Letecká vojna na Ukrajine
Ruské letiská v plameňoch
Text: Miro Barič
Hneď prvý deň sledovaného obdobia sa začal najväčším ukrajinským útokom na ruské vojenské letiská od začiatku vojny. Od 1. 6. do 30. 6. však došlo aj k ďalším menším úspešným útokom. Dokopy boli zničené desiatky strojov vrátane strategických bombardérov a jún 2025 možno označiť za najčernejší mesiac ruského letectva od konca druhej svetovej vojny. Ukrajinské letectvo prišlo v tomto období len o jeden stroj. Strata je o to citeľnejšia, že išlo o stíhačku F-16 aj s pilotom.
Na začiatok sa vráťme o pár mesiacov späť. V Bielom dome sa 28. 2. odohrala neslávna hádka, pri ktorej sa americký prezident Donald Trump a najmä jeho viceprezident JD Vance verejne pustili do Volodymyra Zelenského. Okrem iného mu chrstli do tváre, že v prebiehajúcej vojne nemá žiadne karty. Ukrajinský prezident sa musel veľmi dobre ovládať. Minimálne jedno eso totiž v rukáve mal.
Operácia Pavučina, teda útok na základne ruských strategických bombardérov ďaleko od frontovej línie, sa pripravovala viac ako 18 mesiacov a Zelenskyj bol jedným z 5-7 ľudí, ktorí o nej vedeli. Z dôvodu únikov informácií v minulosti o nej netušili ani USA a ďalší západní spojenci. Operáciu riadil osobne šéf tajnej služby SBU Vasyl Maljuk. Na ruské územie najprv prepašovali súčiastky dronov, ktoré neskôr zmontovali v sklade v Čeľabinsku, 150 km severne od hranice Ruska s Kazachstanom. Išlo o jednoduché kvadrokoptéry Osa ukrajinskej výroby. Vo vzduchu vydržia 15 minút, dosahujú rýchlosť 150 km/h a unesú 3,3 kg výbušniny.
V spomínanom sklade v Čeľabinsku drony ukryli do falošnej dvojitej strechy drevených ubytovacích kontajnerov (obdoba našich unimobuniek), aké sa v Rusku bežne používajú na stavbách aj inde, a ich preprava nevzbudzuje žiadnu pozornosť. Následne najali nič netušiacich ruských kamionistov a objednali si prepravu týchto kontajnerov na určené miesto. Keď sa ocitli v blízkosti vojenských letísk, vodiči dostali telefonický príkaz zastaviť. Na kontajneroch sa potom otvorili strechy a začali z nich štartovať drony.
Cieľom bolo päť leteckých základní - Belaja v Irkutskej oblasti, ktoré je 4 300 km od Ukrajiny, Olenja pri Murmansku, ktoré je 1 800 km od frontovej línie, Djagilevo v Rjazanskej oblasti, Ivanovo Severnyj v Ivanovskej oblasti 200 km od Moskvy a Ukrajinka v Amurskej oblasti na Ďalekom východe. Napadnúť sa však podarilo len prvé štyri základne. Útok na Ukrajinku nevyšiel. Kontajnery totiž mali samodeštrukčný mechanizmus, ktorý ich po vypustení dronov zapálil. V prípade Ukrajinky začal kontajner horieť predčasne.
Útok na letisko Belaja z pohľadu ukrajinského dronu.
Stĺpy dymu stúpajúce z letiska Belaja.
Tu-95MS s označením RF-94120 na základni Belaja tesne pred zásahom.
Satelitný záber spoločnosti Planet Labs zachytáva zničené bombardéry na základni Belaja.
Zmičený Tu-22M3 na letisku Belaja na satelitnom zábere spoločnosti Maxar.
Štart dronu z kontajnera. V pozadí už horia zasiahnuté lietadlá na základni Belaja.
