Letecká vojna na Ukrajine
Mestá čelia mrazu
Text: Miro Barič
V tomto dieli seriálu sledujeme obdobie od 1. 1. 2026 do 31. 1. 2026. Rusko sa v tomto mesiaci zameralo na útoky na energetickú infraštruktúru – elektrárne, teplárne, rozvodne. Cieľom je terorizovať civilné obyvateľstvo mrazom. Okrem intenzívneho ostreľovania sa toho vo vzduchu veľa neudialo. Došlo k niekoľkým dronovým útokom na ukrajinské letiská, ich výsledky sú však rozpačité.
Na prelome rokov sa odohrali dve udalosti súvisiace s dronovými útokmi. Najprv ruský minister zahraničia Lavrov obvinil Ukrajinu, že zaútočila na rezidenciu ruského prezidenta Putina pri Valdajskom jazere v Novgorodskej oblasti. Všetkých 91 ukrajinských dronov bolo podľa Lavrova zostrelených, Putin v rezidencii nebol a nikto nebol zranený.
Problémom je, že v oblasti nebol vyhlásený žiadny poplach, obyvatelia v okolí nepočuli žiadne výbuchy, ktoré by sa ozývali pri práci protivzdušnej obrany a pádoch zostrelených dronov a aj ruská armáda pôvodne hlásila útoky ukrajinských dronov v úplne iných oblastiach, len nie pri Putinovej rezidencii. Tvrdenia Lavrova odmietli aj zahraničné spravodajské služby. Bolo to len ďalšie klamstvo zamerané na narušenie mierových rozhovorov.
Druhý incident sa týkal Denisa Kapustina, veliteľa Ruskej légie, ktorá bojuje na strane Ukrajiny. Na konci minulého roka sa objavila správa o jeho smrti pri dronovom útoku v Záporožskej oblasti. O týždeň neskôr však vysvitlo, že správa bola falošná. Išlo o súčasť tajnej operácie, ktorá trvala viac ako mesiac. Ruské tajné služby si objednali Kapustinovu smrť, ale ukrajinská rozviedka HUR plán odhalila. Narafičili video, na ktorom FPV dron útočí na Kapustina pri vozidle. Záznam sa prerušil v momente „kontaktu“ tohto FPV dronu. Následne iný dron natočil vozidlo celé v plameňoch. Ruská légia vyhlásila, že Kapustin zomrel a že pomstí jeho smrť. To spolu s videom z dronov poslúžilo ako dôkaz a Rusi vyplatili „páchateľovi“ pol milióna dolárov. Peniaze v skutočnosti zhrabla HUR, ktorá neskôr zverejnila aj video so živým Kapustinom.
Séria záberov Su-27 z ukrajinskej 831. Myrhorodskej brigády taktického letectva.
Ruská hanba
Kým po týchto dvoch incidentoch utŕžilo Rusko posmech zvonku, celý mesiac sa o hanbu usilovalo samo svojimi teroristickými útokmi na ukrajinské civilné obyvateľstvo. Ako inak možno nazvať zámerné bombardovanie energetickej infraštrukúry v čase silných mrazov? Výsledkom boli státisíce obyvateľov bez elektriny a bez tepla. Na konci mesiaca síce americký prezident Trump ohlásil, že na týždeň sa Rusi zdržia útokov na energetickú infraštruktúru, ale ani toto prímerie celé nedodržali. Navyše počas neho útočili na civilistov inak. V oblastiach pri fronte začali útočiť na cestnú dopravu, pričom cieľom sa stali aj civilné autobusy. V hĺbke ukrajinského územia zas útočili na vlaky, pričom drony Shahed/Geran navádzali pomocou terminálov Starlink, ktoré na nich boli namontované.
Ukrajinská strana sa snaží útoky na energetickú infraštruktúru oplácať, ale jej možnosti sú obmedzené. Cieľom je tak najmä Belgorodská oblasť pri hraniciach, ktorej vedúci predstavitelia sa už sťažovali, že po každom ruskom útoku na Kyjev príde ukrajinská odveta na nich a prečo teda Rusko nezabezpečí najprv protivzdušnú obranu svojich pohraničných miest predtým, ako ostreľuje ukrajinské mestá?
Na druhej strane, Ukrajinci do hĺbky ruského územia ani útočiť nemusia. Murmanská oblasť na severe Ruska bola niekoľko dní bez prúdu po tom, ako silný vietor vyvrátil stožiare elektrického vedenia. Tie stožiare pochádzali zo 60. rokov minulého storočia a ich životnosť bola 40 rokov. Už štvrťstoročie teda nadsluhovali... Pritom by stačilo peniaze, ktoré Rusko vrazí do jedného veľkého náletu na Kyjev, investovať do opravy elektrického vedenia a žiadny problém by nebol.
