Operácia Epic Fury

Text: Miro Barič

USA a Izrael spustili 28. 2. ráno útok na Irán. Američania to nazvali operácia Epic Fury (Epická zúrivosť). Izrael neskôr zaútočil aj na Libanon. Ostré bojové akcie trvali do 8. 4., kedy začalo platiť prímerie sprostredkované Pakistanom. Prímerie sa dodržiavalo aj v čase uzávierky tohto vydania, hoci rokovania zatiaľ nikam nepokročili.

Konflikt s Iránom tlel už niekoľko rokov. V apríli, júli a októbri 2024 si Izrael a Irán opakovane vymenili raketové a dronové útoky, V júni 2025 sa do bombardovania iránskych jadrových zariadení zapojilo aj americké letectvo. V januári 2026 prebehla v Iráne vlna protestov, ktorá bola krvavo potlačená a tisícky demonštrantov prišli o život.

Možno aj na toto sa spoliehali USA a Izrael, keď 28. 2. zaútočili a rátali so zmenou režimu. Útok totiž prekvapujúco nenastal v noci, ale až za svetla. Dôvodom bola snaha eliminovať politické aj vojenské vedenie Iránu. To sa aj podarilo a mnoho lídrov bolo zabitých vrátane ajatolláha Chameneího a iránskej generality. Režim sa však nezrútil.

Irán odpovedal útokmi na okolité krajiny a uzavretím Hormuzského prielivu, čo negatívne ovplyvnilo ekonomiku celého sveta. Americké zásoby presne navádzanej munície a protivzdušných rakiet boli zredukované v niektorých prípadoch na menej ako polovicu a ich doplnenie potrvá roky. To ovplyvní vojnu na Ukrajine (najmä nedostatok rakiet pre systémy Patriot) a aj samotné USA v prípade, že vypukne nejaký iný konflikt. Situácia sa v čase uzávierky javí ako patová, hoci americký prezident Trump opakovane (a v rôznom poradí) vyhlasuje, že vojnu vyhral, iránsku armádu rozdrvil, pomoc spojencov nepotrebuje a kritizuje spojencov za to, že mu nepomohli (hoci im o pláne zaútočiť vopred nepovedal). Tomu všetkému sa už obsiahlo venovali (a ešte sa venovať budú) politológovia. Na nasledujúcich riadkoch sa v stručnosti pozrieme na to, čo sa za niečo viac ako mesiac vojny udialo vo vzduchu a na mori.

 Lietadlá na palube lode USS Abraham Lincoln (CVN 72) 27. 2., deň pred útokom na Irán. Koncom apríla sa v regióne nachádzali spolu tri americké lietadlové lode. Foto: US Navy

Torpédoborec USS Delbert D. Black (DDG 119) vypúšťa 28. 2. strelu Tomahawk na Irán. Foto: US Navy

Prvý zostrel na konte F-35

Mnoho iránskych lietadiel bolo zničených na zemi už v úvodnej fáze konfliktu. Na záberoch z dronov a satelitov sa objavili stroje F-4, F-5, F-14, Chengdu J-7, Su-22, Su-24, Su-25, Jak-130, C-130, Il-76, An-74, Fokker F27, P-3 Orion a viacero helikoptér, Zasiahnuté boli aj civilné dopravné lietadlá Fokker 100, Airbus A320 a A340, Boeing 737, 747 a 777. Zničené boli aj kryty na letiskách. Čokoľvek v nich bolo, nedopadlo dobre.

Otázkou však je, koľko zo zasiahnutých strojov bolo operačných a koľko bolo vyradených zo služby, prípadne makiet. Iránske letectvo sa totiž najmä v prvých dňoch vojny snažilo aktívne demonštrovať, že je stále schopné akcie. Podniklo výpady na územie Iraku i Kuvajtu, ktoré sa preň skončili bez strát. Ďalší pokus o útok 2. 3. na Katar však už nedopadol beztrestne. Dve iránske lietadlá Su-24 sa blížili nízkym letom ponad Hormuzský prieliv. Pohybovali sa vo výške len okolo 25 metrov nad morskou hladinou. Dostali sa do vzdialenosti len dve minúty letu od americkej základne Al Udeid, keď ich zachytila a zostrelila katarská stíhačka F-15QA. Trosky Suchojov dopadli do vody, posádky to neprežili.

