Letecká vojna na Ukrajine

Ruské drony nad Poľskom

Text: Miro Barič

Najväčšou udalosťou obdobia sledovaného v tomto pokračovaní seriálu (1. 9. až 30. 9.) bolo masívne narušenie vzdušného priestoru NATO ruskými dronmi. Došlo k nemu v noci z 9. 9. na 10. 9. v Poľsku. Počas masívneho ruského útoku na Ukrajinu zamierili dve desiatky bezpilotných prostriedkov ďalej na západ. Kým Moskva sa, ako vždy, vyhovára, predstavitelia Varšavy hovoria o úmyselnom prieniku ruských dronov.

Poplach sa začal v utorok 9. 9. pred polnocou a trval zhruba 7 hodín až do rána nasledujúceho dňa. Poľsko uzavrelo letiská Varšava, Modlin, Rzeszów a Lublin a vyslalo do vzduchu stíhačky F-16. Pomohli mu aj spojenci z NATO – Holandsko nasadilo stíhačky F-35, Taliansko poskytlo lietadlo včasnej výstrahy a kontroly a Belgicko tankovacie lietadlo Airbus A330 MRTT. Nemecko uviedlo do stavu najvyššej pohotovosti svoje batérie systému Patriot v Poľsku, ktoré pomáhali sledovať pohyb dronov.

Najmenej štyri drony boli zostrelené stíhačkami. Bolo to vôbec prvýkrát, čo NATO zničilo ruské drony nad svojím územím. Symbol jedného zostrelu sa neskôr objavil pod kokpitom F-35 s označením F-027 z 313. perute holandského kráľovského letectva. Ostatné drony sa zrútili v rôznych oblastiach, najmä na východe Poľska. Jeden ale zaletel až na pole pri Mniszkówe v Łódźskom vojvodstve v strednom Poľsku a ďalší sa našiel pri obci Oleśno na severe krajiny. Oba tak preleteli stovky kilometrov v poľskom vzdušnom priestore.

Hľadanie trosiek dronov trvalo niekoľko dní a nakoniec ich bolo až 21. Niektoré zdroje uvádzajú aj číslo 23. S najväčšou pravdepodobnosťou sú v tom však zarátané aj dva prípady, kedy na zem dopadli rakety AIM-120 AMRAAM. Jedna z týchto striel vzduch-vzduch po vypustení z poľskej stíhačky F-16 minula dron, odklonila sa z dráhy a dopadla na dom v dedine Wyryki-Wola. Nárazom značne poškodila strechu, ale nevybuchla a nikto nebol zranený. Trosky druhej rakety AIM-120 sa neskôr našli pri dedine Choiny.

Najmenej 17 nájdených dronov bolo ruského typu Gerbera, často je známe aj ich výrobné číslo, ktoré sa na vrakoch našlo. Štyri drony, sa nepodarilo identifikovať. Najmenej dva z týchto štyroch patria medzi tie, ktoré boli zostrelené a po výbuchu rakety vzduch-vzduch z nich asi veľa neostalo.

Gerbera je lacný dron s rozpätím 2,5 metra. Tvarovo pripomína iránske bezpilotné prostriedky Shahed a preto sa spočiatku používal ako návnada na zahltenie ukrajinskej protivzdušnej obrany. Neskôr sa začal používať aj na prieskum, elektronický boj či kamikadze misie s malým množstvom výbušniny.

 Gerberu s výrobným číslom 31695 našli pri obci Oleśno na severe Poľska.

Dron s číslom 32384 našli v Czosnówke v Lublinskom vojvodstve.

Gerbera s výrobným číslom 32053 sa našla pri obci Rabiany.

Dron s šíslom 31849 dopadol pri Nowom Miaste nad Pilicą.

Na dom v obci Wyryki-Wola dopadla pri odrážaní prieniku ruských dronov zblúdilá raketa AIM-120 AMRAAM.

F-35 s označením F-027 z 313. perute holandského kráľovského letectva so symbolom zostreleného dronu.

Úmysel alebo nie?

