Letecká vojna nad Ukrajinou

Ilustračná snímka An-124 pri pristávaní v Lipsku. Zdroj fotografie je Wikimedia Commons / MarcelX42 

Dronový útok v krajine NATO

Text: Miro Barič

V tomto dieli seriálu sledujeme obdobie od 1. 8. do 31. 8. 2026. Došlo počas neho k vážnej eskalácii mimo územia Ukrajiny, keď došlo k pokusu o útok dronom s výbušninou na ukrajinské lietadlo An-124 na letisku v Lipsku v Nemecku. Berlín z tohto incidentu obvinili ruskú tajnú službu. Je to vôbec prvý zámerný útok dronom s výbušninou na území členského štátu NATO.

V noci z utorka 4. 8. na stredu 5. 8. sa cieľom koordinovaného útoku viacerých dronov stalo letisko v nemeckom Lipsku. To slúži ako strategická základňa NATO pre dopravu do východných členských krajín a od ruskej invázie aj pre dopravu vojenskej pomoci na Ukrajinu. Práve tá sa stala terčom, konkrétne ukrajinské dopravné lietadlo An-124. Záznamy z kamier ukázali, že v utorok 4. 8. večer sa k lietadlu priblížil dron. Išlo o kvadrokoptéru, ktorá niesla 800 gramov plastickej trhaviny Semtex. Dron narazil do krídla An-124 na mieste, kde sa nachádza palivová nádrž, no nevybuchol. Neskoršie vyšetrovanie ukázalo, že mal chybnú rozbušku. Dron sa po kontakte s krídlom lietadla odrazil a spadol na zem. Tam ho našiel ležať vodič letiskového autobusu, ktorý vyvolal poplach. Letisko bolo uzavreté a lety odklonené. Vtedy došlo k ďalšiemu incidentu. Nákladný Boeing 757 spoločnosti European Air Transport Leipzig, ktorý sa práve približoval na pristátie, prerušil tento manéver a začal stúpať, keď sa vo výške 400 metrov zrazil s ďalším dronom. Ten pravdepodobne niesol kameru a mal zaznamenávať následky útoku na An-124. Boeing 757 následne pristál v Hannoveri s preliačinou v nose.

Zhruba v čase, kedy prvý dron narazil do krídla An-124 v Lipsku, došlo k výbuchu aj v opustenej dedine Kunsdorf vedľa letiska. Ďalší dron tam zrejme narazil do zeme a vybuchol. Tretí dron s výbušninou sa neskôr našiel na poli západne od letiska. Tieto útočné drony boli vybavené SIM kartami. Vďaka tomu sa dali ovládať prakticky z ktoréhokoľvek miesta na planéte a zároveň mohli prekonať ochranný protidronový systém letiska, ktorému sa javili ako ´bežný mobilný telefón.

Nemeckí vyšetrovatelia dospeli k názoru, že za útokom stálo Rusko. Podľa nemeckých médií boli ako podozriví identifikovaní dvaja občania Bieloruska a Litvy, ktorí sú zároveň držiteľmi ruských pasov. Zadržať sa ich ale nepodarilo. Aj americké úrady uviedli, že podľa všetkých zistení je za pokusom o útok ruská tajná služba. Nemecká vláda o necelý mesiac neskôr za incident formálne obvinila Moskvu a uzavrela Ruský dom v Berlíne a ruský konzulát v Bonne.

Ide o vážnu eskaláciu. V posledných rokoch síce došlo v Európe k množstvu podpaľačských útokov, z ktorých je obviňované Rusko, pri dronových incidentoch však bolo doposiaľ zdržanlivé Drony slúžili len na testovanie obranných reakcií alebo na narušenie prevádzky letísk a iných dôležitých zariadení. V Lipsku však prvýkrát došlo k použitiu dronov s výbušninou na území členského štátu NATO.

