Letecká vojna na Ukrajine

Dve stíhačky zo 114. brigády taktického letectva ukrajinských vzdušných síl. V popredí MiG-29UB s trupovým číslom „biela 20“.

Postup na zemi sa spomalil, zabíjanie civilistov sa stupňuje

Text: Miro Barič

V sledovanom období od 1. 4. do 30. 4. sa potvrdilo niekoľko trendov. Návrhy na 30-dňové bezpodmienečné prímerie, počas ktorého by sa začalo rokovať o trvalom mieri, Ukrajina prijala, no Rusko ho odmieta a kladie si neustále rôzne nesplniteľné podmienky. Ruskí predstavitelia asi chýbali v škole, keď sa preberal význam slova „bezpodmienečný“... Moskva sa tvári, že vyhráva, no jej reálny postup na pozemnej fronte je minimálny. Zároveň sa do nebývalej krvavej miery vystupňovali útoky na ukrajinských civilistov.

Prvý deň sledovaného obdobia bol výnimkou. V noci na utorok 1. 4. Rusko vôbec prvýkrát v tomto roku nevyslalo na Ukrajinu žiadne kamikadze drony. Vypustilo iba dve strely s plochou dráhou letu. Obe zneškodnila ukrajinská protivzdušná obrana.

Potom sa, žiaľ, všetko vrátilo do starých koľají. V piatok 4. 4. dopadla raketa Iskander-M s kazetovou hlavicou na detské ihrisko vo vnútrobloku medzi obytnými domami v meste Krivyj Rih. Poškodených bolo 34 bytoviek, školy, obchody a autá. Čo je horšie, o život prišlo 20 ľudí a ďalších 60 bolo zranených. Medzi mŕtvymi bolo aj deväť detí. Najmladšou obeťou bol Tymofij, ktorý mal tri roky a deväť mesiacov. V čase útoku bol na detskom ihrisku so svojou babičkou. Veľa detí bolo aj medzi zranenými, najmladšie malo len tri mesiace.

Ruská cynická propaganda, samozrejme, vyhlásila, že cieľom precízneho útoku bola reštaurácia, v ktorej sa zišli ukrajinskí dôstojníci so svojimi západnými inštruktormi. Zabitých bolo 85 vojakov vrátane dôstojníkov NATO. Toto ruské klamstvo je omnoho patetickejšie ako zvyčajne. Reštaurácia totiž nebola zasiahnutá, mala len rozbité okná po výbuchoch na susednom detskom ihrisku. Navyše, má bezpečnostné kamery, ktoré snímali aj v okamihu útoku. Na nich je vidieť, že v nej bolo len zopár ľudí v civilnom oblečení, žiadnych „desiatky ukrajinských dôstojníkov a ich náprotivkov z NATO“.

V utorok 8. 4. uplynuli tri roky od iného ruského vojnového zločinu. Vtedy v roku 2022 vyslali Rusi raketu s kazetovou hlavicou na železničnú stanicu v Kramatorsku. Tá rozprášila submuníciu do davu civilistov čakajúcich na evakuáciu. Zomrelo 53 ľudí vrátane 9 detí a ďalšie stovky boli zranené. Rusko doteraz nepriznalo vinu za tento zločin (a ani za iné) aj napriek jednoznačným záverom medzinárodných vyšetrovaní. A vo svojich zverstvách pokračuje dodnes.

Najhorší útok

V nedeľu 13. 4. sa cieľom útoku stalo ukrajinské mesto Sumy. Zámienkou bol tentoraz skutočne útok na ukrajinských vojakov. Tí si mali v kongresovom centre prevziať vyznamenania. V skutočnosti však vojaci neboli v žiadnom okamihu v ohrození. Dve balistické rakety Iskander-M s kazetovými hlavicami zasiahli rušné ulice plné ľudí, ktorí práve smerovali do kostolov na omše na Kvetnú nedeľu. Výsledkom bolo 35 mŕtvych a 129 zranených. Bol to najhorší útok na ukrajinských civilistov od roku 2023.

Podľa Ukrajincov podnikli raketový útok na Sumy dve ruské jednotky – 112. a 448. brigáda raketového delostrelectva. Obe sa v nasledujúcich dňoch stali cieľom odvety. V utorok 15. 4. bolo zasiahnuté stanovište 448. brigády v obci Kljukva v ruskej Kurskej oblasti. Ruské kanály uviedli, že straty boli veľké a zároveň sa posťažovali, že sa im dalo ľahko predísť. Pozícia základne bola totiž verejne známa a vojaci sa ju nesnažili lepšie utajiť. V nasledujúcich dvoch dňoch – 16. 4. a 17. 4. - bola ukrajinskými dronmi dvakrát zasiahnutá aj základňa 112. gardovej brigády raketového delostrelectva v mestečku Šuja v ruskej Ivanovskej oblasti.

