Letecká vojna nad Ukrajinou

Nové zábery ukrajinských F-16.

Ústup z Kurskej oblasti a chaos vo svete

 Text: Miro Barič

V tomto pokračovaní seriálu sa zachytávame udalosti, ktoré sa odohrali v období od 1. 3. do 31. 3. Boje nepoľavovali na zemi, na mori a ani vo vzduchu – a to aj napriek snahám USA o dojednanie prímeria. S odstupom času možno povedať, že Rusko hrá o čas a vodí Trumpa za nos...

Na pozemnom bojisku sa najvýznamnejšie udalosti odohrávali v ruskej Kurskej oblasti. Ruským a severokórejským vojakom sa tam konečne podarila úspešná protiofenzíva, pri ktorej dobyli naspäť mesto Sudža. Ukrajinci sa museli stiahnuť z takmer celej Kurskej oblasti, v ich rukách ostali len dve dediny pri hraniciach. Významnú rolu pri tejto ruskej protiofenzíve zohrali drony, najmä tie s optickými vláknami, ktoré sa nedajú rušiť. Rusi s nimi odrezali ukrajinské zásobovacie trasy, čo bol hlavný dôvod, pre ktorý Ukrajinci museli ustúpiť.

Na druhej strane, ukrajinské ozbrojené sily podnikli výpad do ruskej Belgorodskej oblasti, kde sa bojovalo o viacero pohraničných dedín. Zároveň prebehlo viacero úspešných protiútokov najmä v okolí miest Pokrovsk a Toreck, ale aj na ďalších miestach. Ruský postup na východe Ukrajiny sa tak v sledovanom období prakticky zastavil.

Chce mier alebo kapituláciu?

Na globálnom poli miešal karty najmä americký prezident Trump. Otázkou je, či vôbec niekto, vrátane jeho samého, tuší, čo naozaj robí. Spomeňme obchodné vojny, ktoré rozpútal prakticky s celým svetom, keď ráno zaviedol nejaké clá, aby ich večer zase zrušil. A na ďalší deň znova... Proti tomuto chaosu sa ozývajú už aj americké firmy.

Prakticky jedinou krajinou, na ktorú Trump žiadne dodatočné clá neuvalil, je Rusko. To sa môže zdať nepochopiteľné, ale v kontexte mierových rokovaní to začína dávať zmysel. Od Ukrajiny totiž požaduje, aby sa vzdala Krymu či ďalších území, a tiež aby sa vzdala ambícií na členstvo v NATO. Zároveň ju tlačí do nevýhodnej zmluvy, ktorou by USA prakticky odovzdala svoje nerastné suroviny. A čo požaduje od Ruska, ktoré je v tejto vojne agresorom? Nič... Trumpova administratíva dokonca začala podnikať kroky na zastavenie vyšetrovania ruských vojnových zločinov.

Ukrajina v sledovanom období súhlasila s bezpodmienečným 30-dňovým prímerím. Rusko to odmietlo. Následne Ukrajina súhlasila aspoň s obmedzeným prímerím, ktoré sa týkalo útokov na energetickú infraštruktúru a vojenských akcií v Čiernom mori. Rusko naoko súhlasilo tiež, ale okamžite si začalo klásť podmienky, že takéto prímerie je možné len po uvoľnení niektorých sankcií.

Obe tieto obmedzené prímeria sú pritom od začiatku výhodnejšie pre Rusko. Ukrajina síce dlhodobo čelí útokom na elektrárne a teplárne, no dokázala sa tomuto stavu prispôsobiť a do kariet jej hrá aj mierna zima a súčasné oteplenie. Naopak, Ukrajina útokmi na ruské rafinérie, sklady paliva a ďalšiu ropnú infraštruktúru Kremeľ citeľne zasahuje. Minulý rok poklesla po týchto útokoch ruská produkcia o 10 percent, čo Moskvu stojí veľa peňazí.

Aj v Čiernom mori majú výhodnejšiu pozíciu Ukrajinci a dohoda je teda viac v prospech Ruska. Ukrajinské námorné drony a útoky strelami s plochou dráhou letu totiž potopili veľa lodí ruskej Čiernomorskej flotily a jej zvyšok zatlačili do prístavov vo východnej časti mora. Napriek pravidelným ruským útokom sa Ukrajincom podarilo obnoviť vývoz obilia vlastnými silami. Záujem o voľnú plavbu tak majú predovšetkým Rusi.