Keď sme spomenuli podpaľačské útoky, k jednému pokusu došlo v sledovanom období aj na území Slovenska. Polícia ho však v utorok 25. 8. prekazila a zadržala aj troch podozrivých. Neskôr bol zadržaný aj štvrtý. Malo ísť o dvoch občanov Lotyšska a dvoch občanov Ukrajiny, od ktorých si niekto objednal podpálenie továrne v Haniske pri Prešove, v ktorej vyrába drony ukrajinská firma Skyeton. Jeden z podozrivých bol zatknutý v Nemecku. A práve nemecký denník Frankfurter Allgemeine Zeitung neskôr napísal, že incident v Lipsku aj pri Prešove má na svedomí sieť ruskej vojenskej tajnej služby GRU, ktorá si v Európe cez prostredníkov najíma cudzincov na vykonávanie takýchto útokov. A jeden z uzlov tejto siete má byť podľa zdrojov z nemeckých bezpečnostných služieb, na ktoré sa tento denník odvoláva, práve na Slovensku. Okrem samotného pokusu o útok na továreň pri Prešove tak na Slovensku prebieha aj organizačná a logistická podpora iných akcií v iných štátoch. Zo Slovenska mal byť riadený napríklad aj podpaľačský útok v nemeckom Mníchove, po ktorom zatkli dvoch občanov Bulharska.

Dron s výbušninou v Lipsku bol zneškodnený policajným robotom.

Slovenská polícia zverejnila zábery zatknutých podozrivých a zaistených dôkazov v prípade pokusu o podpaľačský útok na výrobcu dronov.

Kyjev a Odesa pod paľbou

Ruské útoky sa, žiaľ, stupňovali aj na Ukrajine, kde si vyžadujú čoraz viac rastúci počet civilných obetí. Cieľom prakticky každodenných útokov boli najmä Kyjevská a Odeská oblasť. V tom druhom prípade majú útoky na lode a prístavnú infraštruktúru obmedziť ukrajinský export cez Čierne more – a žiaľ, darí sa im to. Kým v júli priplávalo do Odesy 169 obchodných lodí, v prvej tretine augusta si na to trúflo už len sedem plavidiel...

Veľký útok na Kyjev prišiel už v prvý deň sledovaného obdobia, v sobotu 1. 8., pri ktorom bola zasiahnutá aj litovská ambasáda. V ukrajinskom hlavnom meste zahynulo najmenej 9 ľudí. Medzi nimi bola aj 20-ročná zdravotnícka dobrovoľníčka Vitalina Jarovenko. Tá dorazila pomáhať zraneným a stala sa obeťou ruského dvojitého útoku na to isté miesto. Táto odporná taktika má za cieľ práve zabíjanie záchranárov a hasičov zasahujúcich po prvom útoku.

Zdravotnícka dobrovoľníčka Vitalina Jarovenko zahynula pri ruskom dvojitom údere na Kyjev.

Útoky, samozrejme, nesmerovali len na dve spomínané oblasti. V utorok 4. 8. sa Rusi na sociálnych sieťach opäť „pochválili“ videom z tzv. ľudského safari v Chersone. Tentoraz sa cieľom FPV dronu stal obyčajný predavač zeleniny. Ako zázrakom vyviazol iba s ľahkým zranením, hoci dron vybuchol tesne vedľa neho.

Ďalší veľký útok na Kyjev prišiel v noci zo 4. na 5. 8. Zahynulo pri ňom najmenej 17 ľudí. Osobitne tragický bol nálet na železničnú stanicu Kvitneva v Kyjevskej oblasti. Zásah tam dostalo nástupište, na ktorom práve cestujúci čakali na vlak. O život prišlo osem z nich.

V utorok 11. 8. bolo okrem Kyjeva cieľom aj Záporožie. Rakety tam dopadli na hutný závod Zaporižstal. Sedem zamestnancov nestihlo dobehnúť do krytu... Závod musel zastaviť výrobu rovnako ako najväčší ukrajinský výrobca ocele ArcelorMittal v meste Kryvij Rih, ktorý bol zasiahnutý v nedeľu 16. 8.

Vo štvrtok 20. 8. bol Kyjev opäť cieľom veľkého útoku, ktorý si vyžiadal 15 obetí. Celkovo v ten deň na Ukrajine zahynulo 23 civilistov. V sobotu 22. 8. zas Rusi vybombardovali nákupné centrum v Kryvom Rihu. O život prišlo 16 ľudí, ďalších 130 bolo zranených vrátane 23 detí. Rusi opäť použili taktiku dvojitého úderu. K tomu druhému došlo o pol hodinu neskôr, keď už na mieste pracovali hasiči a záchranári.