Bombardéry v zameriavači
Útok Rusov dokonale zaskočil. Ich protivzdušná obrana sa pripravovala na nočné nálety veľkých dronov s dlhým doletom, ktoré Ukrajinci vysielali dovtedy. Malé kvadrokoptéry uprostred dňa vôbec nečakali. Lietadlá odstavené pozdĺž dráh tak vybuchovali jedno za druhým a z letísk stúpali obrovské kúdoly dymu. SBU oznámila, že zničila 41 lietadiel, to je však zrejme prehnaný počet. Na základe videí z dronov a satelitných záberov sa podarilo spočítať, že zasiahnutých bolo najmenej 21-23 ruských strojov. To môže byť, na druhej strane, príliš nízky údaj - ide však o jediné potvrdené číslo.
Na základni Olenja boli zasiahnuté štyri Tu-95MS a jeden transportný An-12, ktoré zhoreli úplne do tla. Zasiahnuté tam boli aj jeden alebo dva Tu-22M3.
Na letisku Belaja boli zničené štyri Tu-95MS a šesť alebo sedem Tu-22M3. Na základni Djagilevo boli podľa satelitných záberov zrejme zničené ďalšie tri Tu-22M3. Na letisku Ivanovo drony zasiahli dva stroje včasnej výstrahy a riadenia A-50. V tomto prípade však išlo o dávno vyradené stroje, ktoré už doslúžili aj ako zdroj náhradných dielov. Na záberoch z útočiacich dronov je totiž vidno, že im chýbajú motory a časti krídel.
Celkovo tak bolo zničených osem strategických bombardérov Tu-95MS, jeden transportný An-12 a zasiahnuté boli aj dva A-50 a 7 až 12 stredných bombardérov Tu-22M3. Popri vyradených A-50 aj Tu-22M3 patria k menej hodnotným cieľom. Rusi ich totiž už viac ako rok pri náletoch na Ukrajinu nevyužívajú.
To však neplatí o ôsmich zničených strategických bombardéroch Tu-95MS. Rakúsky vojenský odborník Tom Cooper konkrétne identifikoval časť z nich. V Olenji boli zničené RF-94132 s trupovým číslom 14 a menom Voronež, RF-94127 s trupovým číslom 11 a menom Vorkuta a RF-94257 s trupovým číslom 22 a menom Čeľabinsk. Štrvtý zničený stroj je buď RF-94121 s trupovým číslom 21 a menom Samara alebo RF-94131 s trupovým číslom 18. Jeden zo štvorice zničených Tu-95MS sa podarilo identifikovať aj na základni Belaja. Išlo o RF-94120 s trupovým číslom 22 a menom Kozak.
Čo je dôležitejšie, Tu-95MS po zásahu vybuchli a zhoreli. Veľká časť Tu-22M3 bola dronmi opakovane zasiahnutá, tie im urobili diery do trupu, lietadlá však nezhoreli, pretože boli prázdne. Tu-95MS však boli nielen plne natankované, ale aj naložené strelami s plochou dráhou letu Ch-101. Večer sa zjavne chystali na ďalší útok na ukrajinské mestá. Lenže Ukrajinci ich tentoraz predbehli.
Horiace Tu-95MS na letisku Olenja.
Tu-95MS s označením RF-94257 na základni Olenja tesne pred zásahom.
Na základni Olenja bol zničený aj transportný An-12BK s označením RF-94211 a trupovým číslom „červená 11“.
Zničené Tu-95MS na letisku Olenja na satelitných záberoch spoločnosti Maxar.
Sekundárne dôsledky
V nasledujúcich dňoch SBU zverejnila nielen videá, ale aj viacero podrobností o spôsobe, akým operáciu Pavučina uskutočnila. Na to by Rusko pri vyšetrovaní prišlo samo, a takto to malo aspoň dodatočný psychologický efekt. Ruské úrady totiž začali po útoku zastavovať a kontrolovať všetky kamióny, či nevezú drony. To spôsobovalo veľké kolóny, spomalenie dopravy a tým pádom aj sekundárne ekonomické škody.
