Letecká vojna na Ukrajine
Smrť vzácnych vtákov
Text: Miro Barič
V dnešnej časti seriálu sa pozrieme na obdobie od 1. 11. 2025 do 30. 11. 2025. Pri útoku na závod Beriev v Taganrogu prišlo Ruskov v sledovanom mesiaci o dve unikátne testovacie lietadlá Beriev A-60 a Beriev A-100LL.
Na pozemnej fronte pokračoval ruský tlak na viacerých miestach. Najhoršia situácia boli pri Pokrovsku a Myrnohrade v Doneckej oblasti, Huljajpole v Záporožskej oblasti a pri Kupiansku v Charkovskej oblasti. V prípade posledne menovaného dokonca vo štvrtok 20. 11. ruský generál Sergej Kuzovlev v priamom televíznom prenose oznámil Putinovi úplné obsadenie mesta, ku ktorému malo dôjsť už 4. 11., a dostal za to vyznamenanie. Lenže to nebola pravda. V Kupiansku boli infiltrované len menšie ruské jednotky (udáva sa okolo 200 vojakov) a väčšinu mesta získali Ukrajinci späť. Keď sa to prevalilo, po generálovi Kuzovlevovi sa zľahla zem a neskôr ho našli mŕtveho.
Pri ostatných menovaných mestách však bola situácia pre ukrajinských obrancov omnoho horšia. Dôvodom nebol len ruský tlak, ktorý spočíval najmä v infiltrácii malých skupín vojakov a narúšaní ukrajinského tylu. Frontové línie boli zaplátané rôznymi jednotkami, medzi ktorými viazla koordinácia. V prípade, že ich nepriateľ obišiel po krídlach, nedostali včas rozkaz k ústupu a niektoré útvary boli takto stratené. Ultimátnu zodpovednosť za tento stav, ktorý sa dlhodobo nerieši, nesie veliteľ Ozbrojených síl Ukrajiny Oleksandr Syrskyj.
Hneď v prvý deň sledovaného obdobia, v sobotu 1. 11. sa nepriaznivú situáciu v Pokrovsku pokúsili zvrátiť špeciálne jednotky ukrajinskej vojenskej rozviedky GUR. Počas operácie sa priamo v meste objavil aj veliteľ GUR Kyrylo Budanov. Z pohľadu leteckej vojny je zaujímavejšie, že pri operácii použili aj výsadok z vrtuľníka. GUR má k dispozícii niekoľko strojov UH-60 Black Hawk vrátane jedného, ktorý bol zakúpený zo zbierky v Česku a pomenovaný Čestmír. Nie je jasné, koľko helikoptér bolo pri akcii použitých, video z prieskumného dronu zachytáva iba jednu. Úlohou tohto výsadku špeciálnych jednotiek bolo vyčistiť zásobovacie trasy v meste, ku ktorým sa infiltrovali ruskí vojaci. Priebeh akcie ani jej výsledok nie je známy. Rusi tvrdia, že všetkých ukrajinských vojakov krátko po výsadku z helikoptéry zabili. Ukrajinci to, samozrejme, popierajú. Je pravda, že úloha to bola takmer samovražedná, ale istý úspech Ukrajinci zrejme dosiahli, pretože situácia sa zlepšila – hoci len nakrátko.
V tejto súvislosti je zaujímavé aj to, že českí proruskí dezinformátori začali o pár dní neskôr šíriť, že na akcii v Pokrovsku sa podieľala práve helikoptéra Čestmír a bola pri tom zostrelená so všetkými osobami na palube. Nič také však netvrdí ani ruská strana – a to by si kremeľská propaganda na zostrelení Black Hawku zgustla. Rusi tvrdili len to, že ukrajinské špeciálne jednotky zlikvidovali po vysadení v boji na zemi. O zničení helikoptéry nepadlo ani slovo. Navyše, vrtuľník na videu má odlišné detaily sfarbenia a pravdepodobne to ani nebol Čestmír.
Výsadok ukrajinských špeciálnych jednotiek z vrtuľníka UH-60 Black Hawk pri Pokrovsku.
Ruské straty
Čo sa čisto leteckej techniky týka, bol november pre Ukrajinu úspešný mesiac. Neutrpela žiadne známe straty, kým ruské letectvo prišlo o niekoľko strojov. Vo štvrtok 13. 11. bola zničená stíhačka Suchoj Su-30SM2. Táto strata nesúvisela priamo s bojmi na Ukrajine, hoci roky vojny sa nepochybne podpisujú na technickom stave lietadiel a únave posádok. Stroj havaroval na základni Besovec v Karélii pri hraniciach s Fínskom. Lietadlo sa zrútilo len niekoľko stoviek metrov od dráhy. Obaja letci pri tom zahynuli. Jeden z nich bol identifikovaný ako podplukovník Kirill Karcev.
Ďalšie ruské straty už majú na svedomí priamo Ukrajinci. V piatok 21. 11. ukrajinská vojenská rozviedka GUR zverejnila video z útoku dronu na helikoptéru Kamov Ka-27 na základni Prymorskyj na Kryme. K samotnému útoku došlo niekedy predtým, pravdepodobne už začiatkom mesiaca. Zverejnené bolo iba video z dronu, následky útoku neboli zdokumentované iným spôsobom, napríklad satelitnými snímkami.