Napriek všetkému Ukrajina s americkými návrhmi na prímerie súhlasila bez ďalších podmienok. A koho Trump obviňuje z toho, že je prekážkou pri dosiahnutí mierovej dohody? Ukrajinu...

 Nové zábery ukrajinských F-16.

Ropná infraštruktúra

Keď sme spomínali útoky na ruskú ropnú infraštruktúru, tak na tú sa predovšetkým sústredili ukrajinské drony s dlhým doletom aj v tomto sledovanom období. V noci na utorok 4. 3. zasiahli hneď dve ruské rafinérie v Syzrani a Novošachtinsku. Obe boli terčom útokov už v minulosti a len nedávno boli opätovne uvedené do plnej prevádzky. V rovnakú noc bol zasiahnutý aj ropovod v Rostovskej oblasti.

V sobotu 8. 3. ukrajinské drony útočili na ropnú rafinériu pri Petrohrade. Niekoľko dronov tiež zasiahlo konzerváreň v Briansku. Tento závod vyrábal potravinové dávky pre ruských vojakov. Ukrajinci tiež pokračovali v taktike vypúšťania FPV dronov z námorných dronov v Čiernom mori. Zničili s nimi dva systémy ruskej protivzdušnej obrany na pobreží.

V noci na pondelok 10. 3. sa cieľom ukrajinských dronov stala rafinéria Novokujbyševsk pri Samare, ktorá produkuje letecké palivo pre strategické bombardéry.

Hneď ďalšiu noc, v utorok 11. 3., podnikli Ukrajinci jeden z najrozsiahlejších útokov. Na Rusko vyslali až 337 dronov, z ktorých 70 až 100 mierilo priamo na Moskvu a vyše 120 na Kurskú oblasť. Bezpilotné prostriedky zasiahli železničné zariadenia, sklady paliva a ďalšiu infraštruktúru. Trosky zostrelených dronov, ale i rakety ruskej protivzdušnej obrany poškodili viacero domov na predmestí Moskvy.

V sobotu 15. 3. letelo na ciele v Rusku opäť viac ako sto dronov. Zasiahnutá bola rafinéria spoločnosti Lukoil a železničná stanica pri Volgograde.

V stredu 19. 3. bol zasiahnutý veľký sklad paliva Kavkazskaja pri Krasnodare. Ten horel a vybuchoval ešte približne týždeň.

Husársky kúsok sa Ukrajincom podaril v noci na štvrtok 20. 3., keď zaútočili na letisko Engels-2 pri Saratove. Z tejto základne operujú ruské strategické bombardéry proti ukrajinským mestám. V minulosti na ňu Ukrajinci útočili už viackrát. Teraz kamikadze drony zasiahli sklad munície. Ukrajinský generálny štáb neskôr oznámil, že v ňom zničili 96 striel s plochou dráhou letu Ch-101. Presný počet sa asi nedozvieme, ale skladom otriasali mohutné sekundárne explózie ešte aj cez deň. Na sociálnych sieťach sa neskôr objavila nepotvrdená informácia, že pri údere bol poškodený aj jeden bombardér Tu-95MS a zabití boli jeho pilot Ilja Balkin a palubný inžinier Jevgenij Sidorov.

 Horiaci sklad paliva Kavkazskaya na satelitnom zíbere od spoločnosti Planet Labs PBC.

Výbuch skladu munície na ruskej základni Engels-2.

Satelitný záber letiska Engels-2 spoločnosti Maxar. Zasiahnutý sklad munície je vpravo hore.

Detail zasiahnutého skladu munície na základni Engels-2 na snímke spoločnosti Maxar.

Porovnanie skladu pre zásahom (hore) a po výbuchu na snímkach spoločnosti Maxar.

Civilné ciele

A na aké ciele útočilo Rusko? V piatok 7. 3. večer to bolo centrum mesta Dobropillia v Doneckej oblasti. Dopadli naň rakety s hlavicami s kazetovou muníciou. Išlo o Rusmi „obľúbený“ dvojitý útok – keď na to isté miesto vyšlú aj dlhú vlnu rakiet aby zabili záchranárov pomáhajúcich obetiam prvej vlny. Výsledkom bolo osem zničených alebo poškodených päťposchodových bytoviek a zásah dostalo aj nákupné centrum. Čo je horšie, 11 ľudí prišlo o život a 50 bolo zranených vrátane 7 detí.

