Letecká vojna na Ukrajine
Námorný dron zničil ruskú stíhačku
Text: Miro Barič
V dnešnom pokračovaní seriálu sa zameriame na obdobie od 1. 5. do 31. 5. Obe strany v ňom stupňovali dronovú vojnu, Rusko najmä v druhej časti sledovaného obdobia. Ukrajincom sa zas podarilo zase niečo prelomové. Ako prví na svete zostrelili raketou z námorného dronu nadzvukovú stíhačku – a hneď dve naraz.
V predchádzajúcom období sa objavilo viacero videí, ktoré zachytávajú úspešné ukrajinské útoky na ruské radary a protivzdušné raketové systémy. Ukrajinci z toho zrejme usúdili, že ruská protivzdušná obrana je oslabená a v noci zo štvrtka 1. 5. na piatok 2. 5. podnikli rozsiahly dronový útok na námorné i letecké základne na Kryme. Explózie sa ozývali zo Sevastopoľa, Džankoj, Saki, Novofedorivky a ďalších miest. Ukrajinské drony útočili aj opačným smerom. V ruskom Stavropoľskom kraji, 450 km od frontovej línie, zasiahli základňu č. 33443 s názvom Zvezda, ktorú ruská vojenská tajná služba GRU používa na zachytávanie elektronickej komunikácie západných satelitov.
Podobný útok pokračoval aj ďalšiu noc z 2. 5. na 3. 5. Ukrajinci vypustili vyše 170 dronov, tri strely s plochou dráhou Neptun a osem striel Storm Shadow. V akcii bolo aj 14 námorných dronov Magura. Zasiahnutý bol Krym a Rostovská, Krasnodarská, Brianská, Belgorodská a Krasnodarská oblasť v Rusku. Jedným z hlavných cieľov bola námorná základňa v Novorossijsku. A práve tam sa to stalo.
Magura dostala AIM-9X
Skupina 13 ukrajinskej vojenskej rozviedky GUR úspešne používa námorné drony Magura už nejaký čas. Spočiatku s nimi útočila len na lode, ale Rusko začalo proti námorným dronom nasadzovať vrtuľníky a neskôr i stíhačky. Magury tak dostali guľomety a neskôr aj protivzdušné rakety. Skupina 13 tak má na konte 17 zasiahnutých námorných i vzdušných cieľov, z ktorých bolo 15 zničených. Okrem lodí sú medzi zničenými aj dve helikoptéry Mi-8 a najnovšie aj dve stíhačky Su-30.
Tento námorný dron existuje vo viacerých verziách. Magura V5 je určená na ničenie lodí, Magura V7 nesie guľomety a rakety. Verzia V7 je výrazne väčšia, má dĺžku 7,2 metra a hmotnosť 3 400 kg, čo je o dve tony viac ako model V5. Väčšie rozmery umožňujú zvládať aj väčšie vlny a väčšie nádrže nafty zas predĺžili dosah zo 450 na 800 námorných míľ, čo je okolo 1 500 km. Maximálna rýchlosť člna je 39 uzlov.
Kým predtým niesla Magura rakety R-73 sovietskej výroby, pri spomínanej misii bola vybavená najnovšími raketami AIM-9X Sidewinder americkej výroby. S touto raketou v noci 2. 5. nad Čiernym morom pri Novorossijsku dron Magura V7 zasiahol lietadlo Su-30SM zo 43. samostatného útočného pluku ruského námorného letectva. Obaja piloti sa katapultovali a z mora ich vylovila civilná nákladná loď, ktorá práve plávala okolo. Na druhý deň ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj informoval, že zostrelené boli dve ruské stíhačky Su-30. Jedna pri Novorossijsku a jedna nad Krymom.
Námorné drony Magura. Vľavo verzia V7, vpravo menšia V5.
Detail na umiestnenie rakiet AIM-9X Sidewinder na drone Magura V7.
Zostrel Su-30SM pri Novorossijsku očami kamery námorného dronu Magura V7.
Ukrajinské drony v akcii
Ďalší veľký ukrajinský útok prišiel v stredu 7. 5. Zapojilo sa doň až 447 dronov a striel s plochou dráhou letu. Zasiahnuté boli dôležité vojensko-priemyselné ciele – továreň na výrobu raketometov v Tule či závod na optické vlákna v Saransku. Drony dopadli aj na letiská Kubinka a Šajkovka. Veľký ekonomický dopad malo aj uzavretie civilných letísk. Týkalo sa to nielen všetkých štyroch letísk v Moskve, ale aj tých v Samare, Volgograde, Nižnom Novgorode a v Perme. Cestujúci na nich čakali aj pol dňa a na dráhach sa tvorili dlhé rady lietadiel čakajúcich na povolenie k odletu.