Katar je malá krajina s tromi miliónmi obyvateľov, má však silno vyzbrojenú armádu. Katarské stíhacie letectvo tvorí 30 jednomiestnych strojov Rafale, 20 kusov Eurofighter Typhoon (plus niekoľko ďalších v dvojmiestnej verzii) a 46 lietadiel F-15QA, ktoré patria do rodiny F-15EX Eagle II. Pre katarské letectvo to boli vôbec prvé zostrely v histórii.

Ďalšie iránske lietadlo bolo zostrelené 4. 3. priamo nad Teheránom. Išlo o podzvukové cvičné a ľahké bojové lietadlo Jak-130. Čo presne robil takýto stroj na oblohe uprostred bojových operácií, nie je jasné. Každopádne, pre izraelský F-35I Adir nepredstavoval vážneho protivníka. Je to vôbec prvý prípad v histórii, kedy F-35 zostrelila nepriateľské pilotované lietadlo. Doteraz mali F-35 na konte iba zostrely dronov a striel s plochou dráhou letu.

 V prvý deň útoku, 28. 2., bola v meste Minab zasiahnutá škola. Zahynulo viac ako 150 ľudí, z toho 120 detí. Škola bola zasiahnutá spolu trikrát, najviac obetí si vyžiadal druhý útok, keď sa deti zhromaždili na jednom mieste. Americký prezident Donald Trump dlho zodpovednosť odmietal, dokonca naznačoval, že na školu zaútočili Iránci sami. Zasiahli ju však americké strely Tomahawk, ktorých zvyšky sa našli v ruinách. Objekt bol dlhé roky súčasťou susedného vojenského komplexu. Po roku 2013 však bol oddelený plotom a viac ako 10 rokov fungoval ako škola. Naznačuje to, že Američania pri plánovaní útokov neaktualizovali svoje staré informácie. Aj to svedčí o zbrklom plánovaní celej operácie. Bol to najhorší tok na civilistov počas celého trvania vojny až do prímeria. Foto: Mehr News Agency / Abbas Zakeri 

Iránsky Su-22 tesne pred zničením. Foto z otvorených zdrojov

Zničenie iránskeho C-130. Foto z otvorených zdrojov

Iránsky Il-76 v zameriavači. Foto z otvorených zdrojov

Horiace irínske stroje na letisku. Vľavo je Il-76 z predchádzajúceho záberu. Foto z otvorených zdrojov

Priateľská streľba

Straty utrpelo aj americké letectvo. K prvému incidentu došlo 2. 3., kedy boli nad Kuvajtom zostrelené hneď tri F-15E naraz. Ukázalo sa, že sa stali obeťou tzv. priateľskej streľby zo strany kuvajtskej stíhačky F/A-18. Všetkých šesť letcov zo zostrelených F-15E sa úspešne katapultovalo a boli prevezení do nemocnice na vyšetrenie.

Ku streľbe do vlastných radov mohlo prispieť viacero faktorov. Kuvajtská obrana čelila masívnemu útoku iránskych rakiet, dronov i lietadiel a po viac ako 48 hodinách nepretržitej pohotovosti boli obsluhy radarov unavené. Operáciu proti Iránu sprevádzal aj masívny elektronický boj a je možné, že identifikačné zariadenia amerických lietadiel boli v takomto prostredí tiež čiastočne potlačené. Ku zlej identifikácii mohli prispieť aj nedostatky v komunikácii medzi americkými a kuvajtskými silami.

Ku ďalšej strate došlo pri nehode. Nad západným Irakom, teda v priateľskom vzdušnom priestore, sa 12. 3. zrazili dve tankovacie lietadlá KC-135R. Jeden stroj so sériovým číslom 63-8017 prišiel o časť zvislej chvostovej plochy, no dokázal núdzovo pristáť na letisku Bena Guriona v Tel Avive v Izraeli. Druhé lietadlo so sériovým číslom 59-1444 sa rozlomilo vo vzduchu a zrútilo. Všetkých šesť členov posádky zahynulo.

