Letecká vojna na Ukrajine

Drony ničia lietadlá na zemi

Text: Miro Barič

V tejto časti seriálu sa podrobnejšie pozrieme na obdobie od 1. 9. do 30. 9. 2026. Pokračovala v ňom ruská bombardovacia kampaň proti ukrajinským mestám, najmä proti Kyjevu. Ku vzdušným bojom však nedochádzalo. Namiesto toho sa na ničenie lietadiel priamo na základniach na oboch stranách sústredili drony.

Podobne ako v predchádzajúcich mesiacoch, došlo prakticky ku všetkým stratám ruského letectva buď pri ukrajinských dronových útokoch na letiská alebo pri nehodách. Celkovo Rusko prišlo za mesiac september 2026 o 15 až 17 lietadiel a vrtuľníkov, ktoré boli buď úplne zničené alebo vážne poškodené.

K prvej strate, ktorú spomenieme, došlo ešte v noci z 30. na 31. 8., no informácie o nej sa objavili až neskôr, v aktuálne sledovanom období. Ukrajinské sily podnikli dronový útok na základňu Jejsk v ruskom Krasnodarskom kraji. Bol pri tom vážne poškodený cvičný prúdový stroj L-39 Albatros. Otázkou je, či bol letuschopný, pretože stál na rovnakom mieste bez pohybu už celý mesiac predtým.

Už v sledovanom období, v stredu 2. 9., havaroval vrtuľník Mi-8AMTŠ ruského letectva s označením RF-90301 a s trupovým číslom „modrý 72“. Existuje viacero videozáznamov tejto nehody, podľa ktorých sa zdá, že helikoptére zlyhal motor a pilot sa pokúsil núdzovo pristáť autorotáciou na hlavnej ceste. Keď sa pred ním objavili autá, strhol to do priekopy, narazil do stromu a polámal pri tom hlavný rotor. Stalo sa to v Dolinskom rajóne v Sachalinskej oblasti na Ďalekom východe Ruska.

V noci na piatok 4. 9. bol cieľom veľkého kombinovaného úderu ruský prístav Soči na pobreží Čierneho mora. Na mesto mierilo hneď niekoľko vĺn námorných i vzdušných dronov. Tie námorné zasiahli plavidlo Nefrit, ktoré obsluhuje ruskú ropnú a plynovú infraštruktúru pri pobreží. Vzdušné drony zasiahli ropný terminál, základňu protivzdušnej obrany a tiež letisko v Soči. Na ňom boli podľa ukrajinských síl, ktoré sa odvolávajú na zábery nasnímané satelitom ráno po útoku, zničené tri vrtuľníky – Mi-28, Ka-52 a Mi-8. V prvých dvoch prípadoch boli helikoptéry určite zničené, no z hromady trosiek sa nedá potvrdiť typ. V prípade Mi-8 sa zas nedá potvrdiť, či bol zasiahnutý. Ak áno, tak bol iba poškodený.

K viacerým útokom došlo v noci z nedele 6. 9. na pondelok 7. 9. Na základni Saki na okupovanom Kryme ukrajinské drony zničili Su-24M ruského námorného letectva s označením RF-91985 a trupovým číslom „biely 49“. Na videu z útočiaceho dronu je vidieť, že lietadlo má poškodený chvost. Bolo teda zasiahnuté už pri niektorom z množstva predchádzajúcich úderov, ktoré na základňu Saki dopadli.

V rovnakú noc zaútočili ukrajinské drony aj na letisko Taganrog-Centralnyj v ruskej Rostovskej oblasti. Boli pri tom zasiahnuté dve betónové strojiská helikoptér. Ukrajinské sily pri tom nárokovali zničenie dvoch vrtuľníkov Mi-8 a Mi-35. Na jednom stojisku neskôr satelitné zábery odhalili hromadu trosiek, presný typ zničenej helikoptéry sa nedá určiť. Na druhom stojisku vidno len spálenú škvrnu po požiari, trosky tam nevidno.

Ruská čierna séria pokračovala hneď na druhý deň v pondelok 7. 9., keď sa nad Kurskou oblasťou pri hraniciach s Ukrajinou zrazili dve stíhačky Su-35S. Podľa ruských zdrojov jeden pilot nehodu neprežil a druhý bol zranený. Objavil sa aj záber vraku jedného z havarovaných strojov.

