Letecká vojna na Ukrajine

Dron S-70 Ochotnik-B na snímke od spoločností Suchoj.

Rusi darovali Ukrajincom trosky svojho najnovšieho bojového dronu

Text: Miro Barič

Chceli sme to najlepšie a dopadlo to ako vždy. Tento výrok ruského štátnika Viktora Černomyrdina z roku 1993 sa stal svetoznámym a v Rusku doslova zľudovel. Hodí sa aj na najväčšiu udalosť sledovaného obdobia (1. 10. až 31, 10.), ktorou bola strata najnovšieho ruského bojového dronu Suchoj S-70 Ochotnik-B pri jednom z jeho prvých operačných nasadení.

Ruská propaganda sa s týmito ťažkými bojovými dronmi chválila už dávno. Tento rok mala podľa rôznych bombastických vyhlásení spustiť sériovú výrobu stoviek až tisícov kusov. Podľa dostupných informácií však zatiaľ vznikli iba štyri prototypy a jeden z nich sa už aj stihol stať minulosťou.

Došlo k tomu v sobotu 5. 10. Zo základne Achtubinsk, ktorá leží vyše 580 km východne od frontovej línie, vzlietol S-70 Ochotnik-B na operačno-testovací let. Sprevádzala ho stíhačka Su-57. Prílet dvojice strojov k frontu už zďaleka signalizovali kondenzačné čiary, ktoré za sebou zanechali. Druhý z nich zrazu vypustil raketu, ktorá zasiahla vedúce lietadlo a to sa v plochej vývrtke zrútilo na zem.

Ruské kanály spočiatku jasali a tvrdili, že ruská stíhačka zostrelila ukrajinskú F-16. Zostrelené lietadlo však nebolo ukrajinské, ale ruské – a navyše veľmi vzácne. Dron Ochotnik-B absolvoval prvý let v roku 2019, no spoločnosti Suchoj a MiG ho začali vyvíjať už dlho pred týmto dátumom. Stroj má rozpätie okolo 20 metrov a hmotnosť 20 ton. Dosahuje rýchlosť 1000 km/h a má pôsobiť najmä ako sprievodné lietadlo pre Su-57. Výzbroj nosí v uzavretej šachte v trupe.

Aj na svoj posledný let sa Ochotnik-B vybral vyzbrojený. Niesol navádzanú kĺzavú bombu UMPB D-30SN, ktorá sa neskôr našla v jeho troskách. Predpokladá sa preto, že počas tohto letu si mal dron vyskúšať bombardovanie ukrajinských pozícií. Stroj sa však vymkol spod kontroly. Keď všetky pokusy o jeho opätovné ovládnutie zlyhali., sprievodný Su-57 ho radšej zostrelil, aby nepadol do rúk Ukrajincom. Ani to však Rusom nevyšlo. Stroj sa zrútil pri Koťantynivke v Doneckej oblasti približne 11 km od frontovej línie – ale na ukrajinskej strane. K troskám sa ihneď dostali ukrajinskí vojaci a z fotiek je jasné, že minimálne jedno krídlo a veľká časť trupu ostali pomerne zachované.

Rusko síce na miesto dopadu S-70 vystrelilo dve balistické rakety Iskander, ale s veľkým časovým odstupom. Ukrajincom sa medzitým podarilo trosky odviezť na analýzu. Vo vraku sa našlo veľké množstvo elektronických súčiastok západného pôvodu, ktoré Rusko získava aj napriek sankciám. Našlo sa tiež výrobné číslo, ktoré naznačuje, že išlo o štvrtý, teda najnovší prototyp.

Ďalší oficiálny záber dronu S-70 Ochotnik-B od firmy Suchoj.

 Jedno krídlo zostreleného dronu Ochotnik-B zostalo vcelku.

Trosky trupu a motora dronu Ochotnik-B.

K troskám ruského dronu Ochotnik-B sa hneď dostali ukrajinskí vojaci.