Ďalším dôsledkom bol presun zostávajúcich bombardérov čo najďalej od frontovej línie. Tu-160 sa tak po novom objavili aj na základni Anadyr v Čukotke, 6 770 km od Ukrajiny. Na Ďaleký východ, v niektorých prípadoch dokonca až na Kamčatku, premiestnili aj zostávajúce Tu-95MS a Tu-22M3. Znamená to, že v prípade snahy použiť ich pri útoku na Ukrajinu, by museli byť vo vzduchu až 23 hodín, aby mohli vypustiť strely a vrátiť sa späť na nové základne.
Na desiatkach základní, ktoré sú bližšie pri Ukrajine, začali budovať nové ochranné prvky proti malým dronom, najčastejšie vo forme klietok z drôteného pletiva. Urobili to však typicky ruským spôsobom. Personál viacerých základní sa pre ruské telegramové kanály posťažoval, že dostali príkaz postaviť tieto ochranné prvky vlastnými silami – a za vlastné peniaze.
Letiská pod paľbou
Ukrajinci následne podnikali útoky na ruské letiská aj „tradičnými“ prostriedkami. Už v pondelok 2. 6. napadli dronmi letisko Tichoreck pri Krasnodare a tiež základňu Borisoglebsk. Ruské kanály následne uviedli, že tam nebola zasiahnutá žiadna technika, ale priznali smrť niekoľkých príslušníkov personálu.
Vo štvrtok 5. 6, sa cieľom kamikadze dronov stalo letisko v Briansku. V noci na ňom došlo ku veľkej explózii. Následne sa na sociálnych sieťach objavilo tvrdenie o zničená helikoptéry Mi-8. To nebolo možné overiť, satelitný záber zo 7. 6. však na betónovej odstavnej ploche letiska zaznamenal veľkú čiernu spálenú škvrnu.
Cieľom roja ukrajinských dronov sa v tú istú noc stalo aj letisko Millerovo, ktoré sa takisto nachádza neďaleko ukrajinských hraníc. V piatok 6. 6. bol zasiahnutý sklad leteckého paliva pri základni Engels-2, ktorý začal horieť. Opätovným cieľom útoku sa stala základňa Djagilevo, ktorá už bola zasiahnutá pri Operácii Pavučina.
V pondelok 9. 6. útočili ukrajinské drony na ruské letisko Savaslejka pri Nižnom Novgorode. V stredu 11. 6. došlo k ďalšej explózii na základni Engels-2. Do tretice bola táto základňa cieľom v piatok 13. 6., kedy začala horieť ďalšia nádrž s leteckým palivom. V noci na nedeľu zas ukrajinské drony zaútočili na vojenské letisko Buturlynovka pri Voroneži.
Výsledky týchto útokov väčšinou nie sú známe, pokiaľ nedôjde k veľkému viditeľnému požiaru ako na letisku Engels-2. Pokiaľ sa aj v noci ozvú na základniach výbuchy, nie je jasné, čo ich spôsobilo a kde presne k nim došlo. Môže ísť napríklad len o dopad zostreleného dronu na prázdnu plochu. V závere sledovaného obdobia však došlo ku dvom útokom na základne, pri ktorých ruské letectvo utrpelo ďalšie potvrdené straty. Prvú akciu vykonali ukrajinské špeciálne jednotky v spolupráci s tajnou službou SBU v piatok 27. 6. na základni Marinovka v ruskej Volgogradskej oblasti. Pri útoku boli zničené dva Su-34 a ďalšie dva poškodené. Na satelitných záberoch po útoku bolo vidno spálenú plochu s krátermi po dopade munície a tiež po výbuchoch zbraní zavesených na dvoch odstavených Su-34. Tie boli pri tom úplne rozmetané. Ďalšie dva, ktoré stáli vedľa nich, museli byť prinajmenšom vážne poškodené.
Ďalší útok podnikla SBU o deň neskôr na základňu Kirovskoje na okupovanom Kryme. SBU tvrdila, že tam v sobotu 28. 6. zničila tri ruské helikoptéry a tiež protivzdušný systém Pancir. Satelitné zábery potvrdili zničenie jedného vrtuľníka a vážne poškodenie (zrejme neopraviteľné) ďalšieho stroja. V tomto druhom prípade ide o typ Mi-26. Je to prvá potvrdená strata tejto helikoptéry vo vojne na Ukrajine.