Ukrajinská 414. samostatná brigáda bezpilotných systémov si v noci z utorka 8. 9. na stredu 9. 9. vybrala za cieľ Medzinárodné letisko Anapa v ruskom Krasnodarskom kraji. Zničila pri tom lietadlo typu Suchoj. Zrejme išlo Su-30SM, podľa iných zdrojov mohlo ísť o Su-33 určený pre operácie z lietadlových lodí. Na satelitnom zábere vidno spálenú škvrnu, viacero menších úlomkov a pozemný odhŕňač na odpratávanie trosiek. Celej scéne dominuje odlomené krídlo s typickou sivo-modrou kamuflážou. Je možné, že lietadlo bolo poškodené už pri predchádzajúcom útoku z 23. 8. a teraz ho ukrajinské drony dorazili.

Pri rovnakom nálete na Anapu mal byť podľa veliteľa ukrajinských síl bezpilotných prostriedkov Roberta Brovdiho (prezývaného Maďar) zničený aj vrtuľník Mi-8 a dva radary.

K ďalšiemu veľkému útoku došlo vo štvrtok 17. 9. v skorých ranných hodinách. Cieľom bolo tentoraz letisko v Rostove, na ktorom bolo rozmiestnené veľké množstvo ruských transportných lietadiel. Obyvatelia v okolí zaznamenali na základni viacero veľkých výbuchov a následných požiarov. V jednom sektore letiska bolo zasiahnuté lietadlo An-26 a dva vrtuľníky Mi-8, ktoré stáli neďaleko seba. Na inom mieste bol zase medzi viacerými lietadlami na stojiskách zasiahnutý jeden An-12. Všetky štyri spomínané stroje boli úplne zničené. Ukrajinské zdroje hlásili aj zničenie ďalšieho An-26 a Mi-8, satelitné snímky to však nepotvrdili.

Dvojica Su-35 na ilustračnej snímke ruského ministerstva obrany.

Trosky jedného z dvoch Su-35S, ktoré sa zrazili 7. 9. nad Kurskou oblasťou.

Vrtuľník Mi-8AMTŠ ruského letectva s označením RF-90301 a s trupovým číslom „modrý 72“, ktorý havaroval 2. 9. v Sachalinskej oblasti na ruskom Ďalekom východe.

L-39 Albatros, ktorý bol zasiahnutý dronom na základni Jejsk.

Su-24M zničený na základni Saki. Na druhej snímke vidno trupové číslo „biely 49“.

Satelitný záber na zničené lietadlo Suchoj (zrejme Su-30SM) na letisku v Anape.

Pád bombardéra

K najvýznamnejšej strate ruského letectva došlo na konci sledovaného obdobia, v utorok 29. 9. v Amurskej oblasti na ruskom Ďalekom východe. Pri Krasnojarove, približne 28 km od základne Ukrajinka, sa zrútil strategický bombardér Tu-95MS. Krátko po štarte mu zlyhali tri zo štyroch motorov. Stroj sa presúval na základňu Olenja pri Murmansku. Pri tomto presune zrejme viezol aj „cestujúcich“, pretože bežnú posádku tvorí šesť letcov, no pri havárii tohto Tu-95MS zomrelo osem osôb, ktoré boli na palube. Podľa ukrajinských zdrojov boli medzi nimi podplukovník Fjodor Pavljukov, major Andrej Gerasimov a major Andrej Lobanov, ktorí sa podieľali na organizovaní úderov strelami s plochou dráhou letu proti Ukrajine.

Zlyhanie motorov môže súvisieť s veľkým opotrebovaním strategických bombardérov počas vojny proti Ukrajine. Základňa Olenja približne 1800 km od ukrajinských hraníc patrila minulý rok medzi ciele operácie Pavučina, pri ktorej bolo zničených niekoľko Tu-95MS. Zostávajúce bombardéry ruské letectvo vtedy presunulo na Ďaleký východ a na základne bližšie k Ukrajine sa väčšinou vracajú len tesne pred bojovými operáciami. Tieto prelety na dlhé vzdialenosti znamenajú nielen oveľa väčšiu spotrebu paliva, ale i rýchlejšie opotrebovávanie strojov.