Podľa výrobného čísla by malo ísť o štvrtý prototyp S-70 Ochotnik-B.

Ďalšie ruské straty

Okrem Ochotnika utrpelo ruské letectvo v sledovanom období pomerne vysoké straty, keď prišlo o päť lietadiel a jeden vrtuľník. Je zvláštne, že k väčšine týchto strát došlo za neznámych okolností. To viedlo niektoré médiá ku špekuláciám, že zostrelenie časti týchto strojov majú na svedomí ukrajinské stíhačky F-16. Pre toto tvrdenie však neexistuje žiadny dôkaz.

K prvej ruskej strate v sledovanom mesiaci došlo už v stredu 2. 10. v bližšie nešpecifikovanej oblasti na Ukrajine. Pri páde bitevníka Su-25 z 960. pluku útočného letectva zahynul podplukovník Igor Gaivoronskij. Uvádza sa, že haváriu spôsobila buď technická porucha alebo chyba pilota. Stroj zrejme letel nízko nad zemou a pilot sa nestihol katapultovať.

Vo štvrtok 10. 10. sa vo Volgogradskej oblasti za neznámych okolností zrútilo cvičné prúdové lietadlo Jak-130. Piloti sa stihli katapultovať a skončili v nemocnici. Prípad začala vyšetrovať vojenská prokuratúra Južného vojenského okruhu.

Čierna séria pokračovala v sobotu 12. 10., keď sa opäť za nejasných okolností zrútil stíhací bombardér Su-34. Obaja členovia posádky pri tom zomreli. O dva týždne, v sobotu 26. 10., stratili Rusi rovno dva stroje. Tentoraz je o nich známe aspoň niečo. V prvom prípade bitevník Su-25 havaroval, keď mu tesne pred dosiahnutím cieľového letiska došlo palivo. Pilot sa bezpečne katapultoval. V rovnaký deň sa do Kerčskej úžiny medzi okupovaným Krymom a Ruskom zrútil vrtuľník Mi-28. Patril do 487. samostatného vrtuľníkového pluku a obaja členovia posádky pád stroja neprežili. Jedným z nich bol kapitán Artem Pavlov.

Na samom konci mesiaca, vo štvrtok 31. 10., prišli Rusi o ďalší Su-34. Ani v tomto prípade nie sú okolnosti jeho straty známe. Stroj patril 2. zmiešanému leteckému pluku a jeho dvojčlenná posádka zomrela. Je známe meno jedného z letcov, ktorým bol kapitán Arman Bigalinov.

V sledovanom období sa objavili aj prvé fotografie vraku ruskej helikoptéry Mi-24, ktorá bola zničená ešte 5. 4. 2023 pri obci Berestove v okrese Bachmut. Zostrelili ju príslušníci ukrajinskej 10. samostatnej horskej brigády pomocou prenosnej rakety Piorun poľskej výroby. Posádka vrtuľníka - major Vjačeslav Dolgobrod a nadporučík Ilnaz Fazylov – to neprežila. Zostrel tohto Mi-24 bol známy, doteraz však bolo dostupné iba video zachytávajúce z diaľky horiaci vrak na zemi.

V ďalšom prípade však okolnosti známe nie sú. Na sociálnych sieťach sa v sledovanom mesiaci objavili fotografie trosiek Su-25 a ruských nákladných áut, ktoré ich odvážali z miesta dopadu. Je pravdepodobné, že sa tieto zábery viažu k niektorému známemu zostrelu. Fotografie však boli publikované prvýkrát. Na jednej z nich je vidieť sériové číslo 06090.

Do tretice sa objavila jedna fotografia k veľmi známemu incidentu, pri ktorom bol 24. 1. 2024 pri Jablonove v ruskej Belgorodskej oblasti zostrelený transportný Il-76M s označením RF-86868, ktorý patril 117. pluku vojenského transportného letectva. V jeho troskách zomrelo všetkých šesť členov posádky. Ruská strana vtedy tvrdila, že na palube boli aj ukrajinskí vojenskí zajatci, to sa však nikdy nepotvrdilo. Teraz sa objavila fotografia prednej časti trupu, ktorú zrejme pri vyšetrovaní havárie Rusi poskladali z nájdených trosiek. Je vidieť, že bola prešpikovaná črepinami.