Nehody sa nevyhýbajú ani americkým spojencom. Počas odrážania dronového útoku sa 9. 3. pre technickú chybu zrútila helikoptéra AH-64 Apache patriaca Spojeným arabským emirátom. Obaja členovia posádky zahynuli.

Katarské letectvo stratilo 21. 3. jeden vrtuľník, ktorý sa pre technickú chybu zrútil do mora. Zahynulo všetkých sedem osôb na palube – štyria katarskí letci, jeden turecký vojak a dvaja zamestnanci tureckej zbrojárskej firmy. Typ helikoptéry nebol zverejnený, ale vzhľadom na počet ľudí na palube išlo buď o NH90 alebo AW139, ktoré katarské letectvo používa.

 Katarská stíhačka F-15QA. Zdroj: wikimedia / Airwolfhound

Izraelská stíhačka F-35I. Zdroj: IDF

Zostrelenie troch amerických F-15E bolo zachytené na viacerých videách. Foto z otvorených zdrojov

E-3 Sentry zničený na zemi

Irán sa snaží o odvetu najmä pomocou dronov a balistických rakiet a to spôsobilo Američanom ďalšie straty. V Saudskej Arábii bola opakovaným terčom iránskych útokov základňa Princa Sultána. Toto veľké letisko neďaleko Rijádu využívajú americké sily na Blízkom východe. Pri raketovom útoku 13. 3. tu bolo poškodených päť tankovacích lietadiel KC-135 na odstavnej ploche. Poškodenia by však nemali byť závažné a všetky stroje sa po oprave majú vrátiť do služby. Nikto nebol zranený.

Vážnejšie následky mal iránsky útok balistickými raketami a diaľkovými dronmi na základňu Princa Sultána 27. 3., pri ktorom bolo zničené americké lietadlo Boeing E-3 Sentry. Ide o prvú bojovú stratu v dlhoročnej operačnej histórii tohto stroja včasnej výstrahy a riadenia (AEW&C).

Krátko po útoku boli hlásené tri poškodené lietadlá a 10 zranených vojakov. Neskôr sa objavili fotografie, ktoré ukazujú prakticky zničený stroj E-3G so sériovým číslom 81-0005. Ten patril 552. krídlu vzdušnej kontroly (552nd Air Control Wing) s domovským letiskom na Tinkerovej leteckej základni v Oklahome. Ďalšími poškodenými lietadlami boli KC-135 a KC-46.

V Saudskej Arábii bol na zemi zničený E-3 Sentry. Foto: FB / Air force amn/nco/snco

Americké letectvo malo predtým 16 kusov E-3. Šesť bolo nasadených na Blízkom východe a 81-0005 bol jedným z nich. Jeden stroj je v Japonsku a jeden na Aljaške. Zvyšných osem prechádza údržbou. Aj strata jedného z nich má teda vážne dopady na americké letecké operácie.

Typ E-3 Sentry vstúpil do služby v roku 1977. Najväčšími používateľmi sú USA a NATO. Niekoľko kusov používa aj Francúzsko či Saudská Arábia. Británia už svoje stroje vyradila. V minulosti došlo k trom závažným nehodám – v dvoch prípadoch išlo o americké lietadlá, raz o stroj používaný NATO. Dve havárie sa zaobišli bez obetí, ale pri páde lietadla na Aljaške po zrážke s kŕdľom husí zomrelo v roku 1995 všetkých 24 ľudí na palube.

K bojovej strate došlo až teraz – teda 49 rokov po vstupe do služby. Fotografie zasiahnutého stroja sa objavili na sociálnej sieti Facebook na stránke Air force amn/nco/snco. Vyplýva z nich, že celá zadná časť trup aj s radarom bola zničená.

Pre úplnosť treba uviesť, že nejde o prvú bojovú stratu lietadla kategórie AEW&C vo svete. Ruské letectvo počas vojny na Ukrajine stratilo hneď niekoľko svojich strojov Beriev A-50. Dva boli zostrelené ukrajinskými raketami zem-vzduch a niekoľko ďalších bolo zasiahnutých a poškodených na zemi.