V stredu 12. 3. podnikli podobný dvojitý útok na centrum mesta Kryvyj Rih. Terčom bol tamojší hotel Družba, a keď už boli na mieste záchranári, priletela druhá raketa. Výsledkom bolo 9 ťažko zranených. V rovnaký deň zasiahla raketa Iskander v prístave Odesa zakotvenú obchodnú loď pod vlajkou Barbadosu. Črepiny zabili štyroch členov posádky.

Odesa bola cieľom útoku aj v piatok 21. 3., kedy Rusko vyslalo 214 dronov v troch vlnách na štyri ukrajinské mestá. Ukrajinci zostrelili 114 z nich a ďalších 84 sa zrútilo buď v dôsledku rušenia alebo preto, že išlo len o klamné ciele bez nálože, ktorá mali zahltiť protivzdušnú obranu. Odesa čelila útoku v čase, keď tam bol na návšteve český prezident Petr Pavel. Drony tam dopadli na nákupné centrum a obytné domy, zabili dvoch ľudí a 10 zranili.

V nedeľu 23. 3. ruské drony opäť mierili na niekoľko ukrajinských miest. V Kyjeve zasiahli viacero vysokopodlažných obytných budov. V jednej z nich zomrel muž so svojou 5-ročnou dcérou, ktorí len krátko predtým utiekli pred Rusmi z Orichivu v Záporožskej oblasti, Z celej rodiny prežila len mama, ktorá skončila zranená v nemocnici.

V sobotu 29. 3. Ruskov vyslalo niekoľko balistických rakiet na Kryvyj Rih, kde zasiahli domy, autoumyváreň a školu. Zranených bolo 7 ľudí. Na Dnipro zas dopadli kamikadze drony, ktoré zabili 4 ľudí a viac ako 20 zranili. Zasiahnutých bolo 11 domov, autoservis, hotel a reštaurácia. Ruská propaganda použila svoju obľúbenú formulku, podľa ktorej bolo zabitých „10 dôstojníkov NATO a členovia tajných ukrajinských tajných služieb, ktorí sa zišli v zasiahnutej reštaurácii na oslave“.

 Centrum ukrajinského mesta Dobropillia po ruskom útoku 7. 3., pri ktorom zomrelo 11 ľudí.

Ruská raketa zasiahla 12. 3. v Odese civilnú loď a zabila štyroch členov posádky.

Odesa bola terčom útoku aj 21. 3., kedy tam bol na návšteve český prezident Petr Pavel.

Horiace mesto Dnipro po nálete ruských kamikadze dronov.

Ruské drony sa často odklonia a zrútia pre elektronické rušenie alebo technickú chybu. Tento Shahed zaletel až do Kazachstanu.

„Hlavica“ tvorená drevenými doštičkami v drone, ktorý bol vyslaný ako klamný cieľ na zahltenie ukrajinskej protivzdušnej obrany.

Mirage prvýkrát v akcii

Jeden z najväčších ruských náletov za celú vojnu prišiel už na začiatku sledovaného obdobia, ale nechali sme si ho na samostatný odsek, pretože na jeho odrážaní sa okrem lietadiel F-16 prvýkrát zúčastnili aj stíhačky Mirage 2000-5F dodané z Francúzska vo februári.

V piatok 7. 3. vyslalo Rusko proti ukrajinskej energetickej infraštruktúre 194 dronov Shahed a 67 rakiet a striel s plochou dráhou letu. V druhej menovanej skupine bolo 35 striel Ch-101/Ch-55, 8 striel Kalibr, 8 striel Ch-59/69, 3 rakety Iskander a 4 rakety S-300 použité v móde zem-zem. Ukrajinská obrana zostrelila 100 dronov a 34 striel. Ďalších 86 dronov sa zrútilo. V Charkove bolo pri útoku poškodených najmenej 30 domov a v Poltave bola zasiahnutá plynáreň. Zahynuli 2 ľudia a 24 bolo zranených. Po útoku bolo zverejnené video z kokpitu ukrajinskej stíhačky Mirage 2000-5F, ktoré zachytáva zostrel jednej z ruských striel s plochou dráhou letu.