 Podplukovník Igor Gaivoronskij zomrel 2. 10. pri páde ruského Su-25.

Kapitán Artem Pavlov neprežil 26. 10. pád helikoptéry Mi-28 do Kerčskej úžiny.

Kapitán Arman Bigalinov bol jedným z dvoch členov posádky, ktorí 31. 10. zomreli v ruskom Su-34. 

Objavila sa fotografia vraku ruského vrtuľníka Mi-24, ktorý bol zostrelený ešte v apríli 2023.

Vrak ruského Su-25 so sériovým číslom 06090, ktorý bol zničený už dávnejšie. Fotky boli zverejnené až teraz.

Predná časť trupu Il-76M, ktorý bol zostrelený 24. 1. 2024 v Belgorodskej oblasti.

Ukrajinské straty

K jedinej operačnej strate na ukrajinskej strane v sledovanom období došlo v utorok 22. 10. na bližšie nešpecifikovanom letisku v Ľvovskej oblasti. Pri priblížení na pristátie tam havaroval vrtuľník Mi-24PU1 s trupovým číslom 605. Stroj patril 16. samostatnej brigáde armádneho letectva. Na palube sa nachádzali tri osoby v hodnosti major, kapitán a nadporučík. Všetci traja utrpeli zranenia. Helikoptéra mala poškodený trup, hlavný i vyrovnávací rotor.

Pri sabotážach na základniach boli doteraz väčšinou ničené len ruské lietadlá a vrtuľníky. Postarali sa o to buď ukrajinské špeciálne jednotky alebo miestni sabotéri zverovaní cez internet (väčšinou tínedžeri). V utorok 29. 10. však došlo k podpaľačskému útoku aj na ukrajinskom letisku Kropyvnyckyj v Kirovohradskej oblasti. Bola pri ňom poškodená helikoptéra Mi-2. Išlo však o vyradený stroj, ktorý tam stál minimálne od roku 2012.

V sledovanom období sa objavili aj zábery niekoľkých starších incidentov, o ktorých doteraz neboli známe podrobnosti, alebo sa o nich doteraz nevedelo vôbec. K jednému takému došlo 22. 8., keď sa počas cvičného letu v Chmeľnyckej oblasti zrazil ukrajinský stroj Aero L-39M1 Albatros s bocianom. Vták prerazil čelný štítok kabíny lietadla. Následne došlo k odhodeniu krytu kabíny pilota a k vystreleniu jeho sedadla. Z neznámeho dôvodu sa mu však padák plne neotvoril a major Sergej Pliguzov zahynul. Druhý člen posádky major Viktor Žos zostal v poškodenom lietadle a dokázal s ním bezpečne pristáť. Obaja letci slúžili v 7. brigáde taktického letectva. Major Žos predtým lietal ako navigátor na lietadlách Su-24M.

 Podpaľačský útok 29. 10. na ukrajinskú helikoptéru Mi-2, ktorá však bola už dlhé roky vyradená.

Objavila sa fotografia z incidentu, pri ktorom sa 22. 8. zrazil ukrajinský L-39 s bocianom.

Pri spomínanom incidente zahynul major Sergej Pliguzov, ktorému sa plne neotvoril padák.

Zničený slovenský MiG-29

Žiaľ, objavili sa aj fotky vraku ukrajinskej stíhačky MiG-29, ktorá bola podľa typickej šedo-zelenej kamufláže jedným zo strojov darovaných v marci 2023 Slovenskom. Fotky sú staršieho dáta, podľa nedostatku vegetácie vznikli niekedy v zimných mesiacoch. Okrem dátumu nie sú známe ani žiadne okolnosti jeho straty – či havaroval alebo bol zostrelený. V troskách však vidno rukoväť vystreľovacieho sedadla, z čoho vyplýva, že pilot sa nekatapultoval a s najväčšou pravdepodobnosťou zahynul. Podľa stránky The Military Watch ide takmer s určitosťou o MiG-29AS s pôvodným slovenským číslom 2123.