Terčom ruských dvojitých úderov sú hasiči a záchranári zasahujúci po prvom útoku.

Pri výbuchu muničného skladu v obci Myla pri Kyjeve zahynulo 38 ľudí. Zničených a poškodených bolo 300 budov.

Nákupné centrum v meste Kryvij Rih, v ktorom po ruskom nálete zomrelo 16 ľudí.

Ukrajinské problémy

Problémom ukrajinskej protivzdušnej obrany je, že jej dochádzajú strely pre systémy Patriot, ktoré jediné dokážu zastaviť ruské balistické rakety. Kým v roku 2023 dostala Ukrajina 675 rakiet pre Patrioty, v roku 2025 to bolo už len 364 a tento rok to vychádza na 264 rakiet. Častokrát tak nemá ukrajinská PVO čím zasahovať. Preto aj Ukrajina v sledovanom období prestala zverejňovať čísla vypustených a zneškodnených ruských balistických rakiet. Ďalším problémom je, že medzi útočiacimi ruskými dronmi rastie podiel novších verzií Shahedov / Geranov s prúdovým pohonom a s vyššími výkonmi. Na ich zostreľovanie musí Ukrajina používať vo väčšej miere stíhačky s raketami vzduch-vzduch, ktorých zásoby sa tiež míňajú.

Rusi si to uvedomujú a na konci sledovaného obdobia spustili nový typ útokov, ktorý má vyčerpať ukrajinskú obranu a zlomiť civilné obyvateľstvo. Prestali podnikať veľké sústredené útoky na Kyjev ako doteraz a namiesto nich útočia v malých vlnách s malým časovým odstupom. V ukrajinskom hlavnom meste tak v posledných dňoch sledovaného obdobia zneli sirény vzdušného poplachu prakticky nepretržite, čo ochromovalo bežný život a všetky ekonomické aktivity.

Pri tejto sérii útokov došlo v sobotu 29. 8. k jednej z najtragickejších udalostí za dlhé obdobie. Ruský dron dopadol na sklad v obytnej zóne v obci Myla v okrese Buča pri Kyjeve. V sklade bolo veľké množstvo munície a sekundárne explózie premenili široké okolie na spálenú pustatinu. Výbuchy munície poškodili alebo zničili 300 budov vrátane panelákov a vyše 200 rodinných domov. O život prišlo 38 ľudí vrátane obyvateľov domova dôchodcov, ktorý bol tiež zničený. Ďalších 52 osôb bolo zranených. Sklad munície pritom nebol nijak chránený. Ide o nehorázny prípad nedbanlivosti a o to zarážajúcejšie je, že k podobným incidentom došlo aj mesiac predtým a nikto si z nich nevzal ponaučenie. Ukrajinské úrady začali vyšetrovanie a vyzvali súkromné zbrojárske´firmy, aby okamžite preverili a v prípade potreby zabezpečili svoje skladovacie priestory.

Rafinérie a sklady

Ukrajina pokračovala v sledovanom období najmä v útokoch na ruské rafinérie a logistické centrá. Na rafinérie útočila v priemere každý druhý deň. Nemá zmysel ich tu všetky menovať, väčšina bola zasiahnutá opakovane už aj v predchádzajúcich mesiacoch. Najvzdialenejšia sa nachádzala v Omsku, približne 2500 km od ukrajinských hraníc. Týmito útokmi sa podarilo vyradiť viac ako 30 percent ruských rafinérskych kapacít a pripraviť tak Moskvu o 15 miliárd dolárov, ktoré by inak mohla použiť na financovanie vojny. Ďalším dôsledkom je, že pre nedostatok palív musí Rusko teraz benzín dovážať, napríklad z Indie či Kazachstanu.