Horiace trosky Tu-95MS, ktorý sa zrútil v Amurskej oblasti na ruskom Ďalekom východe.

Ukrajinské straty

Aj ukrajinské letectvo prišlo v sledovanom období o tri stroje v dôsledku ruských dronových útokov. V piatok 4. 9. bolo cieľom Medzinárodné letisko v Kyjeve, na ktorom bol zničený vyradený civilný Jak-40 (podľa stránky The Military Watch zrejme s registráciou UR-EEE) a jeden vrtuľník neznámeho typu. Rusko tvrdí, že išlo o UH-60 Black Hawk vojenskej rozviedky GUR, no ukrajinská strana zničenie helikoptéry nepotvrdila. Mohlo ísť aj o vrtuľník Airbus H145 ukrajinského ministerstva vnútra, keďže k zásahu došlo na stojisku medzi civilnými lietadlami.

Závažnejšia bola strata zo stredy 9. 9., kedy na základni Vasylkiv v Kyjevskej oblasti ruský dron zničil stíhačku MiG-29. Predná časť trupu lietadla bola úplne rozmetaná, vedľa stálo aj cisternové auto, ktoré bolo zrejme poškodené.

Zničený ukrajinský MiG-29 na základni Vasylkiv v Kyjevskej oblasti.

Energetika, doprava a dáta

Rusko v sledovanom období ďalej stupňovalo svoju kampaň proti ukrajinským mestám, najmä Kyjevu. Cieľom je spôsobiť v nich pred zimou neobývateľné podmienky a unaviť civilnú populáciu. Ukrajinské hlavné mesto čelilo náletom od prvého dňa sledovaného obdobia, pričom išlo o súvislé pokračovanie útokov z predchádzajúceho obdoba. V utorok 1. 9. dopadli ruské rakety na železničné depo v Kyjeve, kde zomrelo sedem ľudí, z toho šesť železničiarov. Celkovo si ruský útok v ten deň vyžiadal dvanásť mŕtvych.

V nedeľu 13. 9. napadli ruské drony ukrajinský osobný vlak iba dva kilometre od poľských hraníc. Krátko predtým tadiaľ prechádzal vlak s európskymi diplomatmi, ktorí boli na konferencii v Kyjeve. Je možné, že cieľom mal byť práve ten.

V pondelok 28. 9. zasiahli ruské drony v Kyjeve budovu Národnej akadémie vied a nemocnicu. Okrem toho začalo Rusko útočiť na dátové centrá s cieľom odrezať Ukrajinu od internetu. Neskôr sa to ukázalo ako veľká chyba. Trochu predbehneme dobu, ale týmto iba upozornili ukrajinské sily na svoju vlastnú slabinu. V nasledujúcom období sa cieľom útokov stali aj ruské dátové centrá. Problém je v tom, že Rusko v snahe dostať internet pod kontrolu, sústredilo servery na niekoľko málo miest. Na Ukrajine je internet oveľa viac decentralizovaný a výpadky sa jej darí zvládať lepšie, kým pre Rusko je ničenie dátových centier veľkým problémom.

Rafinérie je cítiť

Ukrajina pokračovala vo svojej kampani proti ruskej logistike a energetickej infraštruktúra na Kryme, ale najmä proti ruským rafinériám. Tento rok zaútočili ukrajinské drony na rafinérie už viac ako sedemdesiatkrát (viaceré boli zasiahnuté opakovane) a spracovanie ropy kleslo v Rusku na najnižšiu úroveň za 20 rokov. Z exportéra sa stáva importér a Rusko musí palivá dovážať, pričom ceny nafty a benzínu pre bežných spotrebiteľov stúpajú. Ukrajinský generálny štáb odhadol, že ruský ropný priemysel utrpel za rok od augusta 2025 škody vo výške 13,5 miliardy dolárov.