Výbuch na letisku v Briansku 5. 6., pri ktorom mal byť zničený vrtuľník Mi-8.
Dve straty vo vzduchu
Okrem strát na zemi prišlo ruské letectvo o dva stroje aj vo vzduchu. V sobotu 7. 6. bol pri Jurasove v ruskej Kurskej oblasti zostrelený stíhací stroj Su-35S. Pilot sa katapultoval a bol zachránený. Okamžite sa objavili špekulácie, že ruskú stíhačku mohla zostreliť ukrajinská F-16, tie však patria do ríše bájí. S najväčšou pravdepodobnosťou má Su-35S na svedomí ukrajinský protivzdušný systém, zrejme Patriot.
Ďalšiu stratu má na svedomí opotrebovanie a nedostatočná údržba počas vojny. V piatok 13. 6. dvojica ruských Su-25SM pri Soledare neďaleko Bachmutu vypúšťala po balistickej krivke neriadené rakety na ukrajinské pozície. V okamihu, keď lietadlá prešli do zatáčky, aby sa po vypustení rakiet vrátili späť, sa jednému z nich odtrhlo krídlo. Pilot sa napriek nízkej letovej výške stihol katapultovať a bol zachránený.
Celkovo tak Rusko v sledovanom období prišlo o 29 až 33 lietadiel a vrtuľníkov. Najciteľnejšia je strata ôsmich strategických bombardérov Tu-95MS, pretože tieto stroje nedokáže nahradiť.
Ilustračná fotografia lietadiel Su-34, ktorú zverejnilo ruské ministerstvo obrany.
Krátery a spálené škvrny na letisku Marinovka na mieste, kde boli 27. 6. odstavené Su-34.
Na letisku Kirovskoje bol 28. 6. vážne poškodený (zrejme neopraviteľne) ruský vrtuľník Mi-26.
Ruský Su-35S zostrelený 7. 6. v Kurskej oblasti.
V Doneckej oblasti sa 13. 6. zrútil jeden z dvojice ruských Su-25SM po tom, čo sa mu pri pokuse o zatáčku odtrhlo krídlo.
Ďalšie ciele
Ukrajinci sa okrem vojenských letísk snažili zasahovať najmä ruské zbrojovky, ropnú a dopravnú infraštruktúru. V utorok 3. 6. došlo k veľkému výbuchu pri pilieroch Krymského mostu, ktoré podmínovala SBU. Rusko vyhlásilo, že nedošlo ku žiadnym škodám, zakázalo však prejazd vlakov i nákladných áut a obmedzilo aj množstvo prechádzajúcich osobných áut.
Vo štvrtok 5. 6. sa Ukrajincom podarilo zasiahnuť stanovište ruského raketového delostrelectva pri Briansku. Boli pri tom zničené tri odpaľovacie zariadenia rakiet Iskander-M, ktoré robia Ukrajincom veľké problémy a zabitých osem ruských dôstojníkov vrátane podplukovníka Olega Podozerova z 26. brigády raketového delostrelectva.
V nedeľu 8. 6. Ukrajinci zasiahli továreň na výbušniny v Tulskej oblasti a tiež zapálili petrochemický závod pri rafinérii Lukoilu pri meste Kstovo. V pondelok 9. 6. zasiahli Ukrajinci dve továrne na komponenty pre systémy rádioelektronického boja v Čuvašsku a továreň na pušný prach v Kazani. Zničená bola tiež základňa ruskej pechoty v Rylsku v Kurskej oblasti. Medzi mŕtvymi bolo podľa ruských zdrojov niekoľko dôstojníkov 155. brigády námornej pechoty. Tá sa dopustila viacerých vojnových zločinov a je preto vyhľadávaným cieľom ukrajinských útokov.