Zhruba po mesiaci útokov sa objavil aj súhrn následkov pre ruskú firmu Wildberries. Zasiahnutých bolo najmenej 22 skladov, z toho 19 vyhorelo úplne. Hodnota zničeného tovaru sa odhaduje na 5 až 6 miliárd dolárov. Okrem Wildberries začali ukrajinské drony útočiť aj na logistické sklady druhého najväčšieho online predajcu Ozon. V oboch prípadoch ide jednak o likvidáciu tovaru dvojakého použitia a tiež o citeľný úder ruskej ekonomike.

Z ďalších cieľov treba spomenúť boj proti ruskej logistike, keď bolo za mesiac zničených rekordných 14 000 nákladných áut a cisterien. Ukrajinské drony útočia systematicky aj na energetickú infraštruktúru na okupovanom Kryme. Cieľom je vyradiť dodávky elektriny pre statické radary a ďalšie vojenské zariadenia, ktoré tam sú umiestnené.

Výnimočný bol útok na Novorossijsk, ku ktorému došlo v stredu 12. 8. s použitím námorných dronov, prúdových vzdušných dronov a striel s plochou dráhou letu. Poškodená bola infraštruktúra prístavu, pozície protivzdušnej obrany a najmenej štyri vojnové lode vrátane dvoch fregát. Čo ale bola pre Rusko najväčšia rana, bolo zastavenie prevádzky v dvoch obilných termináloch a ropnom termináli Šeschariss, ktoré boli tiež zasiahnuté. Ruský export cez Novorossijsk sa tak prerušil na neurčito. Ukrajinci teda urobili to isté, čo Rusi Odese. Keďže oba štáty sú hlavnými exportérmi obilia do sveta, hrozí rast cien potravín v krajinách, ktoré sú na dovoz odkázané. Viaceré štáty preto začali volať o obnovení obilnej dohody v Čiernom mori, čo však Kremeľ zatiaľ odmieta.

Treba spomenúť, že pri masových ukrajinských útokoch sa stáva, že aj v Rusku zomrú civilisti. V prímorskom letovisku Gelendžik v Krasnodarskom kraji sa v pondelok 3. 8. po zásahu ruskej protivzdušnej obrany zrútil ukrajinský dron na pláž plnú ľudí. Podľa rôznych zdrojov zahynulo 3 až 6 z nich, ďalší boli zranení. Incident bol zachytený na videu, na ktorom vidno, že dron padá po krídle a teda bol zrejme už vyradený a neovládateľný.

Horiace ruské rafinérie.

Ruské logistické sklady po „návšteve“ ukrajinských dronov.

Nálety na ruské letiská

Okrem vyššie spomínaných cieľov Ukrajina pokračovala v kampani proti ruským vojenským letiskám. V skutočnosti pri nich došlo k takmer všetkým stratám ruského letectva v sledovanom období. Vo vzduchu pri bojových letoch ku stratám nedošlo, jedna nastala pri nehode.

V noci na stredu 5. 8. malo byť na letisku v Belgorode zasiahnuté lietadlo Jak-40. Ukrajinské drony zaútočili vo štvrtok 20. 8. aj na leteckú základňu Achtubinsk v ruskej Astrachanskej oblasti. Satelitné snímky potvrdili, že bol pri tom poškodený stíhací bombardér Su-34 z 929. štátneho letového testovacieho strediska. Stroj bol ešte bez kamufláže, iba v základnom nátere z továrne.

V nedeľu 23. 8. podnikla ukrajinská 414. samostatná brigáda bezpilotných systémov dronový útok na medzinárodné letisko v Anape v Krasnodarskom kraji. Zasiahla pri tom hneď niekoľko cieľov – stíhačku Suchoj (pravdepodobne Su-30SM), MiG-29K a jeden veľký bojový dron Orion.

Ďalší MiG-29 zasiahli ukrajinské drony hneď nasledujúcu noc na pondelok 24. 8., tentoraz na základni Millerovo v ruskej Rostovskej oblasti. V tomto prípade však išlo o vyradený stroj, ktorý bol na základni odstavený už roky. Po zásahu ani nezačal horieť. Zato zhorela atrapa vrtuľníka, ktorá bola zasiahnutá pri tom istom útoku. Ukrajinci na túto primitívnu maketu zbytočne minuli dron...