Keď spomíname Ukrajinu – tá vyslala do viacerých štátov v regióne Perzského zálivu svojich špecialistov, ktorí začali pomáhať s obranou proti dronom. Podľa posledných správ sú aj na základni Princa Sultána a pomáhajú Američanom so systémom na detekciu a ničenie dronov.

Pri ďalších iránskych útokoch boli zasiahnuté aj letecké základne ďalších krajín v regióne. Hneď v prvých dňoch smerovali útoky aj na britskú základňu Akrotiri na Cypre, ale nie je jasné, aké škody tam boli spôsobené. Na medzinárodnom letisku v Dubaji bolo poškodených niekoľko civilných lietadiel vrátane obrieho Airbusu A380 spoločnosti Emirates. V Kuvajte bola 15. 3. zasiahnutá základňa talianskeho letectva. Jeden taliansky dron MQ-9 bol pri tom zničený a dve stíhačky Eurofighter Typhoon poškodené.

Neútočili len diaľkové drony z Iránu. Proiránske milície v Iraku používali proti americkým základniam aj malé FPV drony. V Bagdade bol takto 23. 3. zasiahnutý americký vrtuľník UH-60 Black Hawk a 30. 3. bol tamtiež poškodený Antonov An-32 irackého letectva. V Kuvajte boli na zemi zničené 3. 4. helikoptéry CH-47 Chinook a CH-53E Super Stallion.

 CH-47 zničený na zemi v Kuvajte. Foto z otvorených zdrojov

Zostrelené americké lietadlá

O tom, že iránska protivzdušná obrana nebola zďaleka úplne eliminovaná, sa 19. 3. presvedčil pilot americkej stíhačky F-35. Tá bola počas bojového letu nad Iránom zasiahnutá raketou zem-vzduch. V dôsledku toho musel pilot prerušiť misiu a núdzovo pristáť na bližšie nešpecifikovanej základni v regióne. Pristátie bolo podľa amerických médií pomerne tvrdé a stroj sa tak skoro nevráti do služby (ak vôbec). Pilot utrpel zranenia od črepín, ale bol v stabilizovanom stave. Iránske tlačové agentúry následne zverejnili video, na ktorom je vidieť zameranú siluetu F-35 a následne výbuch protilietadlovej rakety. Za F-35 sa vzápätí objavili stopy dymu alebo unikajúceho paliva. Je to vôbec prvá známa bojová strata typu F-35.

Napriek tomuto varovaniu, že iránska PVO stále hryzie, si posádka F-15E nedala dostatočný pozor a 3. 4. bola zostrelená nad iránskym územím. Obaja členovia posádky sa katapultovali a nasledovala najepickejšia akcia celej vojny. Do iránskeho vzdušného priestoru smerovali záchranné tímy s lietadlami C-130 a vrtuľníkmi UH-60. Pilota sa podarilo nájsť a vyzdvihnúť ešte v ten istý deň – 3. 4. Dva vrtuľníky Black Hawk boli pri tom zasiahnuté streľbou zo zeme a niekoľko osôb na palube bolo zranených. Obe helikoptéry sa však dokázali vrátiť na základňu. Bitevník A-10 bol pri krytí záchrannej operácie zostrelený iránskou paľbou. Pilot sa dokázal dostať nad Hormuzský prieliv a potom sa katapultoval a vyzdvihli ho po nedobrovoľnom pobyte vo vode.