Ani jeden z dronov, ktoré sa našli v Poľsku, výbušninu neniesol. Všetky však boli vybavené dodatočnou nádržou na predĺženie doletu. To je dôležitý detail. Ruskí predstavitelia totiž tvrdili (a ruská propaganda toto tvrdenie s radosťou šírila), že drony Gerbera majú dolet menší ako 700 km a nemohli do Poľska doletieť z Ruska. Musela ich teda vypustiť Ukrajina, aby NATO zatiahla do vojny s Ruskom. Dodatočné nádrže v dronoch ruskí predstavitelia i propaganda akosi „pozabudli“ spomenúť.

Iní ruskí predstavitelia zas nepriamo pripustili, že drony boli ich, ale kategoricky popreli, že by boli do Poľska vypustené úmyselne. K verzii o neúmyselnom prieniku prispelo aj Bielorusko, ktoré vopred varovalo Poľsko, že k nemu smerujú zablúdené drony. To bol výnimočný krok. Na bieloruské územie totiž v minulosti zamierilo veľa dronov, ktorých systémy narušili ukrajinské prostriedky elektronického boja. Časť z nich bola v minulosti zostrelená bieloruskými silami, časť prenikla ďalej do Poľka či Pobaltia. Varovanie zo strany Bieloruska však prišlo prvýkrát. Varšava za toto varovanie síce zdvorilo poďakovala, zároveň však dala najavo, že podľa nej išlo o vytváranie alibi pre neskoršie tvrdenie, že prienik nebol úmyselný,

Poľskí predstavitelia verejne vyhlásili, že zo strany Ruska išlo o vedomé narušenie vzdušného priestoru. Predchádzajúce prieniky jednotlivých dronov sa dajú považovať za náhodu, tentoraz však prileteli do Poľska naraz dve desiatky dronov – a to už je ťažké pokladať za omyl. Rusko zrejme chcelo otestovať reakciu NATO a tiež zbierať cenné elektronické údaje počas tejto reakcie. Krátko nato sa totiž v Bielorusku začínalo veľké cvičenie za účasti rukých vojsk a toto mohlo byť jeho súčasťou.

Reakcia NATO

Následne sa jednotlivé ruské drony objavili aj v rumunskom vzdušnom priestore a v piatok 19. 9. narušili vzdušný priestor Estónska tri ruské lietadlá MiG-31. Zotrvali v ňom 12 minút a museli ich prísť vyprevadiť stíhačky NATO. Tak Estónsko, ako aj predtým Poľsko, požiadali o aktivovanie článku 4 Severoatlantickej zmluvy, to znamená, že požiadali členské krajiny o konzultácie. NATO v reakcii spustilo operáciu Eastern Sentry (Východný strážca), ktorá má zvýšiť ochranu východnej hranice aliancie.

Do Poľska zamierili posily z členských krajín NATO – Švédsko vyslalo stíhačky Gripen, Francúzsko poslalo tri stíhačky Rafale, Holandsko vyslalo systémy protivzdušnej obrany, Česko prispelo tromi vrtuľníkmi Mi-171. Ukrajina sa rozhodla pomôcť Poľsku s výcvikom obrany proti dronom.

Neznáme drony sa v závere sledovaného obdobia začali objavovať aj nad Dánskom, Nemeckom a ďalšími štátmi. NATO pohrozilo, že bude proti narušiteľom, dronom i lietadlám, zasahovať aj silou a v prípade potreby ich zostrelí. Aj Európska únia sa rozhodla posilniť obranu východných štátov a vytvoriť tam tzv. „dronový múr“. Pri jeho vytváraní majú tiež pomôcť ukrajinské skúsenosti a aj technológie.

Jednou z nových technológií sú tzv. dronové interceptory, čiže malé drony určené na ničenie iných dronov. Ich primárnou vlastnosťou je vysoká rýchlosť, aby mohli svoj cieľ rýchlo dobehnúť. Existuje viacero typov a pri nasadení ukazujú sľubnú vysokú účinnosť, zatiaľ ich však nie je toľko, koľko by bolo potrebných. V boji proti ruským bezpilotným prostriedkom sa tak Ukrajina musí spoliehať aj naďalej na klasickú pozemnú protivzdušnú obranu i vzdušné prostriedky. O stíhačkách i ľahkých cvičných, športových či poľnohospodárskych lietadlách nasadzovaných proti dronom sme už v tomto seriáli čo-to popísali. Teraz sa pozrieme bližšie na vrtuľníky.