Omnoho cennejší úlovok sa podaril ukrajinským dronom v piatok 28. 8. na základni Engels-2 v Saratovskej oblasti. Toto letisko je domovom ruských strategických bombardérov, ktoré pravidelne vypúšťajú strely s plochou dráhou letu na ukrajinské mestá. A práve jeden Tu-95MS tam bol značne poškodený, keď mu výbuch ukrajinského dronu odlomil časť krídla. Bombardér však bol v tom čase už vyradený, alebo na ňom prebiehali opravy – satelitné snímky totiž ukazujú, že mu chýbali motory.

V nedeľu 30. 8. sa ukrajinské drony vrátili na základňu Millerovo a tentoraz boli úspešnejšie – zasiahli sklad munície, ktorý vyhorel. V rovnaký deň čelili útoku aj letecké základne Jejsk v Krasnodarskom kraji a Gvardejskoje na Kryme. Na oboch satelitné snímky potvrdili po útokoch viaceré spálené miesta, nebolo však možné určiť, čo presne na nich zhorelo. Na Kryme bola zasiahnutá aj letecká základňa Džankoj, na ktorej bolo zničené stanovište protivzdušnej obrany.

K jedinej spomínanej nehode v tomto období došlo v sobotu 22. 8. v Krasnodarskom kraji. Pri dedine Kalež tam musela núdzovo pristáť helikoptéra Mi-8MTV-1 s registráciou RF-32830, ktorá patrí ruskému ministerstvu pre mimoriadne situácie. Vrtuľník bol pri tvrdom dosadnutí poškodený.

Tu-95MS na základni Engels-2 prišiel po zásahu o krídlo. Všimnite si ale, že stroj mal vymontované motory.

Zasiahnutá ruská stíhačka Suchoj v Anape.

V Millerove sa cieľom ukrajinských dronov stal ruský MiG-29.

Na základni Achtubinsk bol poškodený ruský Su-34 ešte v základnom nátere.

Helikoptéra Mi-8MTV-1 ruského ministerstva pre mimoriadne situácie, ktorá havarovala v Krasnodarskom kraji.

Ukrajinské straty a zisky

Na ukrajinskej strane došlo v sledovanom období k jednej strate. Tiež ju spôsobila nehoda, hoci ku nej došlo počas bojového letu. V pondelok 10. 8. ukrajinská stíhačka MiG-29 odvracala ruský útok na Odeskú oblasť. Jedna z rakiet však v okamihu vypustenia vybuchla priamo pod krídlom stíhačky. Lietadlo začalo horieť, pilot nad ním stratil kontrolu a musel sa katapultovať. Príčiny zlyhania rakety sa vyšetrujú.

Na záver jedna poznámka k vývoju na pozemnom bojisku. Teraz už je možné povedať, že ruská letná ofenzíva v Doneckej oblasti zlyhala. Jej cieľom bolo obísť opevnený pás pri mestách Sloviansk a Kramatorsk po krídlach. Južné krídlo klieští malo postupovať od mesta Dobropillja, no nepohlo sa z miesta. Hoci sa tam situácia pre obrancov neustále zhoršuje, mesto sa dlhé mesiace drží. Ešte horšie dopadli ruské snahy na severnom krídle klieští pri meste Lyman. Hoci Ukrajina dodržiavala prísne informačné embargo, v sledovanom období začali presakovať správy o tom, že Ukrajinci tam ruský pokus o ofenzívu nielen zastavili, ale ruské sily rozdrvili a začali tlačiť späť. Po tom, čo stratu územia pri Lymane priznali aj ruské vojenské kanály, Ukrajinci potvrdili, že tam prebieha operácia Vivaldi nazvaná podľa štyroch ročných období. Aj táto operácia má štyri fázy a oslobodenie dedín severne od Lymanu bolo len prvou z nich. Veľkú rolu pri tom hrali aj pozemné drony. Viac sa určite dozvieme v nasledujúcom období.

Ukrajinský MiG-29 sa zrútil v Odeskej oblasti po výbuchu vlastnej rakety pod krídlom.