Iránci zverejnili video zo zásahu americkej stíhačky F-35. Foto z otvorených zdrojov

V Iráne však stále zostával druhý člen posádky F-15E – zbraňový operátor v hodnosti plukovníka. Ocitol sa v odľahlej a riedko obývanej oblasti v horskom údolí medzi dvoma pohoriami. Pri zostrelení utrpel zranenie, no napriek tomu sa vyšplhal na horský hrebeň vo výške 2 000 metrov nad morom, aby sa ukryl. USA si v iránskom údolí vybrali miesto, na ktorom zriadili dočasnú základňu. Vyslali tam špeciálne jednotky v dvoch lietadlách MC-130, ktoré napokon zbraňového operátora našli a 5. 4. ho evakuovali. Po americkom letcovi pátrali aj miestne iránske milície z horských dedín, no k bojovému kontaktu so špeciálnymi jednotkami nedošlo. Dva Herculesy, ktorými pôvodne prileteli, však boli poškodené a tak ich na zemi zničili a na evakuačný let museli priletieť náhradné lietadlá. Rovnako tak boli na tejto dočasnej základni zničené, aby nepadli do iránskych rúk, aj štyri helikoptéry MD-6 Little Bird.

Pomerne vysoké straty utrpeli americké aj izraelské drony. To svedčí o ich vysokom nasadení, ale aj o tom, že s iránskou PVO treba stále počítať. Za niečo vyše mesiaca bojov stratil Izrael najmenej 19 dronov, väčšinou typu Hermes. USA zas prišlo o 24 dronov typu MQ-9 Reaper.

 Trosky F-15E, ktorá bola zostrelená v Iráne 3. 4. Foto z otvorených zdrojov

Na pátracej a záchrannej operácii po zostrelení F-15E sa podieľali lietadlá MC-130 a vrtuľníky HH-60. Foto: 58th Special Operations Wing 

Trosky lietadiel MC-130 a vrtuľníkov MD-6, ktoré Američania zničili na zemi v Iráne pri ústupe po úspešnej záchrannej operácii 5. 4. Foto z otvorených zdrojov

Torpédový útok ponorky

Iránske námorníctvo prišlo prakticky o všetky veľké lode. Hneď na začiatku konfliktu bolo zničené aj najväčšie iránske plavidlo - nosič dronov IRIS Shahid Bagheri. Ten bol zaradený do služby len vo februári 2025 a už o rok neskôr bol potopený.

IRIS Shahid Bagheri vznikla prestavbou z kontajnerovej lode Perarin, ktorá dostala šikmú pristávaciu palubu na ľavoboku a skokanský mostík na prove. Plavidlo malo dĺžku 240 metrov, výtlak 41 000 ton a mohli z neho operovať helikoptéry a bezpilotné prostriedky.

Útok na loď IRIS Shahid Bagheri. Foto z otvorených zdrojov

Iránu tak zostali k dispozícii len rýchle člny. Tých však mal k dispozícii veľké množstvo a aktívne ich používal proti lodiam uviaznutým v okolí Hormuzského prielivu. Člny môžu niesť kanóny, rakety proti lodiam alebo námorné míny. Americké letectvo proti iránskym člnom nasadilo bitevné lietadlá A-10. Spojené štáty chceli túto legendu už viackrát vyradiť zo služby, dokonca nedávno ohlásili, že výcvik absolvovala posledná trieda pilotov pre A-10. Húževnatý stroj je však stále v službe. Pre boj proti člnom je ideálny vďaka svojim charakteristikám. Je to podzvukové lietadlo s dobrou obratnosťou, dlhou vytrvalosťou vo vzduchu a veľkou odolnosťou proti poškodeniam – nehovoriac o silnej výzbroji. Tú tvorí okrem rakiet AGM-65 Maverick či APKWS II najmä vysoko účinný rotačný kanón GAU-8/A Avenger kalibru 30 mm.

O väčšinu lodí Irán prišiel pri vzdušných útokoch v prístavoch alebo vo vodách okolo iránskeho pobrežia. Jedno plavidlo sa však zo zoznamu strát vymyká – bolo potopené ďaleko od domova a na svedomí ho má americká ponorka.

Stalo sa tak 4. 3. skoro ráno v medzinárodných vodách Indického oceánu 19 námorných míľ (35 km) južne od Srí Lanky. Ponorka USS Charlotte (SSN-766) triedy Los Angeles vypustila dve torpéda Mark 48 na iránsku fregatu IRIS Dena. Jedno torpédo ju zasiahlo a potopilo. Je to vôbec prvýkrát od konca druhej svetovej vojny v roku 1945, čo americká ponorka potopila nepriateľské plavidlo.