Vrtuľníky s desiatkami zostrelov

Helikoptéry sa začínajú javiť ako jedna z najúčinnejších zbraní proti dronom. Svedčí o tom skóre zaznamenané na mnohých fotografiách. Na bokoch vrtuľníkov sú desiatky siluet dronov Shahed, ale i ťažších prieskumných dronov, ktoré operujú ďaleko za frontovou líniou. Siluet je toľko, že na niektorých vrtuľníkoch už došlo miesto a ďalšie víťazstvá sú značené už len obyčajnými čiarkami.

Helikoptéry majú v boji proti dronom viacero výhod. Majú dostatočnú rýchlosť, aby svoj cieľ dobehli, ale nie sú príliš rýchle ako prúdové stíhačky, ktorým hrozí, že sa s dronmi zrazia. Ľahkým lietadlám zas pri streľbe na Shahedy hrozí poškodenie výbuchom a troskami dronu. Vrtuľníky lietajú s dronmi paralelne rovnakou rýchlosťou a zvyčajne o niečo vyššie. Pohybujú sa tak vzadu nad dronom. V prípade výbuchu Shahedu sa tak nachádzajú v priestore, ktorý je jeho troskami ohrozený najmenej.

Mi-24 majú výhodu v tom, že majú dole v nose pohyblivý rotačný guľomet kalibru 12,7 mm a prístroje na vyhľadávanie a zameriavanie cieľov. Niektoré verzie nesú dvojhlavňový kanón kalibru 30 mm, s ktorým môžu strieľať na Shahedy z väčšej vzdialenosti.

Proti dronom sú však účinné aj helikoptéry typu MI-8. Tie niesli v nose alebo v bočných oknách sovietske guľomety PKT alebo PKM kalibru 7,62 mm. Ukrajina však začala svoje Mi-8 na boj proti dronom vylepšovať zabudovaním amerických guľometov M134 Minigun. Tie majú tiež kaliber 7,62 mm, ale sú rotačné a ich kadencia je 3000 až 6000 rán za minútu, kým PK má iba 500 až 800 výstrelov za minútu. Minigunu tak stačí na zostrelenie dronu kratšia dávka. Mi-8 tiež začali dostávať optickú stanicu s dennými i nočnými kamerami, ktorá je umiestnená pred prednou podvozkovou nohou a vo výbave pribudol aj reflektor na osvetlenie cieľa v noci.

Objavila sa aj fotografia ľahkého transportného lietadla Antonov An-28 s podobným skóre na boku trupu. Ide o dvojmotorový turbovrtuľový stroj, z ktorého Ukrajinci urobili gunship. S najväčšou pravdepodobnosťou tiež používa guľomety kalibru 7,62 mm v bočných oknách alebo dverách. Objavilo sa však aj video, ktoré naznačuje, že An-28 strieľa zbraňou umiestnenou v prednej časti. To sa však nedá potvrdiť, zverejnená fotografia nezachytáva nos lietadla.

Zároveň sa začali množiť vtipy, ktoré porovnávajú holandskú stíhačku F-35 s jedným symbolom zostrelu a tieto vrtuľníky či An-28 s desiatkami zostrelov. Humor síce k životu patrí a zľahčuje aj ťažké situácie, toto ale nie je vhodné prirovnanie. Ak by mal F-35 čeliť každú noc stovkám dronov, tiež by mal veľké skóre. 

 Ex-české Mi-24 s množstvom symbolov zostrelov.

Aj tento ukrajinský vrtuľník Mi-8 má na konte veľký počet ruských dronov.

Ukrajinci sa pochválili aj transportným lietadlom An-28, ktoré používajú proti dronom ako gunship.

Skóre rastie aj na pozemných protivzdušných systémoch. Žiaľ, je to spôsobené aj tým, že intenzita ruských útokov sa zvyšuje.