Ruský útok na civilný autobus. Vodič zahynul, dvaja cestujúci boli ťažko zranení.
Tento ruský dron Lancet svoj cieľ nezasiahol. Zachytila ho sieť nad cestou.
Mínus jeden Suchoj
Mimo masových útokov dronmi, raketami a strelami s plochou dráhou letu sa toho vo vzduchu veľa neudialo. Rusko prišlo v sledovanom období počas bojového letu iba o jedno lietadlo. V stredu 28. 1. sa v Kurskej oblasti zrútil stíhací bombardér Su-34. Okamžite vzlietli záchranné vrtuľníky, aby pátrali po posádke, ale obaja letci zahynuli. Istý čas sa šírili správy o strate dvoch lietadiel. V rovnaký deň mal nad Čiernym morom pri Haďom ostrove zmiznúť z radarov aj ruský Su-30. To však nepotvrdili ani ruské ani ukrajinské zdroje.
Ruský útok dronmi BM-35 na dve ukrajinské stíhačky Su-27 v Myrhorode. V oboch prípadoch išlo o vyradené stroje bez motorov.
Útoky na návnady?
V predchádzajúcom mesiaci Ukrajinci podnikli sériu úspešných útokov dronmi na ruské letiská na Kryme. Ako to už v tejto vojne býva, keď s niečím príde jedna strana, druhá sa proti tomu snaží vymyslieť protiopatrenia, ale zároveň sa snaží taktiku nepriateľa napodobniť. V tomto mesiaci teda podnikli útoky dronmi na ukrajinské letiská aj Rusi. Za úspešný však možno označiť len útok na malé letisko pri obci Mala Vyska v Kirovohradskej oblasti. Ruské drony tam zničili helikoptéru Mi-24 a poškodili vrtuľník Mi-8. Video z útoku bolo zverejnené v sobotu 24. 1.
Na konci mesiaca zverejnili Rusi aj videá z útokov dronmi BM-35 na letiská Kanatove v Kirovohradskej oblasti a Myrhorod v Poltavskej oblasti. Tie však možno pokojne označiť ako plytvanie muníciou. V Myrhorode boli napríklad zasiahnuté dve ukrajinské stíhačky Su-27. Oba stroje však niesli staršiu kamufláž a mali vymontované motory (chýbali im výtokové trysky). Z toho možno pomerne spoľahlivo usudzovať, že išlo o vyradené stroje, ktorú už poslúžili aj ako zdroj náhradných dielov. Podľa serveru The Military Watch boli obe stíhačky odstavené na rovnakom mieste od augusta 2025, resp. septembra 2025.
O niečo pikantnejšie je video z leteckej základne Kanatove. To zachytáva útoky na ukrajinskú stíhačku F-16. Prvý útok celkom nevyšiel, dron zasiahol bočnú stenu krytu a urobil v ňom dieru, ale lietadlo priamo nezasiahol. To sa stalo až pri druhom útoku. Pri detailnejšom pohľade je ale na F-16 niekoľko čudných detailov. Má zažltnutý kryt kabíny a niekoľko tvarových nedostatkov, ako napríklad hranaté boky nasávacieho otvoru pod trupom. Ide teda buď o maketu, alebo o vyradené lietadlo, ktoré poslúžilo na výcvik pozemného personálu a potom sa z neho stala návnada. Presne takéto vyradené lietadlo so zažltnutým krytom kabíny mal za sebou ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj, keď v roku 2024 oznamoval príchod F-16 na Ukrajinu.
Ruský útok dronom BM-35 na F-16 na ukrajinskej základni Kanatove. Všimnite si zažltnutý kryt kabíny a hranatý nasávací otvor pre motor. Ide buď o maketu alebo vyradený stroj.
Zelenskyj v roku 2024 pred starou stíhačkou F-16 so zažltnutým krytom kabíny. Išlo zrejme o vyradený stroj dodaný na výcvik pozemného personálu a na náhradné diely.
Ukrajinské útoky v roku 2025
Ukrajinská strana nezverejnila v sledovanom období žiadny nový útok, ale na konci mesiaca sa tajná služba SBU pochválila videom, ktoré je kompiláciou 15 úspešných útokov z roku 2025. Niektoré z nich boli už známe, ale časť záberov bola zverejnená prvýkrát. Sú medzi nimi aj také, ktoré spadajú do rovnakej kategórie ako predchádzajúce ruské útoky – teda plytvanie muníciou na vyradené stroje. Tam možno zaradiť záber skupiny transportných lietadiel An-12 na letisku Saky na Kryme. Tieto lietadlá totiž boli na svojom mieste odstavenú už viac ako 20 rokov...