 Ruský útok balistickou raketou na Krivyj Rih si 4. 4. vyžiadal 20 civilných obetí, z toho 9 detí.

Najmladšou obeťou útoku na Krivyj Rih bol Tymofij, ktorý mal necelé 4 roky.

Ruský útok na Sumy si 13. 4. vyžiadal 35 ľudských životov.

Následky útoku na Kyjev 24. 4.

Ruský sklad vybuchol

V utorok 22. 4. došlo k výbuchu v jednom z najväčších a najmodernejších muničných skladov v Rusku – 51. sklade GRAU vo Vladimirovskej oblasti 60 km severovýchodne od Moskvy. Nie je jasné, či bol cieľom ukrajinského útoku. Ruská strana tvrdí, že explózia nastala pre nedbanlivosť zamestnancov. Paradoxne, tento sklad postavili a patrične sa ním chválili, aby upokojili obavy verejnosti po tom, čo v minulosti došlo v Rusku k sérii výbuchov muničných skladov. Netreba dodávať, že počas výstavby došlo ku korupcii a veľkej sprenevere štátnych peňazí.

Nech už je príčina akákoľvek, sklad s viac ako 100-tisíc tonami munície, vybuchol a ešte niekoľko dní v ňom pokračovali sekundárne explózie. Z toho dôvodu museli evakuovať viacero dedín v jeho okolí. Munícia totiž lietala v okruhu 10 km.

Za výbuch skladu sa Rusi „pomstili“ jediným spôsobom, ktorý poznajú – útokom na civilné ciele na Ukrajine. Vo štvrtok 24. 4. podnikli masívny útok s pomocou 145 kamikadze dronov a 70 striel s plochou dráhou letu a balistických rakiet. Cieľom bolo najmä Dnipro a Kyjev. Ukrajinská PVO zničila 48 striel a 64 dronov, ďalších 68 sa zrútilo z iných príčin (buď išlo o klamné ciele, alebo ich vyradilo elektronické rušenie). Stále však ostalo veľa projektilov, ktoré dopadli najmä na obytné štvrte, zabili 11 ľudí a 113 zranili.

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj neskôr uviedol, že jeden zo smrtiacich úderov na Kyjev vykonala severokórejská raketa, ktorá navyše obsahovala 116 súčiastok zo Západu, najmä z USA.

Práve dodávky z KĽDR umožňujú podľa spoločnej investigatívnej reportáže agentúry Reuters a Open Source Center pokračovať Rusku vo vojne. Severná Kórea od septembra 2023 do marca 2025 dodala do Ruska 15 809 nákladných kontajnerov s vojenským materiálom. Severokórejské granáty dnes tvoria priemerne 50 percent všetkej munície, ktorú vypáli ruské delostrelectvo. Okrem toho KĽDR dodala Rusku okolo 150 balistických rakiet, 120 ťažkých samohybných diel a 120 raketometov. V neposlednom rade poslal severokórejský diktátor Kim Čong-un na pomoc Rusku aj 14-tisíc vojakov, ktorí boli nasadení v Kurskej oblasti. A nerobí to pre Putinove modré oči. Moskva poskytla KĽDR technologickú pomoc v hodnote desiatok miliárd dolárov. Len pripomeňme, že na Severnú Kóreu sú stále uvalené sankcie OSN a Rusko je stálym členom Bezpečnostnej rady OSN a ako také by malo na dodržiavanie sankcií dozerať a nie ich porušovať...

Možno preto ruská propaganda (a užitoční idioti mimo Ruska) dlho účasť KĽDR na nelegálnej vojne proti Ukrajine popierala a spochybňovala. Stalo sa však presne to isté, čo v roku 2014, kedy sa Rusko k „zeleným mužíkom“ na Kryme najprv nehlásilo a potom ich Putin vyznamenal. Aj teraz sa na konci sledovaného obdobia Putin oficiálne poďakoval „severokórejským priateľom“ za solidaritu, bratstvo a hrdinstvo v bojoch v Kurskej oblasti. Nasadenie svojich vojakov zároveň potvrdila aj KĽDR a Kim Čong-un to nazval „svätou misiou“.

 Výbuch muničného skladu 51. GRAU pri Moskve.

Civilné obete

Pokračovalo, žiaľ, aj nechutné tzv. „ľudské safari“ v Chersone. Ruskí operátori dronov sa tam chvália útokmi na civilistov. V nedeľu 13. 4. zhodili granát na 86-ročnú ženu, ktorá na mieste podľahla zraneniam.

Vo štvrtok 17. 4. bola v Chersone zasiahnutá sanitka a v nej utrpeli vážne zranenia 61-ročný vodič a 65-ročný záchranár. A v utorok 22. 4. zhodili Rusi granáty z dronu aj na areál nemocnice v tomto ukrajinskom meste. Obrana proti takýmto útokom je veľmi ťažká, keďže okupanti sú hneď na druhom brehu rieky Dneper.