V stredu 11. 6. bola zasiahnutá továreň na pušný prach pri Tambove. V piatok 13. 6. rakety zo systému HIMARS zasiahli ruské zhromaždisko, z ktorého sa práve chystali odísť ruskí vojaci autobusmi a nákladnými autami. Niekoľko vozidiel bolo zničených a o život prišlo najmenej 20 vojakov. Ďalší boli zranení.
V nedeľu 22. 6. bol zasiahnutý vlak s palivom pri Tokmaku v okupovanej Záporožskej oblasti. Zhorelo pri tom najmenej 12 cisterien. Ukrajinci sa tiež opakovane snažili zasiahnuť závod na výrobu dronov Shahed v meste Jelabuga v Tatarstane. Problémom je veľká vzdialenosť, vyše 1000 km. Ukrajinské drony sú tak po ceste zraniteľné a na takúto vzdialenosť neunesú dostatočne veľkú nálož.
Vylepšené Shahedy
Jelabuga však bude cieľom útokov aj naďalej. Drony Shahed totiž spôsobujú Ukrajine čoraz väčšie problémy. Už pred Operáciou Pavučina Rusi obmedzovali používanie strategických bombardérov nasadzovali stále viac dronov Shahed. Tie navyše priebežne zdokonaľujú. Lietajú vo väčšej výške, viac ako 2 km, čím sa mobilné protivzdušné tímy s guľometmi stávajú menej účinnými. Rusi tiež používajú novú elektroniku z Číny, ktorá je odolnejšia proti rušeniu a drony sú tak presnejšie. Používajú v nich aj nové nálože s väčším ničivým účinkom.
Ruské nálety
Prvý veľký útok v sledovanom období podnikli Rusi už v noci na 1. 6. Vyslali pri ňom sedem rakiet a striel s plochou dráhou letu a 472 dronov Shahed, čo bol dovtedajší rekord od začiatku vojny. Ukrajinská obrana zostrelila tri rakety a 213 dronov. Ďalších 172 dronov sa zrútilo z iných príčin (boli rušené elektronicky alebo išlo o klamné ciele na zahltenie PVO).
Ráno v nedeľu 1. 6. Rusi zasiahli raketami ukrajinské cvičisko, zabili 12 vojakov a ďalších 60 zranili. Ku takýmto útokom dochádza veľmi často, ide o systémovú chybu na ukrajinskej strane. Veliteľ ukrajinských pozemných síl Mychajlo Vasylovyč Drapatyj po tomto poslednom útoku podal rezignáciu na svoju funkciu.
Ako sme už uviedli, v noci na 2. 6. chystali ďalší veľký útok, ten však prekazila operácia Pavučina. V Turecku sa totiž chystalo ďalšie kolo rokovaní o prímerí a Rusi naň chceli prísť s čo najsilnejšou pozíciou. V pondelok 2. 6. tak Rusko vyslalo na Ukrajinu „len“ 80 dronov a štyri rakety.
Ďalší veľký útok prišiel v piatok 6. 6., kedy Rusi vyslali 407 dronov a 44 rakiet a striel s plochou dráhou letu. Ukrajinská obrana zneškodnila 368 dronov a 38 striel. Cieľom Rusov bolo už tradične okrem niekoľkých strategicky významných bodov najmä terorizovanie civilného obyvateľstva. Zasiahnutý tak bol závod na výrobu motorov v Lucku a potom také vojenské ciele ako paneláky, klinika, gymnázium, čo knižnica a vchod do metra v Kyjeve. V ukrajinskom hlavnom meste pri tom prišli o život traja hasiči, ktorí počas náletu bojovali s požiarmi.
V sobotu 7. 6. bol cieľom veľkého útoku Charkov. Mesto bolo štyri hodiny ostreľované raketami, dronmi, kĺzavými bombami i delostreleckými granátmi. O život prišlo najmenej šesť ľudí a ďalších 17 bolo zranených.