Úspešný útok sa podaril v nedeľu 11. 5., keď ukrajinské rakety zasiahli ruské veliteľské stanovište v Rylsku ´v Kurskej oblasti. Podľa svedectiev miestnych obyvateľov si úder vyžiadal veľký počet obetí z radov ruských vojakov. Medzi zabitými bola aj zástupca veliteľa 40. gardovej brigády námornej pechoty, plukovník Alexander Danilov. Tento veterán zo Sýrie bojoval proti Ukrajine od začiatku invázie v roku 2022 a bol nositeľom titulu Hrdina Ruskej federácie.
V noci na piatok 16. 5. Ukrajinci útočili na viaceré letiská a muničné sklady na Kryme. Sklad v Perevalne explodoval ešte dlho po útoku. V nedeľu 25. 5. ukrajinské drony zasiahli letisko Migalovo v Tverskej oblasti. Ruská protivzdušná obrana počas útoku takmer zostrelila civilné lietadlo.
Veľký útok podnikli Ukrajinci v stredu 28. 5., keď na Rusko vyslali okolo 300 dronov. Zasiahnutá bola továreň Kronštadt v meste Dubna pri Moskve, ktorá produkuje viaceré typy dronov a tiež závod N. P. Fedorova v rovnakom meste, ktorý vyrába diely pre lietadlá a strely s plochou dráhou letu. Do tretice dostala v meste Dubna zásah spoločnosť Raduga, ktorá vyrába rakety a strely série Ch pre ruské letectvo. Cieľom bol aj podnik v Zelenograde, ktorý vyvíja a vyrába mikroelektroniku.
Tento záber ukrajinského Su-25 s bombami AASM Hammer vznikol už začiatkom tohto roka. Ukrajina tieto bomby používa čoraz viac.
Trosky ruského veliteľského stanovišťa v Rylsku v Kurskej oblasti.
Rusi zasiahli civilný minibus
Rusi sa pri svojich útokoch spočiatku rozbiehali pomalšie, no na konci sledovaného obdobia ich eskalovali na nebývalú úroveň. Napríklad v utorok 13. 5. podnikli jeden z najmenších útokov do začiatku vojny, keď na Ukrajinu vyslali iba 10 dronov. Všetky zostrelila ukrajinská protivzdušná obrana. Padajúce trosky jedného dronu zranili staršieho muža.
Už o pár dní, v sobotu 17. 5. však Rusi vykonali ďalšie zverstvo. Dron Lancet v blízkosti mesta Sumy zasiahol civilný minibus. Ten evakuoval ľudí utekajúcich pred ruským útokom v pohraničnej oblasti. Deväť osôb zahynulo na mieste, väčšinou išlo o staršie ženy. Medzi mŕtvymi je však aj trojčlenná rodina – otec, matka a dcéra. Ďalších sedem osôb skončilo v nemocnici s popáleninami a fraktúrami. Všetky obete boli civilisti. Dron Lancet je navádzaný opticky prostredníctvom kamery, takže nešlo o žiadny omyl – operátor presne vedel, že útočí na civilné vozidlo a napriek tomu ho zámerne zasiahol.
Operátor ruského dronu Lancet zaútočil na civilný minibus v Sumskej oblasti a zabil deväť ľudí.
V stredu 21. 5. zasiahla ruská raketa ukrajinské vojenské cvičisko v Sumskej oblasti. Ukrajina potvrdila úmrtie 6 vojakov a zranenie 10 ďalších. Rusko tvrdí, že zabilo 70 vojakov, zničilo muničný sklad a 10 kusov techniky – čo ale nedokazujú ani ruské videá z útoku. Každopádne, pre Ukrajinu je to veľký problém. K útokom na cvičiská a zbytočným úmrtiam vojakov dochádza príliš často. Zdá sa, že velitelia sú nepoučiteľní a v dobe prudko sa vyvíjajúcej dronovej hrozby nedbajú na základnú bezpečnosť. To je však systémová chyba.
