenie jedného kusu munície potrebných 10 až 12 ľudí. S týmto vybavením na to stačia traja.
Menej pozitívnou správou je, že v radoch ukrajinského letectva pôsobil zradca, ktorý sa snažil poskytovať Rusku informácie a pomáhať im tak plánovať útoky na základne lietadiel F-16 a Mirage 2000. Ukrajinská SBU ho však v závere sledovaného obdobia zatkla. Hrozí mu doživotie.
Ukrajinská stíhačka F-16 a mobilný komplex, ktorý pomáha s údržbou lietadiel pri presunoch medzi letiskami.
Ruské straty
Rusko v sledovanom období preukázateľne prišlo o tri lietadlá. Ani jedna strata však nenastala počas bojového letu a iba jedna mala priamu súvislosť s vojnou proti Ukrajine. K prvým dvom stratám došlo pri nehodách. Hneď v utorok 1. 7. sa pri leteckej základni Savaslejka v oblasti Nižného Novgorodu zrútil stíhací bombardér Su-34.
Stroj mal byť na cvičnom lete, keď sa mu počas priblíženia na pristátie nevysunula ľavá podvozková noha. Posádka dostala príkaz na katapultovanie, ktorý aj splnila. Navigátor, major Alexander Pavlov, však pri tom utrpel zranenia, ktorým podľahol. Nehoda môže súvisieť s vyšším opotrebením a horšou údržbou techniky počas bojového nasadenia proti Ukrajine.
Len pripomenieme, že na konci predchádzajúceho obdobia prišlo ruské letectvo o niekoľko ďalších zničených a poškodených Su-34 pri ukrajinskom útoku na leteckú základňu Marinivka pri Volgograde. V priebehu jedného týždňa tak stratilo šesť týchto strojov.
K ďalšej nehode došlo v nedeľu 6.7. v hĺbke ruského územia – pri letisku Kaštak v okrese Čita v Zabajkalskom kraji. Pri tvrdom núdzovom pristátí tam bolo neopraviteľne poškodené vrtuľové dvojplošné lietadlo An-2. Na palube bol pilot a 10 parašutistov. Z týchto 11 osôb sa deväť zranilo. A prečo o tom píšeme v súvislosti s vojnou na Ukrajine? Stroj patril polovojenskej organizácii DOSAAF, ktorá vznikla ešte hlboko za čias Sovietskeho zväzu a jej cieľom je „výchova k obrane vlasti“.
K tretej potvrdenej strate došlo v noci z piatka 25. 7. na sobotu 26. 7. na leteckej základni Armavir v ruskom Krasnodarskom kraji. Sabotéri tam podpálili lietadlo Su-27UB. Požiar poškodil jeho zadnú časť a zrejme aj motory.
Ruský Su-34 zachytený 1. 7. pri leteckej základni Savalejka s nevysunutou jednou nohou podvozku.
Major Alexander Pavlov 1. 7. pri havárii Su-34 zahynul.
Generálmajor Michail Gudkov zomrel 2. 7. pri ukrajinskom údere na veliteľstvo ruskej 155. gardovej brigády námornej pechoty.
An-2 organizácie DOSAAF, ktorý havaroval 6. 7. pri výcviku parašutistov.
Satelitná snímka od spoločnosti Maxar z 20. 8. 2023 zobrazuje An-72 odstavený v leteckom závode v Odese. Na tomto mieste bol zničený v noci z 18. na 19. 7. 2025.
Ukrajinské straty
Ukrajina stratila v sledovanom období päť lietadiel. Dvakrát sa tak stalo pri ruských náletoch na ukrajinské letiská. V sobotu 12. 7. na ploche Medzinárodného letiska Černivci zhorel po ruskom útoku turbovrtuľový dopravný An-26 patriaci Štátnej službe Ukrajiny pre mimoriadne situácie, ktorá riadi záchranné zložky v krajine. V noci z piatka 18. 7. na sobotu 19. 7. sa zas cieľom ruského náletu stal letecký závod v Odese. Zničených alebo poškodených bolo viacero budov a hangárov. Okrem toho bolo zasiahnuté aj lietadlo An-72, ktoré však stálo na jednom mieste od roku 2021 a bolo teda zjavne neletuschopné.