V pondelok 9. 6. bola ukrajinská PVO pri ďalšom veľkom ruskom útoku po dlhšom čase veľmi úspešná. Zo 499 ruských kamikadze dronov, čo bol nový rekord, sa podarilo neutralizovať 464 (277 bolo zostrelených a 187 rušených prostriedkami elektronického boja). Z 20 rakiet a striel s plochou dráhou letu bolo zničených 19, vrátane štyroch zo štyroch vyslaných rakiet Kinžal. Jedným z cieľov bola letecká základňa v meste Dubno, kde sa Rusi zrejme snažili zastihnúť ukrajinské stíhačky F-16. Výsledok ich snaženia nie je známy, ruskej propagande to však nijak nebránilo šíriť obrázok letiska s desiatkami zničených F-16. Obrázok ochotne a bezmyšlienkovito preberali propagandistické kanály aj v našich končinách. Pritom bolo na prvý pohľad jasné, že ide o podvrh vytvorený pomocou umelej inteligencie, ktorá okrem iného niektorým F-16 veľmi neumelo umiestnila chvostové plochy na kryt kokpitu...
V nedeľu 15. 6. sa cieľom ruského útoku stal najmä Kremenčuk. Celkovo Rusko v noci vyslalo 183 dronov (159 zneškodnených) a 11 rakiet a striel s plochou dráhou letu (8 zničených vrátane dvoch Kinžalov). Z tohto počtu 80 ruských projektilov mierilo práve na Kremenčuk.
Ničivý nálet smeroval v utorok 17. 6. na Kyjev a Odesu. Zo 440 dronov Shahed bolo 402 zneškodnených a z 32 rakiet a striel s plochou dráhou letu bolo zničených 26. Ukrajinská obrana zostrelila napríklad dve z dvoch rakiet Kinžal, ale zo štyroch striel Kalibr sa nepodarilo zachytiť ani jednu. Zasiahnuté boli okrem energetickej infraštruktúry napríklad aj dve pobočky pošty, vlaky s obilím či vysokoškolský internát. Drony a strely s kazetovou hlavicou dopadali aj na obytné paneláky. Obete hľadali v troskách niekoľko dní. Napokon sa počet mŕtvych v Kyjeve vyšplhal na 30. Zranených bolo ďalších 172 civilistov.
V pondelok 23. 6. Rusi zopakovali veľký útok na Kyjev. Opäť zasiahli vysokú školu a bytovky. O život prišlo najmenej deväť ľudí. V ten istý deň dron Lancet zasiahol skupinu tínedžerov, ktorí hrali volejbal v mestečku Novi Borovyči pri Černihive. Ruský operátor musel vidieť, na koho útočí a úplne úmyselne tak zabil dve deti a 11 ďalších zranil.
Pri ďalšom útoku v utorok 24. 6. bol zasiahnutý civilný osobný vlak medzi Záporožím a Odesou, školy, bytovky a nemocnica v Dnipre. Zomrelo najmenej 17 ľudí a 280 bolo zranených vrátane 27 detí.
Následky ruských útokov na Odesu.
Útok na Kyjev si 17. 6. vyžiadal 30 civilných obetí.
Strata F-16
V piatok 27. 6. smerovalo na Ukrajinu 363 dronov a 8 rakiet. Cieľom bolo najmä Dnipro. Z 371 projektilov sa podarilo zneškodniť 365. Tých zvyšných šesť zabilo štyroch ľudí a 17 zranilo.
Obrovský útok prišiel v nedeľu 29. 6., kedy Rusi vyslali 477 dronov Shahed a 60 rakiet a striel s plochou dráhou letu. Obrana zneškodnila 475 projektilov, zvyšných 62 však našlo svoje ciele. Zasiahnutých bolo viacero miest od Ľvova po Mykolajiv.
Pri odvracaní tohto útoku utrpelo ukrajinské letectvo jedinú potvrdenú stratu v sledovanom období. Podplukovník Maksym Ustymenko so svojou stíhačkou F-16 zničil sedem ruských dronov a striel. Potom však bol zasiahnutý – buď sa zrazil s ďalším cieľom, alebo s jeho troskami. Stačil ešte namieriť F-16 mimo obývanú oblasť, ale nestihol sa katapultovať a pri páde stroja zahynul.