Medzi známymi, už zverejnenými zábermi z tohto videa sú napríklad útoky na dve stíhačky Su-27 a vrtuľník Mi-8. Na videu sú aj dva útoky na helikoptéry Mi-26. Jeden bol známy z minulého roka, druhý sa ale objavil prvýkrát. Takisto sa prvýkrát objavili zábery na viacero útokov na stroje Su-24, jeden Su-30, vrtuľník Mi-28, či transportné lietadlá An-24 a An-26.
Doteraz neznáme zábery z útokov ukrajinských dronov na ruské Su-24M na základni Saky na Kryme. Zábery sú z videa, ktoré zverejnila ukrajinská tajná služba SBU. Ide o 15 útokov na ruské lietadlá z roku 2025. Na poslednej fotke má Su-24M poškodený chvost, zrejme po zásahu predchádzajúceho dronu.
Záber z videa SBU, tentoraz na Su-30SM ruského námorného letectva na základni Saky.
Zásahu neunikol ani tento vrtuľník Mi-28NM na základni Kirovskoje. Záber je tiež z videa SBU.
Útoky na dva ruské vrtuľníky Mi-26 na základni Kirovskoje. Prvý prípad bol známy už skôr, druhý nie.
Tento ruský An-26 na základni Kirovskoje bol preukázateľne zničený.
Na videu SBU bol aj útok na ruský An-24 v Simferopole.
Skupina An-12 z videa SBU na základni Saky. Išlo o vyradené stroje, ktoré stáli na tomto mieste viac ako 20 rokov.
Západný výcvik na F-16 nestačil
V sledovanom období sa objavilo aj video, na ktorom ukrajinský pilot F-16 hovorí o svojich bojových skúsenostiach. Základné posolstvo je, že výcvik, ktorým prešli na Západe, bol nevhodný pre ukrajinské bojisko a piloti museli vymyslieť vlastnú taktiku.
„Keď sme sa vrátili domov z výcviku, čelili sme realite: taktika, ktorú nás naučili v zahraničí, nezodpovedala vojne, ktorú bojujeme. Táto taktika vychádzala z vojen, ktoré naši partneri vybojovali predtým. Táto vojna je však zásadne odlišná,“ povedal vo videu pilot, ktorého identitu nezverejnili.
Väčšina pilotov, ktorí sa zúčastnili výcviku v prvých skupinách, mala značné skúsenosti a tak po návrate spoločne vyvinuli novú taktiku ako najlepšie ničiť drony a strely s plochou dráhou letu a tiež ako útočiť na nepriateľa v blízkosti frontových línií, ktoré sú presýtené protivzdušnou obranou a letectvom protivníka. Najväčšiu hrozbu podľa neho predstavujú ruské stíhačky ako Su-35, Su-57 a MiG-31. Prakticky každá misia v blízkosti frontovej línie znamená, že ukrajinské lietadlá zamerajú ruské rakety, najčastejšie strely vzduch-vzduch.
„Môžu ostávať v standby móde, lietať vo výške a čakať na naše letecké skupiny. Nanešťastie, my takú výhodu nemáme. Musíme lietať nízko, aby sme sa vyhli hrozbe zo strany systémov zem-vzduch,“ povedal pilot F-16. Aby sa vyhli ruským útokom, ukrajinskí piloti používajú taktiku manévrovania v nízkych výškach. To vyvoláva mnoho odrazov od terénu a neumožňuje ruským radarom presne ich zamerať.
Pri misiách na frontovej línii tvorí časť F-16 sprievodnú skupinu. Údernú skupinu tvoria buď iné F-16 vyzbrojené navádzanými bombami alebo staršie stroje MiG-29 či Su-27. Občas sa piloti F-16 zo sprievodnej skupiny zámerne vystavia nepriateľským stíhačkám a tak ich donútia vystreliť a minúť rakety. To vytvorí príležitosť pre údernú skupinu. Pilot spomína na takúto misiu, keď bol v skupine troch lietadiel a donútili nepriateľa vystreliť na nich rakety z dvoch rôznych smerov, ktoré potom museli vymanévrovať. „Výsledkom však bolo, že sme dali údernému lietadlu možnosť zničiť cieľ a celá skupina sa bezpečne vrátila na základňu, späť k rodinám a jednotke,“ dodal pilot.
Ukrajinská stíhačka F-16 s navádzanými bombami GBU-39 SDB (Small Diameter Bomb).