Celkovo si ruské útoky na ukrajinské mestá od začiatku invázie vyžiadali životy viac ako 13 000 civilistov, z toho 618 detí. Ide o smutnú štatistiku, ktorá bola platná v sledovanom období, odvtedy sa určite ešte zvýšila. Ruské útoky na civilistov sa totiž stupňujú od nástupu amerického prezidenta Trumpa k moci a sú najhoršie od začiatku vojny – a to aj napriek snahe o ukončenie vojny, ktorú však Kremeľ sabotuje. Moskva ukazuje, že nemá záujem o mier, ale o zabíjanie Ukrajincov a dobýjanie ich územia. To druhé sa im však prestáva dariť. V sledovanom období bol ruský postup ia minimálny.

Rusko síce útočí po celej dĺžke fronty, ale používa na to malé skupiny vojakov bez obrnenej techniky a má pri tom veľké straty. V apríli dobylo 176 štvorcových kilometrov ukrajinského územia a zaplatilo za to 36 000 mŕtvymi a zranenými vojakmi. Utrpelo tiež stratu 4 800 vozidiel. Pri takomto tempe by Rusko dobylo Ukrajinu v roku 2256 a stálo by ho to 101 miliónov mŕtvych a zranených vojakov.

 Sanitka zasiahnutá v Chersone 17. 4.

Zničený zimný štadión v Chersone.

Straty lietadiel

Straty vzdušných síl oboch strán boli v sledovanom období vyrovnané, pre Ukrajinu sú však omnoho citeľnejšie. V apríli prišla o dve stíhačky, ktoré majú pre ňu cenu zlata. A čo je horšie, v jednom prípade zahynul aj pilot.

Stalo sa tak v sobotu 12. 4., údajne v Sumskej oblasti, kedy bola zostrelená stíhačka F-16 a jej pilot, kapitán Pavlo Ivanov, to neprežil. Ide už o druhú F-16, o ktorú Ukrajina prišla, Tá prvá bola s najväčšou pravdepodobnosťou zničená vlastnou PVO a o rovnakej príčine sa chvíľu špekulovalo aj v tomto prípade. Tentoraz však F-16 zničil ruský systém, zrejme S-400. Na ukrajinské lietadlo vypustil tri rakety. Tej prvej sa pilot dokázal vyhnúť, ale druhá alebo tretia ho zasiahla.

K druhej ukrajinskej strate došlo v pondelok 28. 4. ráno neďaleko obce Mošnyj v Čerkasskej oblasti. Pri odrážaní útoku ruských bezpilotných prostriedkov sa z neznámych príčin zrútila stíhačka Su-27S1M s trupovým číslom „modrá 36“, ktorá patrila 39. brigáde taktického letectva. Jej pilot, kapitán Nikolaj Klubnikin sa bezpečne katapultoval.

Ruské straty v sledovanom období boli nebojového charakteru. V stredu 2. 4. sa pri obci Buret v Usolskom okrese v Irkutskej oblasti zrútil bombardér Tu-22M3, ktorý podľa serveru The Military Watch pravdepodobne pochádzal z 200. pluku ťažkého bombardovacieho letectva. Všetci štyria členovia posádky sa katapultovali, no major Rasul Žantujev neprežil.

Pri ďalšom incidente sa počas letu rozbil prekryt kabíny stíhacieho bombardéra Su-34. Údajne sa tak stalo vo výške 10 000 metrov. Piloti však dokázali rýchlo klesnúť a následne núdzovo pristáť. Obaja členovia posádky však utrpeli vážne zranenia od črepín skla. Nie je jasné, kedy sa nehoda stala, ale informácie o nej sa objavili v utorok 8. 4.

O tretiu ruskú stratu sa postaral sabotér, ktorý okolo 24. 4. na letisku Centraľnyj v Rostove na Done podpálil Su-27 s trupovým číslom „modrá 35“. V tomto prípade však išlo o vyradené neletuschopné lietadlo, ktoré stálo na jednom mieste od augusta 2021.

Krásny príklad ukrajinskej digitálnej kamufláže na stíhačke MiG-29 s trupovým číslom „biela 74“ od 114. brigády taktického letectva.

Tento MiG-29 má na horných plochách krídel sfarbenie pripomínajúce akrobatickú skupinu Ukrainian Falcons.

Ukrajinský Su-25 v akcii.

Ukrajinský vrtuľník Mi-24 s namaľovanými očami.

Ruský vrtuľník Mi-8 s emblémom Krotiteľov duchov.

Kapitán Pavlo Ivanov, ktorý zahynul pri zostrelení F-16. Na stíhačky americkej výroby presedlal z Su-25.

Bývalé poľské stíhačky MiG-29 v ukrajinských službách.

Zaujímavé kresby na chvoste stíhačiek MiG-29.