Naopak, útok z utorka 25. 11. je zdokumentovaný veľmi dobre aj videami zo zeme aj zábermi zo satelitu. Ukrajinské drony vtedy zaútočili na letisko Taganrog-Juh na pobreží Azovského mora v ruskej Rostovskej oblasti. Ide o Taganrogský letecký vedecko-technický komplex menom G. M. Berieva, inými slovami závod firmy Beriev. Satelitné snímky ukázali viacero zásahov montážnej haly (diery v streche) a tiež dve lietadlá zničené na odstavnej ploche. Išlo o Beriev A-60 a Beriev A-100LL. V oboch prípadoch to boli experimentálne testovacie stroje postavené na platforme transportného lietadla Iliušin Il-76.
A-60 vznikol ešte na prelome 70. a 80. rokov minulého storočia a slúžil na testovanie laserových zbraní. Postavili dva exempláre, v Taganrogu bol zničený stroj s registráciou RA-86879. Jeho výbuch bol zachytený aj na videu. Oficiálne tento A-60 dolietal v roku 2016, no v roku 2020 sa hovorilo o vývoji a testovaní nových laserových zbraní a v tom čase sa objavil aj nový letový záber tohto stroja. V júli 2021 však bol definitívne odstavený na mieste, kde bol teraz zničený.
Len o pár metrov ďalej bol od decembra 2023 odstavený A-100LL s registráciou RF-93953 a trupovým číslom „červená 52“. Písmená LL v označení znamenajú Lietajúce laboratórium. Išlo o stroj, ktorý mal otestovať elektronické systémy pre program nástupcu lietadla včasnej výstrahy a kontroly A-50. Neskôr aj vznikol skutočný prototyp A-100 a stroj A-100LL bol odstavený, hoci je pravdepodobné, že na ňom ďalej prebiehali pozemné skúšky.
Ide teda v oboch prípadoch o unikátne lietadlá, ktoré však už svojmu účelu z väčšej časti poslúžili a teraz boli dlhodobo odstavené. Ich zničenie teda malo zmysel len pre propagandistické účely na zvýšenie prestíže ukrajinských dronových jednotiek. Z vojenského hľadiska veľký význam nemalo. Je pravdepodobné, že hlavným cieľom bola výrobná hala firmy Beriev a lietadlá boli zničené len preto, lebo sa dlhodobo nehýbali z miesta. Na ich súradnice mohli teda byť vyslané diaľkové drony s istotou, že cieľ sa medzitým nepohne. Pri takýchto útokoch v hĺbke ruského územia totiž Ukrajinci nevedia drony ovládať na diaľku a vysielajú ich iba na vopred zadané súradnice.
Beriev A-100LL, ako ho pred rokmi na ruskej spotterskej stránke zachytil užívateľ s menom bonsai.
Záber z ukrajinského FPV dronu pri útoku na vrtuľník Ka-27 na Kryme.
Výbuch lietadla Beriev A-60 zachytilo video.
Satelitný záber letiska Taganrog-Juh z roku 2024. Stroje Beriev A-60 (vo výreze vľavo) a Beriev A-100LL (vo výreze vpravo) boli už vtedy odstavené.
Satelitný záber na zničené stroje po útoku.
Útok na Ternopiľ
Rusi pokračovali vo svojich systematických útokoch na ukrajinskú energetickú infraštruktúru. Z množstva náletov, ktoré prebiehali prakticky každú noc, sa vymyká ten, ku ktorému došlo v stredu 19. 11. skoro ráno. Rusko vyslalo 476 dronov a 48 striel s plochou dráhou letu na ciele najmä na západnej Ukrajine. Na útoku sa podieľalo šesť bombardérov Tu-95MS a štyri Tu-160MS, ktoré vypustili strely Ch-101. Ukrajinská obrana zničila 442 dronov a 41 striel.
Boli to práve strely Ch-101 z ruských strategických bombardérov, ktoré prenikli do mesta Ternopiľ. V poslednej fáze letu vypúšťali infračervené klamné ciele, aby znížili šance ukrajinskej obrany na ich zachytenie. Zasiahnuté boli priemyselné objekty a energetická infraštruktúra. Priamy zásah však dostali aj dva deväťposchodové obytné domy, ktoré boli z veľkej časti zničené. V ich troskách zahynulo 38 ľudí, z toho sedem detí. Ďalších vyše sto osôb utrpelo zranenia. Išlo o jeden z najhorších ruských náletov od začiatku vojny. Ruská propaganda pritom opakovane tvrdí., že s chirurgickou presnosťou zasahuje výhradne vojenské objekty a ukrajinskému civilnému obyvateľstvu nijak neubližuje. V Kremli majú zjavne dobrého učiteľa v boji proti „nacizmu“. Kto to hovoril, že stokrát opakovaná lož sa stane pravdou? Žeby nacista Goebbels?
Ruský útok strelami Ch-101 na paneláky v meste Ternopiľ si vyžiadal 38 mŕtvych civilistov, z toho sedem detí.