Oveľa horšia strata postihla ukrajinské letectvo v utorok 22. 7. vo Volynskej oblasti. Po štarte na bojový let ohlásil pilot stíhačky Mirage 2000-5F kritické zlyhanie palubných prístrojov a katapultoval sa. Lietadlo spadlo do močaristej oblasti a ostala po ňom len veľká jama, ktorá sa rýchlo zaplnila vodou. Pilot pristál na padáku a vzápätí ho našla záchranná a pátracia skupina. Jeho stav bol hlásený ako stabilný. Nehodou sa začal zaoberať Štátny úrad pre vyšetrovanie.
Na tomto mieste však spomenieme aj jednu dobrú správu pre Ukrajinu. Francúzsko jej pôvodne chcelo poskytnúť 10 stíhačiek Mirage 2000-5F, no najnovšie tento počet zdvojnásobilo na 20 kusov. Zatiaľ nie je jasné, kedy všetky sľúbené lietadlá dodajú. Celkovo má Francúzsko 28 strojov vo verzii Mirage 2000-5F.
Dve straty utrpelo aj ukrajinské armádne letectvo. Obe sa týkali nasadenia ľahkých lietadiel proti dronom. Prvá bola zverejnená vo štvrtok 3. 7., ale s najväčšou pravdepodobnosťou k nej došlo už skôr. Taktická letecká skupina Civilnej leteckej hliadky prišla o jeden stroj v Charkovksej oblasti. Posádka vyviazla bez zranení. Typ lietadla nebol zverejnený.
V Dnepropetrovskej oblasti zahynuli v piatok 18. 7. dvaja letci z Odeskej pobočky Civilnej leteckej hliadky, ktorá spadala pod 11. brigádu armádneho letectva. Typ lietadla opäť nebol zverejnený, ale nášivka spomínanej jednotky zobrazuje Jak-52. O život prišiel pilot a veliteľ celej jednotky, plukovník Konstantin Oborin a strelec, starší seržant Roman Kucenko. Stalo sa tak počas bojovej misie na odrazenie ruského leteckého útoku. Ich Jak-52 sa pravdepodobne stal obeťou blízkej explózie ruského dronu.
Po dopade Mirage 2000-5F do močaristej pôdy zostal 22. 7. iba kráter, ktorý sa rýchlo zaplnil vodou.
Plukovník Konstantin Oborin, pilot, ktorý zahynul 18. 7. pri bojovej misii na lietadle Jak-52.
Strelec Roman Kucenko, ktorý 18. 7. zahynul spolu s plukovníkom Oborinom.
Nášivka 11. brigády armádneho letectva, v ktorej Oborin a Kucenko slúžili.
Turbo Čmeliak s raketami proti dronom
Posledné dva incidenty podčiarkujú, akou nebezpečnou prácou je lovenie ruských dronov. Jeden z pilotov ukrajinskej Civilnej leteckej hliadky s volacím znakom „Stalker“ prezradil, že za sedem mesiacov bolo jeho lietadlo poškodené až 43-krát! Zakaždým ale bolo opravené a vrátilo sa do akcie. Rozhodne to však nie je činnosť, z ktorej by mali poisťovne radosť...
Ukrajina však musí hľadať a skúšať všetky spôsoby, ako proti hrozbe kamikadze dronov bojovať. Rusko totiž svoje Shahedy tiež neustále vylepšuje. V poslednom čase napríklad lietajú vyššie a nesú väčšiu výbušnú nálož – a najmä, útočí ich každý mesiac čoraz viac.
Jednou z možností je dať ľahkým lietadlám možnosť zasahovať Shahedy z väčšej diaľky. Na ukrajinskom nebi sa tak objavilo poľnohospodárske lietadlo českého (resp. československého) pôvodu Z-137T. Ide o pokračovateľa slávnej rodiny, na ktorej počiatku stojí Z-37 Čmeliak.
Lietadlo bolo zachytené na krátkom videu. Nesie zeleno-šedú kamufláž a na zadnej časti trupu má dva biele pruhy, ktoré sú poznávacím znakom armádneho letectva. Pod centroplánom sú dve dodatočné nádrže a pod krídlami dve rakety R-73. Na mieste, kde sú závesníky rakiet, vidno okolo celého krídla dva tmavé pruhy – zrejme zosilnenie poťahu.