Masové nálety 

Pretože to je, žiaľ, ukrajinská realita. Ukázalo sa to už v noci na stredu 3. 9., kedy Rusko vyslalo 502 dronov, 16 striel Kalibr a 8 striel Ch-101. Cieľom bola najmä západná Ukrajina. Obrana zostrelila 430 dronov a 21 striel. Zvyšné projektily zabili jedného človeka a 35 zranili.

V noci na štvrtok 4. 9. nasledoval ďalší veľký ruský nálet. Niektoré ruské kanály uviedli, že ho sprevádzali veľké technické problémy. Zúčastniť sa na ňom mali aj tri bombardéry Tu-160, no iba jednému z nich sa podarilo vypustiť strely s plochou dráhou letu. Druhý počas letu zasiahol blesk a musel sa vrátiť na základňu. Tretí nedokázal ani vzlietnuť. Aj napriek tomu si nálet vyžiadal 15 mŕtvych a 26 zranených. Dva ruské drony počas neho narušili vzdušný priestor Poľska.

V tento deň spáchali ruské sily ďalší zo svojich vojnových zločinov. Raketou Iskander zasiahli skupinu dánskych humanitárnych pracovníkov, ktorí pomáhali likvidovať míny zanechané Rusmi v Černihivskej oblasti. Pracovníci mali na sebe modré vesty označujúce humanitárnu misiu a používali biele civilné vozidlá. Misiu navyše vopred ohlásili príslušnými komunikačnými kanálmi. Pri útoku boli dvaja ľudia zabití a osem zranených. Rusi sa s videom z útoku cynicky pochválili a označili ho za úspešný úder na zásobovanie nepriateľa.

V noci na piatok 5. 9. Rusi vypustili 157 dronov a sedem rakiet alebo striel s plochou dráhou letu. Zabili pri tom 11 ľudí a 32 zranili.

V nedeľu 7. 9. Rusi opäť prekonali svoj rekord, keď na Ukrajinu vypustili dokopy 818 dronov a ďalších projektilov. Ukrajinská protivzdušná obrana dokázala zničiť 747 dronov a štyri ďalšie strely. O život prišli štyria ľudia. Medzi nimi bola mladá mamička a jej dvojmesačné dieťa v Kyjeve. Ďalších 44 osôb bolo zranených. V Kyjeve bol zasiahnutý aj jazdecký klub, v ktorom zahynuli tri kone. Vôbec prvýkrát ruský nálet zasiahol ukrajinskú vládnu budovu. Pôvodne sa predpokladalo, že na sídlo kabinetu ministrov dopadol ruský dron, no ukázalo sa, že išlo o strelu s plochou dráhou letu Iskander-K. Jej hlavica nevybuchla, škody spôsobila jej kinetická energia a následný požiar z jej paliva. Pri tomto nálete opäť jeden ruský dron zablúdil do Poľska a dopadol 50 km od ukrajinských hraníc.

V noci na 10. 9. Rusi vypustili 415 dronov a 43 rakiet a striel s plochou dráhou letu. Cieľom bola infraštruktúra na západnej a južnej Ukrajine. Práve počas tohto náletu došlo k prieniku dvoch desiatok dronov do Poľska, čo sme popísali v úvode článku.

V tento deň Rusi spáchali ďalší vojnový zločin. V obci Jarova v Doneckej oblasti zvrhli z lietadla navádzanú bombu na skupinu ľudí, ktorí čakali v rade na vyplatenie dôchodkov. Zabitých bolo 25 ľudí, prevažne miestnych seniorov. Medzi mŕtvymi sú aj dvaja pracovníci pošty, ktorá penzie vypláca. Ďalších 19 ľudí bolo zranených.

V noci na sobotu 20. 9. prišiel ďalší veľký nálet. Na ciele po celej Ukrajine (zasiahnutých bolo deväť oblastí) mierilo 579 dronov, osem rakiet a 32 striel s plochou dráhou letu. Ukrajinská obrana zostrelila 552 dronov a 31 rakiet a striel. Jeden projektil s kazetovou muníciou zasiahol panelák v Dnipre. Zabil pri tom troch ľudí a desiatky ich zranil.