Napriek tomu, že to citeľne zasahuje ruskú ekonomiku (a tým aj schopnosť viesť vojnu), americký prezident Donald Trump začal opakovane žiadať Ukrajinu, aby zastavila útoky na rafinérie. Argumentuje tým, že to spôsobuje vysoké ceny nafty vo svete. To, že ceny vyskočili po jeho útoku na Irán a zablokovaní Hormuzského prielivu, akosi prehliada. Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj opakovane ponúkol zastavenie útokov na ruské rafinérie, ak Moskva prestane útočiť na ukrajinskú energetickú infraštruktúru. Na Rusko však Trump v tomto smere vôbec netlačí, len na Ukrajinu.

Operácia Vivaldi

Rusko stupňovalo svoje nálety aj preto, lebo na pozemnom fronte sa jeho vojskám vôbec nedarí. Aj vďaka operácii Vivaldi pri meste Lyman sa ukrajinským silám podarilo oslobodiť viac územia, ako stihlo Rusko dobyť na iných úsekoch. Operácia Vivaldi bola pozoruhodná aj vďaka inovatívnemu využitiu dronov. Staré sovietske kolesové transportéry BTR-60 prerobili Ukrajinci na diaľkové ovládanie, naplnili výbušninami a použili na prerazenie ruských línií. To tu už ale bolo aj predtým. Úplnou novinkou je však vysadenie pozemných robotov v ruskom tyle pomocou veľkých vzdušných dronov. Tieto pozemné drony boli vyzbrojené granátometmi, prišli ku vchodom do krytov s ruskými vojakmi a začali do nich páliť granáty. Po spotrebovaní munície vošli dnu a odpálili v kryte vezenú nálož ako kamikadze.

F-16 prídu aj z Belgicka

Niekoľko dobrých správ sa týka aj ukrajinských F-16. Ukrajina už dlhšie upozorňuje, že čelí nedostatku rakiet pre protivzdušné systémy. Stíhačky preto hrajú pri obrane čoraz dôležitejšiu úlohu. Ich význam ešte viac stúpol po tom, čo Rusi začali vo väčšej miere používať drony Geran s prúdovým pohonom.

Veliteľ ukrajinských vzdušných síl, generálporučík Anatolij Kryvonožko, v septembri na stretnutí so zástupcami firmy Lockheed Martin informoval, že ukrajinskí piloti F-16 za dva roky zostrelili

viac ako 660 striel s plochou dráhou letu a 2 500 bezpilotných prostriedkov. Okrem obrany pred ruskými náletmi uskutočnili piloti ukrajinských F-16 aj viac ako 650 úderov navádzanými bombami proti nepriateľským pozemným cieľom. Na konte majú aj jeden oficiálne potvrdený zostrel ruskej stíhačky Su-35, sami prišli o päť strojov.

Odhaduje sa, že ukrajinské letectvo aktuálne používa necelých 40 kusov F-16. Tie jej dodali Dánsko, Holandsko a Nórsko. Okrem nich sľúbilo stíhačky v roku 2024 aj Belgicko, to však s dodávkami čakalo, kým samo prevezme dostatočný počet nových lietadiel F-35. Teraz sa však začnú dodávky F-16 aj z Belgicka. Prvých sedem kusov má doraziť do konca tohto roka. Tri sa hneď zapoja do bojových operácií, štyri budú slúžiť len ako zdroj náhradných dielov. Celkovo poskytne Belgicko Ukrajine 53 lietadiel F-16 v niekoľkých etapách do konca roku 2029.

Aktuálne ukrajinské stroje sú v staršej, ale modernizovanej verzii F-16AM Block 15/20 MLU. Generálporučík Kryvonožko a zástupcovia Lockheed Martin sa rozprávali o možnostiach zvýšenia bojových schopností týchto strojov. V budúcnosti by tiež Ukrajina mohla získať najnovšie verzie F-16C Block 70/72. V tomto prípade by však zrejme išlo skôr o obnovu ukrajinského letectva po vojne, podobne ako v prípade strojov JAS 39 E/F Gripen alebo Rafale.

Belgicko začne dodávať F-16 na Ukrajinu ešte tento rok.

Aktuálne majú ukrajinské vzdušné sily necelých 40 kusov F-16.

Inovácie v boji proti ruským dronom – vypúšťanie interceptorov z ukrajinského vrtuľníka MI-8.