Mirage sa tak podobne ako F-16 na začiatku ich nasadenia minulý rok zúčastňujú na obrane pred ruskými náletmi. Ich piloti tak zbierajú potrebné skúsenosti pred tým, ako sa začnú zúčastňovať aj na ďalších typoch misií.

 Záber z kokpitu ukrajinskej stíhačky Mirage 2000, ktorá práve 7. 3. zostrelila ruskú strelu s plochou dráhou letu.

Prvý súboj F-16

F-16 teraz napríklad už útočia aj na ruské pozemné ciele. Pri jednej misii v sledovanom období došlo aj k prvému stretnutiu s ruskými stíhačkami. Ich súboj sa skončil nerozhodne, väčšie problémy však mala pre ruskú prevahu ukrajinská F-16.

Stalo sa tak vo štvrtok 21. 3. nad ukrajinskou Sumskou oblasťou a ruské kanály sa najprv tešili, že F-16 zostrelili. Ruskí vojenskí blogeri však neskôr informáciu uviedli na pravú mieru. Z ich popisu a tiež z informácií ukrajinských kanálov sa dá celý incident zrekonštruovať.

Ukrajinské vzdušné sily vyslali na útok na ruské pozemné ciele dva stroje s bombami (zrejme MiG-29), ktoré kryla jedna F-16. Ukrajinci sa blížili prízemným letom, aby ich nezachytila ruská batéria S-400. Na tento účel však mali Rusi vysoko na oblohe stíhačku Su-35. Tá vystrelila proti ukrajinskej formácii dve rakety R-37 s dlhým dosahom. Ukrajinské lietadlá sa im vyhli a rakety spadli na zem v Sumskej oblasti. Potom sa ukrajinské stroje otočili, aby dokončili svoju misiu. Su-35 však prenášal informácie zo svojho radaru batérii S-400 a tá vystrelila niekoľko rakiet v okamihu, keď Ukrajinci odhodili bomby. Jedna z rakiet zamerala práve F-16. Jej pilot musel použiť nielen palubné elektronické systémy a klamné ciele, ale tiež unikať sériou manévrov s maximálnym preťažením, čo donútilo prudko manévrovať aj raketu a tá tak postupne vyčerpala palivo.

Ďalší ruský čierny deň

Ukrajinská F-16 teda z nastraženej pasce unikla. Ukrajinská strana tak nezaznamenala v sledovanom období žiadnu stratu v boji. Boli ale zverejnené viaceré staršie straty, k čomu sa ale dostaneme neskôr.

Ruská strana preukázateľne prišla v marci o niekoľko lietadiel a vrtuľníkov. Prvým bol v utorok 18. 3. vrtuľník Mi-28, ktorý sa zrútil počas cvičného letu pri dediny Šugovicy v Leningradskej oblasti. O život prišli obaja členovia posádky. Jedným z nich bol kapitán Ilja Vankovskij.

V sobotu 22. 3. bolo zverejnené video zachytávajúce núdzové pristátie Su-34 na leteckej základni Lipeck. Ruskému stíhaciemu bombardéru zlyhal podvozok. Pri pristátí na brucho sa odtrhla tryska jedného motora a ten začal horieť. Lietadlo tak bolo zrejme neopraviteľne poškodené. Na videu vidno, že na navigátorovej strane chýba prekryt kabíny. Buď ho odhodil, aby sa po núdzovom dosadnutí mohol rýchlo dostať z lietadla, alebo sa pred pristátím katapultoval.

Zábery núdzového pristátia ruského Su-34 na základni Lipiek.