Rakety R-73 majú infračervené navádzanie a dosah 30 až 40 km podľa verzie. Na lietadle Z-137T sú na závesníkoch AKU-73. Samotný stroj nemá žiadny radar ani iné prístroje na zameranie dronov. Do príslušného priestoru musí teda pilota naviesť pozemné riadiace stredisko. Potom už prácu preberie raketa, ktorá je plne autonómna a cieľ si nájde sama. Na to však potrebuje elektrickú energiu. Je teda pravdepodobné, že Z-137T dostal na tento účel dodatočný generátor.
Objavili sa hlasy, ktoré pravosť videa spochybňujú na základe toho, že Z-137T nemá štandardnú kamufláž a modro-žlté identifikačné prvky používané na fronte. K tomu možno povedať len toľko, že ani na jednej z doteraz známych fotiek nemajú stroje Jak-52 rovnakú štandardnú kamufláž. Väčšinou nesú pôvodné civilné sfarbenie, no vyskytli sa aj poriadne divoké pokusy o maskovací náter. Modro-žlté identifikačné prvky, ktoré sú potrebné na fronte, nosia aj Jak-y len striedmo – väčšinou ich nesú len na smerovom kormidle. Tieto ľahké lietadlá sa totiž nepohybujú v blízkosti frontovej línie, ale s ruskými dronmi bojujú vo vnútrozemí.
Použitie rakiet R-73 je tiež spochybňované, pretože ide údajne o príliš nákladnú výzbroj, ktorú je proti Shahedom zbytočné používať. Nuž, na predchádzajúcich riadkoch sme videli, k čomu vedie streľba zblízka na dron, ktorý nesie nálož výbušniny s hmotnosťou niekoľko desiatok kíl – ku stratám lietadiel a niekedy, žiaľ, aj k stratám na životoch ich posádok. A to sa netýka len Jak-52. Ukrajina je pre nedostatok munície pre pozemnú protivzdušnú obranu nútená používať proti dronom aj prúdové stíhačky a v minulosti takto stratila viacero strojov MiG-29 a Su-27. Dokonca aj dve zo štyroch stratených F-16 boli zničené troskami zostrelených dronov.
Preto je použitie rakiet R-73 zasahujúcich z väčšej vzdialenosti logické z pohľadu bezpečnosti. Navyše, R-73 nie sú pre Ukrajinu finančne nákladné. Ide o staršie rakety sovietskej výroby, ktorých má v skladoch pomerne veľa. Za posledné tri roky nedošlo k situácii, kedy by sa ruské a ukrajinské lietadlá k sebe priblížili natoľko, aby bolo možné R-73 použiť vo vzdušnom boji. Životnosť týchto rakiet nie je nekonečná, a tak je lepšie „minúť“ ich na boj proti dronom. Nejde o plytvanie – Shahed môže zasiahnuť cenný cieľ, preto je výhodnejšie použiť takúto raketu, ako nechať si zničiť elektráreň alebo priemyselnú halu.
Ozbrojené sily Ukrajiny rakety R-73 už dlho používajú z rôznych prispôsobených pozemných odpaľovacích zariadení. Lietadlo Z-137T je niečo podobné, len oveľa mobilnejšie. Navyše môže štartovať z neupravených trávnatých plôch – je teda flexibilnejšie a ťažšie zničiteľné na zemi. Jeho použitie navyše môže v boji proti dronom odľahčiť prúdové stíhačky, ktorých prevádzka je oveľa drahšia.
Z-137T s dvojicou rakiet R-73. Všimnite si tmavý pás na krídle – ide zrejme o zosilnenie poťahu.
Výbuch dronu vedľa krídla Jak-52. Z rozsahu explózie vidno, že lov Shahedov je nebezpečná záležitosť.
Niektoré stroje Jak-52 pri lovení dronov stále lietajú v civilnom sfarbení.
Iné Jak-52 dostali rôzne divoké kamufláže.
Tento MiG-29UB sa nedávno mihol vo videu ukrajinských vzdušných síl. Na nose má symboly zostrelov troch dronov a jednej strely s plochou dráhou letu. Na videu má pod krídlami štyri rakety R-73. Lietadlá ako Z-137T by mohli prúdové stroje v tejto úlohe odľahčiť.