Následné ruské útoky už mali jediný cieľ – šíriť teror medzi civilným obyvateľstvom. V noci na sobotu 24. 5. sa Kyjev stal cieľom jedného z najväčších náletov od začiatku vojny. Rusi vyslali 14 balistických rakiet a 250 dronov. Ukrajinská obrana zostrelila 6 rakiet a 128 dronov. Ďalších 117 dronov sa zrútilo – buď boli rušené elektronicky, alebo išlo o klamné ciele na zahltenie PVO. Zasiahnuté boli okrem iného bytové domy a obchodné centrum. O život prišlo 13 ľudí a viac ako 50 bolo zranených.
Hneď ďalšia noc na nedeľu 25. 5. bola ešte horšia. Rusi vyslali na Ukrajinu 298 dronov a 68 rakiet a striel s plochou dráhou letu. Ukrajinská PVO zničila 45 striel a rakiet a 139 kamikadze dronov. Ďalších 127 dronov sa zrútilo bez zásahu obrancov. Tie projektily, ktoré dopadli na ukrajinské mestá, zabili 12 ľudí vrátane troch detí. Ďalších 70 bolo zranených.
Masívne nočné nálety pokračovali aj tretiu noc po sebe. V pondelok 26. 5. Rusi zaútočili až 355 kamikadze dronmi a deviatimi strelami s plochou dráhou letu. Cieľom bolo až 13 ukrajinských oblastí. Ukrajinská PVO zostrelila všetky strely a 288 dronov. Čoraz častejšie sa však objavujú správy, že Ukrajine sa míňajú rakety zem-vzduch. Aj to môže byť jedným z cieľov stupňujúcich sa ruských náletov. Hlavným cieľom je však vyvíjanie nátlaku na Kyjev a jeho západných spojencov. V sledovanom období sa totiž v tureckom Istanbule uskutočnilo prvé kolo priamych rokovaní medzi Ruskom a Ukrajinou. Moskva tam však vyslala len bezvýznamných úradníkov, ktorí namiesto prímeria žiadali v podstate kapituláciu Ukrajiny, a keď s tým nesúhlasila, tak sa jej vyhrážali stupňovaním útokov. Jediným cieľom Ruska tak nie je mier, ale naťahovanie času, aby mohlo pokračovať v dobyvačnej vojne.
Toto je len zlomok následkov ruských útokov na ukrajinské mestá v sledovanom období. Fotografie zverejnila ukrajinská záchranná služba. Jej príslušníci sa často stávajú terčom tzv. dvojitých útokov. Ide o úmyselný úder na to isté miesto v civilnej zástavbe s cieľom zabiť záchranárov..
Dodávky F-16 a AASM Hammer
Na pozemnom fronte podniklo Rusko útok na Sumskú oblasť. Napriek intenzívnym bojom sa však ďaleko od hraníc nedostalo a ukrajinskí vojaci navyše stále podnikajú výpady do susednej ruskej Kurskej oblasti. Ukrajinským obrancom v Sumskej oblasti účinne pomáha letectvo s francúzskymi navádzanými bombami AASM Hammer, ktoré sa ukazujú ako veľmi efektívne. Aspoň v tomto smere sa objavilo viacero pozitívnych správ pre Ukrajinu. Francúzsko oznámilo, že tento rok vyrobí a dodá Ukrajine 1 200 kusov týchto bômb. Pre porovnanie, vlani bolo vyrobených 830 kusov. Francúzsko aktuálne dodáva Ukrajine okolo 50 bômb AASM Hammer mesačne. Dosah tejto zbrane je vďaka prídavnému raketovému pohonu okolo 70 km a je odolná proti ruským pokusom o rušenie jej navádzania.
Zároveň Holandsko v sledovanom období dodalo ukrajinskému letectvu posledné z 24 sľúbených stíhačiek F-16. Nórsko, ktoré pôvodne sľúbilo len šesť kusov, oznámilo, že Ukrajine poskytne dokopy 14 lietadiel F-16. Časť z nich už bola dodaná, zvyšok príde do konca tohto roka. Dánsko sľúbilo 19 lietadiel a aj ich dodalo ako prvé. Mešká len 30 kusov, ktoré má dodať Belgicko. To totiž čaká na zaradenie nových amerických stíhačiek F-35 do služby. Belgicko však v máji potvrdilo, že ešte tento rok dodá niekoľko vyradených F-16 na náhradné diely a budúci rok začne dodávať aj bojové stroje.