V pondelok 24. 3. malo ruské letectvo ďalší zo svojich čiernych dní. V Primorskom kraji na ruskom Ďalekom východe havaroval Su-25 z 18. bitevného leteckého pluku. Pilot sa stihol bezpečne katapultovať. Nehoda síce nesúvisí priamo s bojmi na Ukrajine, ale mohla sa na nej podpísať horšia údržba počas vojny. Čo ale s vojnou určite súvisí, je strata štyroch ruských helikoptér v ten istý deň. Ukrajinský prieskumný dron odhalil tieto stroje na presunutej poľnej základni pri mestečku Ivňa v Belgorodskej oblasti, približne 60 km od ukrajinských hraníc. Ukrajinci následne túto pristávaciu plochu zasiahli niekoľkými raketami GMLRS zo systému HIMARS. Vrtuľníky boli prešpikované volfrámovými guľôčkami z hlavíc rakiet a neopraviteľne poškodené. Išlo o Mi-8MTV-5M s trupovým číslom „červená 54“, Mi-28NM s trupovým číslom „červená 96“ a ďalšie dva stroje, ktoré boli zrejme Ka-52.

 Následky útoku na štyri ruské helikoptéry 24. 3. - všetky boli prešpikované črepinami a neopraviteľne poškodené.

Ilustračná fotka helikoptéry Mi-28 od ruského ministerstva obrany.

Trosky ruskej Mi-28, ktorá sa zrútila 18. 3.

Staršie straty

Video zachytávajúce (okrem iného) útok na ruské helikoptéry, zverejnila ukrajinská vojenská rozviedka aj v stredu 19. 3., v tomto prípade však ide zrejme o staršie incidenty. Video zachytáva útoky FPV dronmi vypustenými z námorných dronov na rôzne ruské ciele na Kryme. Na záberoch je viacero typov radarov, či protivzdušné systémy S-300 a Pancir-S1. V závere videa je aj útok na vrtuľník MI-8 na základni Veseloje. Prvý dron vybuchne tesne vedľa helikoptéry, záznam z druhého sa skončí tesne pred nárazom.

Stránka The Military Watch analyzovala nielen zverejnené zábery, ale aj satelitné snímky, podľa ktorých bol vrtuľník Mi-8 zaparkovaný na tom istom mieste najmenej od 24. 2. a nepohol sa z miesta celý nasledujúci mesiac. Všetky ostatné helikoptéry zmizli zo základne v polovici februára a už sa nevrátili. Predtým ich tam bolo každý deň niekoľko. Z toho vyplýva, že k útoku na letisko Veseloje došlo už vo februári a Mi-8 na videu bol pri tom zrejme neopraviteľne poškodený a zanechaný na mieste.

V sledovanom období bolo takto rôznymi spôsobmi potvrdených niekoľko strát z minulosti na oboch stranách. Úradné dokumenty napríklad uvádzajú, že 21. 1. tohto roku bola poškodená ruská helikoptéra Mi-8. Tá počas letu rýchlosťou 220 km/h vo výške 200 metrov začala konštantne rotovať doľava. Keď sa pilotovi nepodarilo zastaviť rotáciu riadením, pokúsil sa o núdzové pristátie, ktoré dopadlo haváriou.

Z ukrajinských súdnych dokumentov zas vyplýva, že 22. 2. tohto roku bola vážne poškodená (pravdepodobne neopraviteľne) helikoptéra Westland Sea King HU.5 s trupovým číslom „biela 51“, ktorá patrila 10. brigáde námorného letectva. Z dôvodu poruchy stroj núdzovo pristál pri Mykolajive (zrejme na základni Kulbakino), bol pri tom poškodený a členovia posádky utrpeli zranenia rôzneho rozsahu – od ľahkých po stredne ťažké. Je to prvá strata tohto typu vrtuľníka v ukrajinských službách.

Ďalšie dve straty vyplývajú z dokumentárneho filmu, ktorý bol zverejnený v nedeľu 2. 3. Sú na nich vraky dvoch lietadiel Su-25M1 s trupovými číslami „modrá 21“ a „modrá 23“. Zábery boli nasnímané na základni Kulbakino na jeseň 2024. Obe lietadlá tak boli zničené niekedy predtým. Nie je však jasné, za akých okolností k tomu došlo, ani to, či boli zničené na základni, alebo na inom mieste a ich vraky tam následne previezli.

Zábery z ukrajinského dronu zachytávajú útok raketami zo systému HIMARS na štyri ruské helikoptéry 24. 3. pri mestečku Ivňa v Belgorodskej oblasti.

Vraky ukrajinských Su-25M1 s trupovými číslami „modrá 21“ a „modrá 23“ na základni Kulbakino. Zábery boli nasnímané na jeseň 2024 a nedávno zverejnené v dokumentárnom filme.