Fregata IRIS Dena. Foto: Iranian MoD

Potopenie fregaty IRIS Dena. Foto z otvorených zdrojov

Ponorka USS Charlotte. Foto: US Navy

Torpédo Mark 48 je schopné útočiť na rýchle hladinové ciele aj na ponorky vo veľkej hĺbke. Je navádzané, má kaliber 530 mm a hmotnosť viac ako 1,5 tony, z toho 293 kg tvorí výbušná hlavica. Výkony torpéda sú utajované, ale udáva sa, že pri rýchlosti 120 km/h má dosah viac ako 20 km. Pri nižšej rýchlosti sa dosah zvyšuje.

Torpédo Mark 48 nezasahuje hladinovú loď priamo, ale vybuchuje pod ňou a zlomí jej kýl. To sa podľa zverejnených záberov stalo aj s fregatou IRIS Dena. Irán ju síce označoval ako torpédoborec, ale rozmermi i výzbrojou to bola skôr menšia fregata. Mala dĺžku 95 metrov a výtlak 1500 ton. Výzbroj tvoril kanón kalibru 76 mm, jeden 40 mm a dva 20 mm kanóny. Loď ďalej niesla štyri protilodné strely Noor, šesť torpédometov kalibru 324 mm a protivzdušné rakety Sayad-2.

V čase potopenia však zrejme neniesla žiadnu muníciu. IRIS Dena sa totiž predtým zúčastnila na medzinárodnej prehliadke v Indii a v súlade s požiadavkami na účasť nebola vyzbrojená. Po zásahu vyslala núdzový signál a na miesto vyrazili záchranári srílanského námorníctva a letectva. Fregata sa ale potopila skôr, ako tam dorazili. Našli už len 32 žijúcich námorníkov a 87 mŕtvych tiel. Ďalší mŕtvi zrejme zostali v útrobách lode, posádku totiž podľa rôznych zdrojov tvorilo 140 až 180 ľudí.

Celkovo boli od druhej svetovej vojny pri bojových operáciách potopené ponorkami len tri lode. Prvý prípad sa stal 9. 12. 1971 počas tretej indicko-pakistanskej vojny, kedy pakistanská ponorka PNS Hangor francúzskej triedy Daphné zasiahla jedným navádzaným torpédom indickú fregatu INS Khukri britskej triedy Blackwood. Druhý prípad sa stal 2. 5. 1982 počas vojny o Falklandy. Britská jadrová ponorka HMS Conqueror vtedy vypustila tri torpéda na argentínsky krížnik ARA General Belgrano. Dve torpéda ho zasiahli a potopili. Tretí prípad sa stal teraz počas vojny s Iránom.

Pre úplnosť spomeňme aj potopenie juhokórejskej korvety ROKS Cheonan. Tá bola rozlomená výbuchom 26. 3. 2010. Južná Kórea a jej spojenci dospeli pri vyšetrovaní k tomu, že loď zasiahlo severokórejské torpédo CHT-02D, ktorého zvyšky sa našli na morskom dne. Korvetu zrejme potopila severokórejská trpasličia ponorka, schopná operovať iba pri pobreží. Severná Kórea zodpovednosť popiera. Tento incident nebýva radený medzi útoky ponorkami na otvorenom mori počas vojny.

Prímerie

Ako sme už spomínali, 8. 4. začalo platiť prímerie, ktoré sprostredkoval Pakistan. To malo pôvodne platiť dva týždne, ale Donald Trump ho neskôr predĺžil. Napriek tomu do konca apríla nenastal pokrok v ďalších rokovaniach. Americké námorníctvo dokonca začalo tiež blokovať Hormuzský prieliv a zastavuje lode, ktoré mieria do alebo z iránskych prístavov, prípadne zaplatili Iránu poplatok, ktorý začal požadovať. Irán zas blokuje Hormuzský prieliv pre všetky ostatné lode. Nie je jasné, ako dlho táto situácia potrvá alebo aký bude ďalší vývoj. Čím dlhšie to však bude trvať, tým väčšie škody na svetovej ekonomike vzniknú.