Posledný veľký nálet v sledovanom období prišiel v noci na nedeľu 28. 9. a Rusko pri ňom vyslalo 595 dronov a 48 rakiet a striel s plochou dráhou letu. Ukrajinská obrana zničila 611 zo 643 projektilov. Cieľom bol najmä Kyjev, kde zomreli štyria ľudia vrátane 12-ročného dievčaťa. V ukrajinskom hlavnom meste bol zasiahnutý aj Kardiologický inštitút, v ktorom zomrel jeden pacient a zdravotná sestra. Zranených bolo 70 ľudí.

Bitka o palivo pokračuje

Ukrajina v sledovanom období pokračovala v útokoch na ruský ropný priemysel, o ktorých sme podrobnejšie informovali v predchádzajúcej časti. Za tri mesiace (júl, august, september) podnikli ukrajinské drony spolu 34 útokov na rafinériie (na viaceré z nich útočili opakovane). V období od 1. 9. do 30. 9. zaútočili Ukrajinci na rafinérie spolu 13-krát. Dvakrát sa cieľom stala rafinéria Iľskyj, dvakrát v Saratove a dvakrát sa pod útokom ocitla aj rafinéria Salavat v ďalekom Baškorkostane.

Okrem rafinérií útočili Ukrajinci aj na ďalšie zariadenia ruského ropného a plynárenského priemyslu, ktorý pomáha Kremľu financovať vojnu. Citeľný bol nálet dronov na Primorsk pri Petrohrade. Tam bol zasiahnutý terminál slúžiaci na export ropy, prečerpávacie stanice a aj dva ropné tankery.

V stredu 24. 9. zaútočili ukrajinské námorné i vzdušné drony na ruské prístavy v Čiernom mori. Rusi tvrdia, že v Novorossijsku zneškodnili najmenej päť námorných dronov. Vzdušné drony poškodili infraštruktúru prístavu a vyvolali požiare. V Tuapse najmenej jeden námorný dron prenikol do prístavu (dokazujú to ruské videá), kde vybuchol na móle. Tuapse tiež slúži na export ruskej ropy a plynu.

Celkovo ukrajinské útoky do konca septembra vyradili 40 percent ruskej produkcie palív. To sa prejavovalo rastúcim nedostatkom benzínu na čerpacích staniciach v mnohých ruských regiónoch.

 Pri nálete 7. 9. bola v Kyjeve vôbec prvýkrát zasiahnutá vládna budova.

Straty na zemi i vo vzduchu

Okrem ropnej infraštruktúry sa ukrajinské drony zameriavali na ruské radary a letiská na Kryme. To postupne degraduje protivzdušnú obranu okupovaného polostrova. Na zemi tam bolo zničených viacero helikoptér a lietadiel.

V nedeľu 21. 9. ukrajinské FPV drony zaútočili na Kryme na radar Nebo-U, na dva vrtuľníky Mi-8 na bývalej výcvikovej základni pohraničnej stráže v Škiľne a na tretí vrtuľník Mi-8 na letisku v Simferopole. Videá z útokov zverejnila ukrajinská tajná služba GUR. Satelitné snímky a videá z ruskej strany potvrdili, že v Škiľne jeden vrtuľník úplne zhorel. S najväčšou pravdepodobnosťou patril pohraničnej službe FSB. Nie je jasné, čo sa stalo so zvyšnými dvomi vrtuľníkmi.

V pondelok 22. 9. zverejnila GUR video z ďalšieho útoku FPV dronmi. Cieľom bola tentoraz základňa Kača na Kryme – konkrétne jeden vrtuľník Mi-8 a dva obstarožné hydroplány Beriev Be-12. Tie boli vyvinuté ešte v 50. rokoch minulého storočia, no pár kusov ostalo v službe doteraz. Po ruskej invázii na Ukrajinu v roku 2022 sa objavili informácie, že slúžia na hliadkovanie v Čiernom mori, kde hľadajú ukrajinské námorné drony. Stroje z videa boli zrejme vyradené, je vidieť, že jednému chýba vrtuľa. Jeden Be-12 má na trupe číslo 08. Na videu sa zdá, že útočiaci dron mieri do zeme pred lietadlom. Operátor ho však na poslednú chvíľu vyrovnal a dron zrejme narazil do boku trupu v oblasti podvozka.