Stíhačiek Mirage je málo
Okrem F-16 používajú ukrajinské vzdušné sily ešte jeden západný typ. Aj o stíhačkách Mirage 2000-5F sa v sledovanom období objavili nejaké podrobnosti. Zdá sa, že doteraz dostala Ukrajina len tri kusy, z toho jeden už bol stratený pri nehode. Podľa vyjadrení francúzskych predstaviteľov však naďalej prebieha výcvik ukrajinských pilotov a čoskoro by mala Ukrajina dostať ďalšie dve stíhačky.
Objavila sa aj prvá fotka, ktorá potvrdzuje, že ukrajinské stroje sú vyzbrojené raketami MICA EM. Na snímke ich má Mirage 2000-5F zavesené pod centroplánom. Pod krídlami má veľké prídavné nádrže a na vonkajších závesníkoch pod krídlami má rakety Matra R.550 Magic 2. Doteraz boli známe len fotky s týmito strelami Magic 2 krátkeho dosahu. Rakety MICA EM sú stredného dosahu (udáva sa 60 až 80 km), čo teoreticky umožňuje aj boj s lietadlami protivníka. Ukrajinské Mirage 2000-5F však podobne ako F-16 slúžia najmä na ničenie striel s plochou dráhou letu, ktoré Rusko posiela na ukrajinské mestá prakticky každú noc. V roku 2025 boli napríklad len štyri dni, kedy na Ukrajinu nemieril žiadny projektil. Zvyšných 361 dní musela čeliť náletom dronov, rakiet a striel s plochou dráhou letu.
Ukrajinská stíhačka Mirage 2000-5F s raketou MICA.
Symboly zostrelených striel s plochou dráhou letu na Mirage 2000-5F.
Proti dronom
Väčšinu týchto ruských projektilov tvoria drony typu Shahed/Geran. Proti nim nasadzuje Ukrajina veľké množstvo prostriedkov, ktoré sú lacnejšie ako nadzvukové stíhačky. Ide jednak o pozemné stroje, kde okrem nemeckých protilietadlových tankov Gepard Ukrajina úspešne modernizovala a nasadila sovietske stroje ZSU-23-4 Šilka so štyrmi kanónmi kalibru 23 mm. Proti diaľkovým dronom bojujú aj vrtuľníky a ľahké lietadlá. Jedným z nasadených typov je dvojmotorové transportné lietadlo Antonov An-28, o ktorom sme už v minulosti informovali. Teraz však francúzska televízia TF1 zverejnila reportáž, ktorá ukázala podrobnosti o jeho bojovom použití. An-28 zostreľuje Shahedy šesťhlavňovým rotačným guľometom M134 Minigun, ktorý má umiestnený v bočných dverách. A ako ukazuje dlhý zoznam symbolov zostrelov na nose lietadla, počína si jeho posádka veľmi úspešne.
Nemecké protilietadlové tanky Gepard sú stále v akcii proti dronom.
Proti dronom pôsobia aj sovietske stroje ZSU-23-4 Šilka, ktoré Ukrajina nedávno modernizovala. Tento stroj nesie meno Aligator a štyri symboly zostrelov.
V októbri 2025 mal ukrajinský An-28 na nose ešte len tri rady zostrelov...
...v reportáži TF1 ich už mal na konte 117.
Guľomet M134 Minigun v bočných dverách An-28.
Ľudské straty
Na záver si dovolím jednu trpkú poznámku na margo občasných tvrdení, že modelárske firmy by sa nemali pliesť do politiky. Ono ale nejde o politiku, ale o vojnu, ktorá kruto dolieha na milióny nevinných ľudí a popri nich aj na tie modelárske firmy. A teraz nehovoríme o výpadkoch elektriny a podobných problémoch, ktoré znemožňujú ich prácu. V januári prišli o živor dvaja pracovníci firmy MikroMir, ktorí boli zároveň vojakmi. Na začiatku mesiaca pochovali Oleksija Švoraka a o dva týždne neskôr padol pri obrane nezávislosti svojej krajiny aj Kostjantyn Kolobov. Ten pôsobil ako 3D dizajnér pre viaceré firmy, napríklad aj pre AMP či DBMK. Pre MikroMir naposledy dizajnoval Junkers Ju 388 v mierke 1/72, ktorý ešte nebol vydaný. Keď sa tak stane, bude to jeho posledný model. Horšie je, že okrem práce tu po sebe zanechal manželku Oksanu a malého syna Mykolu. Úprimnú sústrasť pozostalým!
Kostjantyn Kolobov bol 3D dizajnérom, ktorý pracoval pre MikroMir a ďalšie ukrajinské modelárske firmy. V januári padol pri obrane vlasti.