Slovensko darovalo Ukrajine 13 lietadiel MiG-29. Z nich bolo desať použiteľných a tri boli bez motorov a vhodné iba ako zdroj náhradných dielov. Aj zo zvyšných desiatich iba štyri preleteli 23. 3. 2023 zo slovenskej základne Sliač na Ukrajinu vlastnými silami. Stroj číslo 2123 bol jedným z tejto štvorice. Zvyšných šesť opraviteľných lietadiel presunuli na Ukrajinu pozemnou cestou. Minimálne jeden z nich, dvojmiestny MiG-29UBS s číslom 1303, Ukrajinci naozaj sprevádzkovali a zaradili do služby s novým číslom 80.

 Trosky pôvodne slovenskej stíhačky MiG-29, zrejme s pôvodným číslom 2123.

Fotografia z odletu štvorice slovenských lietadiel MiG-29AS na Ukrajinu v marci 2023. Je medzi nimi aj s troj s číslom 2123.

Staršia snímka ex-slovenského MiG-29 v ukrajinských službách.

F-16 pomaly prichádzajú

Posledná zverejnená informácia, ktorá sa viaže k predchádzajúcim stratám, sa týka stíhačky F-16AM, ktorá bola zničená 26. 8., a v ktorej zahynul podplukovník Oleksij Mes z 204. brigády taktického letectva. Príčina tejto leteckej katastrofy stále nie je známa, hoci sa hovorí o zásahu z vlastného systému protivzdušnej obrany Patriot. Bolo však zverejnené sériové číslo zničenej stíhačky. Bol to stroj 80-3600, ktorý predtým slúžil v dánskom letectve s označením E-600.

Dánsko potvrdilo, že Ukrajine zatiaľ dodalo šesť kusov F-16AM. Bola to prvá dodávka, ktorá dorazila v júli. Celkovo Dánsko prisľúbilo 19 stíhačiek a ďalšie dve dodávky ešte budú nasledovať. Jedna z nich by mala doraziť ešte pred koncom roka 2024.

Na prelome septembra a októbra vyradilo svoje F-16 aj Holandsko. To používalo tento typ 45 rokov, keď prvé F-16 získalo v roku 1979. Teraz však má už 40 z 58 objednaných F-35 a tak mohlo starší typ vyradiť. Holandsko sľúbilo dodať 24 lietadiel F-16 priamo na Ukrajinu. Na začiatku októbra tam prvé holandské stroja aj dorazili, ale nie je známy ich počet. Ďalších 18 lietadiel presunulo Holandsko do Rumunska, kde prebieha výcvik ukrajinských pilotov. Tie tam už boli presunuté všetky.

Ukrajina zatiaľ používa svoje F-16 na boj s ruskými náletmi. Oficiálne je známe ich nasadenie proti strelám s plochou dráhou letu. O inom použití informácie nie sú. O dodávkach lietadiel na Ukrajinu a o výcviku pilotov si viac povieme v ďalšom pokračovaní tohto seriálu.

Ukrajinskí piloti majú aj napriek ťažkej situácii stále zmysel pre humor.

Bývalý český vrtuľník Mi-24 so symbolmi zostrelených iránskych dronov Shahed na boku. Pod nimi vidno symboly iných zostrelov, zrejme dronov Orlan-10. Vrtuľník mal predtým zrejme číslo 3366.

Ukrajinská obrana v akcii proti dronom Shahed, ktoré Rusko vypúšťa prakticky každý deň.

Osvedčené protilietadlové tanky Gepard nemeckej výroby.

Náladové snímky ukrajinských stíhačiek Su-27.

Odkaz na ukrajinskom drone znamená, že Putin je pedofil.