Stíhačky F-16 majú pre Ukrajinu cenu zlata. Pri nedostatku rakiet protivzdušnej obrany musí nasadzovať na obranu svojich miest v čoraz väčšej miere aj lietadlá. Rakúsky vojenský odborník Tom Cooper uvádza, že ukrajinskí piloti musia často štartovať aj dvakrát za noc. Stíhačky sú schopné zostreliť kamikadze drony i strely s plochou dráhou letu, nejde však o misie bez rizika. Pri jednej takej prišlo ukrajinské letectvo v sledovanom období už o tretiu stíhačku F-16. Prvá bola stratená ešte minulý rok krátko po dodaní a zrejme sa stala obeťou vlastnej protivzdušnej obrany. Druhá bola zostrelená tento rok v apríli a tentoraz ju mal na svedomí ruský systém, zrejme S-400. V oboch prípadoch piloti zahynuli.
Pri nedostatku systémov protivzdušnej obrany sa proti ruským dronom a strelám osvedčili aj staršie rakety MIM-23 Hawk.
Straty lietadiel
Tentoraz došlo ku strate spojenia s F-16 v piatok 16. 5. o 03.30 ráno. Pilot zasahoval proti ruským strelám s plochou dráhou letu. Tri vzdušné ciele zničil a na štvrtom pracoval s palubným kanónom, keď ohlásil núdzovú situáciu. Lietadlo nasmeroval mimo obývanej oblasti a úspešne sa katapultoval. Na zemi ho veľmi rýchlo našiel pátrací a záchranný tím a bezpečne ho evakuoval. Príčinu havárie vyšetrujú, niečo však napovedá zmienka o tom, že pilot na štvrtý cieľ útočil kanónom. To znamená, že bol veľmi blízko a jeho stroj mohli zasiahnuť úlomky zničenej strely s plochou dráhou letu. Nebolo by to prvýkrát, ukrajinské letectvo už takto prišlo o viacero stíhačiek MiG-29 a Su-27.
Okrem tejto F-16 prišla Ukrajina v sledovanom období len o civilné stroje. Okolo 23. 5. Rusi napadli balistickou raketou poľnohospodárske letisko Kyslyčuvata v Dnipropetrovskej oblasti. Zničili na ňom tri dvojplošníky An-2. Z ruskej strany išlo o totálne zbytočný útok. Podľa satelitných snímok sa tieto vojensky bezvýznamné lietadlá nepohli zo svojho miesta od začiatku vojny a pravdepodobne neboli schopné letu.
Stránka The Military Watch v sledovanom období zverejnila aj zábery následkov útoku ruských dronov na hangár civilného aeroklubu na letisku Žytomyr. 120 km západne od Kyjeva. K nemu došlo už v predchádzajúcom mesiaci, 27. 4. 2025. Tri alebo štyri vrtuľové lietadlá boli pri tom zničené a ďalších päť-šesť bolo poškodených. Zničené boli Pipistrel Virus SW 100 s registráciou UR-HUNT, Flight Design CTSW s registráciou UR-GIK a PZL-110 Koliber 150A s americkou registráciou N150AQ. Ďalšie lietadlo s americkou registráciou N56131, Piper PA-32-260 Cherokee Six, bol zrejme neopraviteľne poškodený. Oba posledne menované stroje patrili nemeckej spoločnosti QualitAir a na Ukrajine zrejme uviazli. Až doteraz.
Aj Rusko utrpelo aj ďalšie straty okrem už spomínaných Su-30 zostrelených námornými dronmi Magura. V piatok 23. 5. okolo 14.00 sa pri Naryškine v ruskej Oriolskej oblasti zrútil vrtuľník Mi-8. Helikoptéra bola na misii, počas ktorej mala loviť ukrajinské drony. Celá trojčlenná posádka zahynula. Tvorili ju major Andrej Silantjev, kapitán Ruslan Žvanko a poručík Jegor Bučnev.
Medzi straty možno zarátať aj helikoptéru Ka-52, ktorú v utorok 20. 5. nainštalovali pri bráne Vyššej leteckej školy v Syzrani v ruskej Samarskej oblasti. Vrtuľník bol poškodený v bojoch na Ukrajine a tak ho poslali do Ruska do opravy. Poškodenia však boli príliš rozsiahle a tak ho vyradili. Dostal číslo 85 a v Syzrani má pripomínať 85. výročie založenia školy.
Následky útoku ruských dronov na hangár civilného aeroklubu na letisku Žytomyr, ku ktorému došlo ešte 27. 4. 2025.
Tento ruský vrtuľník Ka-52 bol neopraviteľne poškodený na Ukrajine a tak skončil ako pomník pri bráne Vyššej leteckej školy v Syzrani v ruskej Samarskej oblasti.
Mirage 2000
Ukrajinský Black Hawk v akcii.
Záber z videa na pôvodne český vrtuľník Mi-24.