Strana 29
OPERÁCIA EPIC FURY
účinný rotačný kanón GAU-8/A Avenger kalib-
ru 30 mm.
O väčšinu lodí Irán prišiel pri vzdušných
útokoch v prístavoch alebo vo vodách okolo
iránskeho pobrežia. Jedno plavidlo sa však zo
zoznamu strát vymyká – bolo potopené ďale-
ko od domova a na svedomí ho má americká
ponorka.
Stalo sa tak 4. 3. skoro ráno v medzinárod-
ných vodách Indického oceánu 19 námorných
míľ (35 km) južne od Srí Lanky. Ponorka USS
Charlotte (SSN-766) triedy Los Angeles vypus-
tila dve torpéda Mark 48 na iránsku fregatu
IRIS Dena. Jedno torpédo ju zasiahlo a potopilo.
Je to vôbec prvýkrát od konca druhej svetovej
vojny v roku 1945, čo americká ponorka potopi-
la nepriateľské plavidlo.
Torpédo Mark 48 je schopné útočiť na rýchle
hladinové ciele aj na ponorky vo veľkej hĺbke.
Je navádzané, má kaliber 530 mm a hmotnosť
viac ako 1,5 tony, z toho 293 kg tvorí výbuš-
ná hlavica. Výkony torpéda sú utajované, ale
udáva sa, že pri rýchlosti 120 km/h má dosah
viac ako 20 km. Pri nižšej rýchlosti sa dosah
zvyšuje.
Torpédo Mark 48 nezasahuje hladinovú loď
priamo, ale vybuchuje pod ňou a zlomí jej kýl.
To sa podľa zverejnených záberov stalo aj
s fregatou IRIS Dena. Irán ju síce označoval ako
torpédoborec, ale rozmermi i výzbrojou to bola
skôr menšia fregata. Mala dĺžku 95 metrov
a výtlak 1500 ton. Výzbroj tvoril kanón kalibru
76 mm, jeden 40 mm a dva 20 mm kanóny. Loď
ďalej niesla štyri protilodné strely Noor, šesť
torpédometov kalibru 324 mm a protivzdušné
rakety Sayad-2.
V čase potopenia však zrejme neniesla ži-
adnu muníciu. IRIS Dena sa totiž predtým zú-
častnila na medzinárodnej prehliadke v Indii
a v súlade s požiadavkami na účasť nebola
vyzbrojená. Po zásahu vyslala núdzový signál
a na miesto vyrazili záchranári srílanského
námorníctva a letectva. Fregata sa ale poto-
pila skôr, ako tam dorazili. Našli už len 32 žijú-
cich námorníkov a 87 mŕtvych tiel. Ďalší mŕtvi
zrejme zostali v útrobách lode, posádku totiž
podľa rôznych zdrojov tvorilo 140 až 180 ľudí.
Celkovo boli od druhej svetovej vojny pri bo-
jových operáciách potopené ponorkami len
tri lode. Prvý prípad sa stal 9. 12. 1971 počas
tretej indicko-pakistanskej vojny, kedy pakis-
tanská ponorka PNS Hangor francúzskej triedy
Daphné zasiahla jedným navádzaným torpé-
dom indickú fregatu INS Khukri britskej triedy
Blackwood. Druhý prípad sa stal 2. 5. 1982 po-
čas vojny o Falklandy. Britská jadrová ponor-
ka HMS Conqueror vtedy vypustila tri torpéda
na argentínsky krížnik ARA General Belgrano.
Dve torpéda ho zasiahli a potopili. Tretí prípad
sa stal teraz počas vojny s Iránom.
Pre úplnosť spomeňme aj potopenie ju-
hokórejskej korvety ROKS Cheonan. Tá bola
rozlomená výbuchom 26. 3. 2010. Južná Kó-
rea a jej spojenci dospeli pri vyšetrovaní
k tomu, že loď zasiahlo severokórejské torpédo
CHT-02D, ktorého zvyšky sa našli na morskom
dne. Korvetu zrejme potopila severokórejská
trpasličia ponorka, schopná operovať iba pri
pobreží. Severná Kórea zodpovednosť popiera.
Tento incident nebýva radený medzi útoky po-
norkami na otvorenom mori počas vojny.
Prímerie
Ako sme už spomínali, 8. 4. začalo platiť prí-
merie, ktoré sprostredkoval Pakistan. To malo
pôvodne platiť dva týždne, ale Donald Trump
ho neskôr predĺžil. Napriek tomu do konca
apríla nenastal pokrok v ďalších rokovaniach.
Americké námorníctvo dokonca začalo tiež
blokovať Hormuzský prieliv a zastavuje lode,
ktoré mieria do alebo z iránskych prístavov,
prípadne zaplatili Iránu poplatok, ktorý začal
požadovať. Irán zas blokuje Hormuzský prieliv
pre všetky ostatné lode. Nie je jasné, ako dlho
táto situácia potrvá alebo aký bude ďalší vývoj.
Čím dlhšie to však bude trvať, tým väčšie ško-
dy na svetovej ekonomike vzniknú.
Potopenie fregaty IRIS Dena.
Foto z otvorených zdrojov
Ponorka USS Charlotte.
Foto: US Navy
Fregata IRIS Dena.
Foto: Iranian MoD
INFO Eduard
29
Květen 2026