Tretia úspešná noc za sebou pre GUR prišla v utorok 23. 9., kedy sa cieľom opäť stala základňa Kača na Kryme. Bol pri tom úplne zničený Antonov An-26 s označením RF-46878 a trupovým číslom „modrá 30“, ktorý patril 318. samostatnému zmiešanému leteckému pluku ruského námorného letectva. Stroj po útoku úplne zhorel. Ukrajinský FPV dron mieril aj na druhý ruský An-26, v tomto prípade však nie je výsledok útoku potvrdený.

Čierna séria pre ruské letectvo pokračovala vo štvrtok 25. 9., kedy bol v Záporožskej oblasti, v oblasti obce Vasylivka, zostrelený stíhací bombardér Su-34. Jeden z dvojice členov posádky to neprežil. Ruské kanály ho identifikovali zatiaľ iba krstným menom Jevgenij.

Husársky kúsok sa podaril ukrajinskému operátorovi FPV dronu v pondelok 29. 9., keď počas letu zasiahol ruskú helikoptéru Mi-8 pri dedine Nadiivka v Doneckej oblasti. Niektoré médiá uvádzajú, že sa tak stalo prvýkrát v histórii. Ukrajincom sa však podarilo zasiahnuť dronmi viacero ruských helikoptér už predtým. Niektoré boli len poškodené, ale najmenej jeden vrtuľník sa po zásahu dronom zrútil. To sa stalo aj teraz. Ruské zdroje uvádzajú, že pilot, nadporučík Michail Avramenko, s horiacim strojom núdzovo pristál, aby zachránil svojich kolegov. Videá však zachytávajú, ako helikoptéra v plameňoch narazí na zem vysokou rýchlosťou a vrak sa valí po zemi ešte desiatky, ak nie stovky metrov. Pravdou ale je, že dvaja členovia posádky vyviazli so zraneniami. Avramenko a sedem pasažierov neprežili.

Rusi prišli v sledovanom období ešte o jeden stroj pri nehode. Na letisku Kubinka pri pristávaní havarovala stíhačka Su-30SM alebo Su-35. Pilotom bol plukovník ruského letectva, ktorý skončil s vážnymi zraneniami v nemocnici.

Na ukrajinskej strane je v sledovanom období potvrdená jedna bojová strata. Vo štvrtok 11. 9. popoludní bola v blízkosti mesta Dobropillja v Záporožskej oblasti zostrelená stíhačka Su-27. Pilotoval ju major Oleksandr Borovyk z 39. brigády taktického letectva. Zostrel neprežil.

V stredu 24. 9. podnikli Rusi útok na leteckú základňu Kamjanka v Dnipre. Zasiahli a zničili pri tom viacero ľahkých krytov pre lietadlá. Nie je však známe, či sa v nich nachádzali nejaké stroje.

Ukrajinské stíhačky MiG-29.

MiG-29 odhadzuje navádzané bomby na ruské pozície.

MiG-29 zo 40. brigády taktického letectva so symbolmi misií.

Túto fotografiu zverejnila 114. brigáda taktického letectva. MiG-29 zrejme pochádza z Poľska a na nose má kresbu bojovníka s kopijou.

Jeden z ruských vrtuľníkov Mi-8, na ktoré útočili ukrajinské FPV drony 21. 9.

Útok na ruský vrtuľník MI-8 na základni Kača na Kryme 22. 9.

Pri útoku 22. 9. bol cieľom aj tento hydroplán Be-12 s číslom 08.

Pohľad z útočiaceho FPV dronu na druhý Be-12. Všimnite si, že hydroplánu chýba jedna vrtuľa.

Ruský Antonov An-26 s označením RF-46878 a trupovým číslom „modrá 30“, ktorý zhorel pri útoku 23. 9.

Ďalší ruský An-26 zachytený pri útoku 23. 9. na základni Kača.

Ruský Mi-8 tesne pred zásahom FPV dronom 29. 9.

Horiaci ruský Mi-8 po zásahu dronom 29. 9.

Ukrajinské Su-27.

Trosky ukrajinského Su-27, ktorý bol zostrelený 11. 9. pri meste Dobropillja.

Major Oleksandr Borovyk pri zostrelení Su-27 zahynul.