Výbuchy tankerov
Na ukrajinskej strane v sledovanom období pribudol do repertoára ďalší typ útokov – námorné drony proti tankerom ruskej tieňovej flotily. Ide o plavidlá poskupované po celom svete, často v pochybnom technickom stave, ktoré Moskva používa na export ropy, a na ktoré sa vzťahujú medzinárodné sankcie. Lode teda nie je možné poistiť, ani im poskytovať služby v prístavoch.
V Čiernom mori boli v sobotu 29. 11. dronmi Sea Baby zasiahnuté dva tankery Kairos a Virat. Oba boli prázdne a smerovali do prístavu Novorossijsk, aby naložili ropu. Obe plavidlá boli zasiahnuté v zadnej časti, kde majú motory a nádrže vlastného paliva pre svoj pohonný systém. Na oboch vypukli požiare, ktoré sa neskôr podarilo uhasiť a poškodené tankery sa udržali na hladine.
Ďalší útok sa odohral na nečakanom mieste - tanker Mersin zasiahli štyri „vonkajšie explózie“, keď kotvil pri pobreží Senegalu na západe Afriky. V dôsledku útoku námorných dronov bola na lodi zaplavená strojovňa.
Ukrajinské námorné drony útočia na ruské tankery v Čiernom mori.
Poškodený tanker na druhý deň po uhasení požiaru.
Ex-slovenské MiGy v akcii
V sledovanom období sa objavilo aj niekoľko nových záberov ex-slovenských stíhačiek MiG-29AS, ktoré Ukrajina dostala na jar 2023. Slúžia teda aj po viac ako dva a pol roku. Zverejnené boli dve fotografie dvoch rôznych lietadiel so závesníkmi pre navádzané bomby. Zdá sa, že jeden stroj môže nosiť bomby GBU-39 SDB (Small Diameter Bomb) a druhý má závesníky pre GBU-39 JDAM-ER (Joint Direct Attack Munition Extended Range). Pôvodne slovenské lietadlá tak v ukrajinských službách získali schopnosť, ktorú doma nemali. MiG-29AS vo výzbroji slovenských vzdušných síl totiž nebol vybavený pre presné útoky na pozemné ciele.
Zároveň bolo zverejnené video z kokpitu, ktoré zachytávalo ex-slovenský MiG-29AS v akcii. Stroj bol na misii vo frontovej oblasti (zrejme išlo práve o bombardovací útok), keď ho zamerali rakety ruskej protivzdušnej obrany. Následne musel pilot unikať sériou divokých manévrov tesne nad zemou. Že išlo o pôvodne slovenskú stíhačku, ukazovali anténky systému „vlastný-cudzí“ typu BAE Systems AN/APX-113(V), ktoré bolo vidno pred čelným štítkom kokpitu na hornej časti trupu. Slovenské stroje MiG-29AS ich dostali počas modernizácie v rokoch 2005-2006.
Nové zábery ex-slovenských stíhačiek MiG-29AS. Je vidieť typickú anténu za kabínou pilota, pretreté pôvodné označenie i značne olietaný náter.
Záber z videa z kokpitu divoko manévrujúceho ex-slovenského MiGu.
Pozemné vybavenie pre Mirage 2000
Ukrajina sa stará ak o posilnenie svojho letectva do budúcna. Už dávnejšie dostalo ukrajinské letectvo mobilné komplexy pre prípravu misií svojich stíhačiek F-16. Tie sa totiž neustále presúvajú zo základne na základňu, aby ich nevyňuchali ruské rakety. Nie všetky letiská sú však dostatočne vybavené pre operácie západných stíhačiek. Preto sa potrebné vybavenie presúva po zemi na kamiónoch. Po stíhačkách F-16 teraz získalo ukrajinské letectvo podobné mobilné komplexy aj pre lietadlá Mirage 2000-5F dodané z Francúzska. A okrem toho získalo aj mobilné meteorologické stanice, ktoré ešte viac pomôžu s plánovaním a prípravou misií.
Vo Francúzsku zas ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj a tamojší prezident Emmanuel Macron podpísali v pondelok 17. 11. rámcovú zmluvu o nových protivzdušných systémoch a stíhačkách Rafale. Minimálne v prípade stíhačiek ide o podobnú zmluvu, akú podpísal Zelenskyj mesiac predtým vo Švédsku o stíhačkách Gripen – teda o ich možných dodávkach v budúcnosti. Ak k nákupu týchto lietadiel naozaj dôjde, pôjde o povojnovú obnovu ukrajinského letectva. Na to je ale najprv potrebné dosiahnuť trvalo udržateľný mier a nie ukrajinskú kapituláciu podľa novembrového návrhu USA, ktorý podľa všetkých dostupných informácií nadiktovali z Kremľa.
Ukrajinské Mirage 2000-5F dostali mobilné pozemné vybavenie a meteorologické stanice.
Tento ukrajinský dron nedoletel do cieľa. Zábery zničeného stroja zverejnili ruské kanály.
Séria záberov ukrajinských stíhačiek MiG-29 od 40. brigády taktického letectva.