Je to už štvrtá strata ukrajinskej F-16, pričom ku dvom došlo za rovnakých okolností – pri odvracaní masového ruského útoku. Je to daň, ktorú musí Ukrajina platiť za nedostatočnú protivzdušnú obranu, ktorú jej západní spojenci nedokážu poskytnúť v potrebnom počte ani po tri a pol roku od začiatku vojny. Na konci sledovaného obdobia navyše americký minister obrany Pete Hesgeth opäť zastavil dodávky vojenskej pomoci vrátane rakiet pre systémy Patriot. Urobil tak svojvoľne a napriek analýze, podľa ktorej dodávky pomoci Ukrajine neohrozujú americký arzenál. Práve tým totiž Hesgeth argumentoval... USA už predtým presmerovali na Blízky východ dodávky laserom navádzaných rakiet APKWS kalibru 70 mm, ktoré boli pôvodne sľúbené Ukrajine. Tieto strely sa ukazujú ako veľmi účinné (a lacné) pri ničení dronov. Jedna F-16 s nimi dokáže počas jednej misie zlikvidovať desiatky dronov. V jednej raketnici ich je totiž sedem. F-16 unesie na jednom závesníku tri raketnice a teoreticky ich môže niesť na štyroch závesníkoch – to je dokopy 84 rakiet APKWS. Izraelské dobrodružstvo v Iráne však dostalo prednosť pred ochranou ukrajinských civilistov, ktorí už tri a pol roka zomierajú prakticky každú noc.
Ruský „dôkaz“ zničených F-16 na letisku. Schválne, koľko nezmyslov na obrázku nájdete?
Podplukovník Maksym Ustymenko zahynul 29. 6. v kokpite F-16 pri odvracaní masívneho ruského náletu.
Maďar vo velení
Na záver spomenieme ešte jednu udalosť. V júni 2024 vznikli Sily bezpilotných systémov ako samostatná zložka Ozbrojených síl Ukrajiny. Tie majú celkovo deväť zložiek – pozemné sily, námornú pechotu, námorníctvo, vzdušné sily, vzdušné výsadkové sily, sily špeciálnych operácií, teritoriálnu obranu, zdravotnícke sily a od minulého leta aj túto samostatnú zložku pre drony. V sledovanom období, konkrétne 3. 6., sa veliteľom tejto zložky stal major Robert Brovdi, známy pod prezývkou Maďar. Pochádza totiž z Užhorodu v Zakarpatskej oblasti a je maďarskej národnosti. Tesne pred ruským útokom sa vo februári 2022 pripojil k Teritoriálnej obrane a zúčastnil sa bojov o Kyjev, Irpiň a Buču. Po nejakom čase využil svoje podnikateľské skúsenosti, urobil zbierku a zakúpil pre svoju jednotku prvé drony. Operátori dronov pod jeho vedením sa stali známi ako Maďarovi vtáci a postupne ich nasadzovali na najdôležitejších úsekoch frontu. V máji 2025 dostal Brovdi najvyššie vyznamenanie Hrdina Ukrajiny a následne sa stal veliteľom Síl bezpilotných systémov, kde chce do troch mesiacov pripraviť zásadné reformy s cieľom zlepšiť logistiku a efektívnosť dronových jednotiek.
V popredí Robert Brovdi známy ako Maďar. Za ním sú velitelia úspešných dronových jednotiek. Brovdi sa stal veliteľom ukrajinských Síl bezpilotných prostriedkov.
Raven je lacný mobilný protivzdušný systém krátkeho dosahu, ktorý pre Ukrajinu vyvinula Británia. Používa rakety ASRAAM na odpaľovacích lištách z vyradených lietadiel ako Jaguar či Tornado. Podvozok je Supacat HMT 600. Ako ukazuje fotografia, Raven sa na Ukrajine veľmi osvedčil.