Letecká vojna na Ukrajine

Stíhačky F-16 už dlhšie nesú hlavnú ťarchu bojových letov ukrajinského letectva.

Prvý potvrdený zostrel pre F-16

Text: Miro Barič

V dnešnom pokračovaní tohto smutného seriálu sa pozrieme na obdobie od 1. 7. do 31. 7. Ukrajina v tomto období spustila niekoľko nových kampaní, ktoré sa zameriavali na ruské lode v Azovskom mori či na logistické sklady najväčšieho ruského internetového obchodu Wildberries. Zároveň sa ale Ukrajina dopustila aj niekoľkých nepochopiteľných chýb, ktoré viedli ku zbytočným stratám. V piatom roku vojny by sa takáto neopatrnosť nemala stávať.

Ukrajina už v stredu 1. 7. v liste adresovanom Medzinárodnej námornej organizácii (IMO) uviedla, že ruská tieňová flotila by nemala byť považovaná za bežnú civilnú dopravu, ale za legitímny vojenský cieľ, pretože slúži na financovanie vojnových operácií Moskvy.

V noci na pondelok 6. 7. potom Ukrajina spustila rozsiahlu operáciu proti ruským lodiam v Azovskom mori. Začali na ne útočiť „Maďarove vtáky“, čiže jednotky vyzbrojené vzdušnými dronmi. Cieľom bola najmä spomínaná tieňová flotila, ktorej lode kotvili v Azovskom mori, pretože ho považovali za bezpečný úkryt pred ukrajinskými námornými dronmi operujúcimi v Čiernom mori. Zasiahnuté však boli aj lode, ktoré tvorili súčasť konvojov zásobujúcich Krym po tom, čo sa Ukrajincom v predchádzajúcich obdobiach podarilo výrazne obmedziť ruskú pozemnú logistiku.

Útoky proti lodiam prebiehali prakticky každú noc až do konca mesiaca. Za zhruba tri týždne sa ukrajinským dronom podarilo dosiahnuť viac ako 200 zásahov ruských lodí. Neznamená to, že bolo zasiahnutých 200 lodí – niektoré z nich boli zasiahnuté viackrát. Išlo najmä o tankery, ale aj bežné nákladné lode, trajekty či remorkéry. Väčšina lodí sa nepotopila, ale to ani nebolo potrebné. Ukrajinskí operátori sa zamerali na kľúčové časti, ako kapitánske mostíky či strojovne. Ich poškodenie znamená vyradenie lode na dlhý čas zo služby. V prípade rozsiahlejšieho požiaru môže byť takáto loď vyradená aj definitívne, hoci sa udržala nad hladinou.

Ďalšiu kampaň spustili ukrajinské dronové sily proti internetovému obchodu Wildberries, ktorý je prezývaný ruský Amazon. V priebehu mesiaca Ukrajinci zasiahli 20 skladov tejto firmy. Sedem z desiatich najväčších skladov Wildberries úplne zhorelo. Na prvý pohľad sa zdá, že ide o čisto civilný cieľ, nie je to však celkom tak. Obchod prevádzkoval aj sekciu „Všetko pre špeciálnu vojenskú operáciu“, kde sa predávali veci potrebné pre ruských vojakov na fronte – od nočného videnia cez balistické vesty až po drony.

Ukrajinskí predstavitelia uvádzali, že okrem narušenia ruskej logistiky je cieľom operácie aj poškodiť ruskú ekonomiku. Wildberries je nielen najväčším hráčom na ruskom online trhu, ale aj najväčším dlžníkom v krajine. Na rapídnu stavbu veľkých logistických centier si vzal pôžičky a jeho prípadný krach by viedol aj ku kolapsu viacerých ruských bánk. Veliteľ ukrajinských dronových síl Robert Brovdi (prezývaný Maďar) sa tiež vyjadril, že útoky majú dať bežným Rusom pocítiť dôsledky vojny. Podľa ruských médií približne 80 percent tovaru v skladoch nebolo poistených a drobní predajcovia, ktorí využívali Wildberries, tak prišli často o všetko.

Zásahy ruských lodí v Azovskom mori.

Logistické centrá Wildberries sú pre ukrajinské drony ľahkým terčom – nie sú nijak chránené, nie sú stavané tak, aby odolali zásahom a požiare v nich napáchajú obrovské ekonomické škody.

„Vojenské“ ciele

Samozrejme, ukrajinské útoky boli ruskou propagandou vykresľované ako ničenie čisto civilných cieľov. Len pripomeňme, že tá istá propaganda predtým obhajovala útoky napríklad na pobočky ukrajinskej spoločnosti Nova Pošta, ku ktorým dochádza od začiatku vojny. Aj v tomto období boli zasiahnuté ukrajinské „vojenské“ ciele ako sklad Ukrajinského Červeného kríža v Kyjeve. V ňom vo štvrtok 2. 7. zničilo humanitárnu pomoc a núdzové vybavenie v hodnote 1,8 milióna dolárov. Išlo napríklad o generátory, zdravotnícke a hygienické pomôcky či prikrývky pre ľudí postihnutých vojnou. Pri rovnakom útoku bol zasiahnutý aj sklad kníhkupectva, v ktorom zhorelo 800-tisíc kníh.

V noci na nedeľu 19. 7. zas ruské strely zasiahli v Kyjeve sklad organizácie UNICEF s humanitárnou pomocou pre ukrajinské deti a rodiny. Zničené boli generátory, hygienické sady a nádrže na vodu za 3,9 milióna dolárov. Zasiahnutá bola aj jedna z najväčších tlačiarní učebníc v Kyjeve. Údaje o následkoch sa rôznia, podľa niektorých bolo zničených dokopy až 600-tisíc učebníc.

To všetko sú však len škody na majetku. Omnoho horšie je zomieranie nevinných ľudí. OSN potvrdila, že v júli 2026 zahynulo na Ukrajine najmenej 437 civilistov vrátane 17 detí. Ďalších 2610 civilných osôb bolo zranených. Ide o najvyššie čísla od mája 2022. Od začiatku ruskej plnej invázie vo februári 2022 eviduje OSN na Ukrajine najmenej 16 874 zabitých civilistov, z toho 820 detí. Ďalších 51 273 ľudí bolo zranených, z toho 3126 detí. Samotná námestníčka generálneho tajomníka OSN Rosemary DiCarlo pri zverejnení týchto údajov zdôraznila, že skutočné počty obetí budú omnoho vyššie. OSN totiž nevie overiť údaje z miest, na ktorých sa bojuje, ani z okupovaných území Ukrajiny.

Jeden z najhorších ruských útokov v sledovanom období prišiel už v noci zo stredy 1. 7. na štvrtok 2. 7., kedy bolo v Kyjeve zabitých 30 ľudí. Ukazuje sa, že Ukrajine chýbajú strely Patriot, ktoré jediné dokážu zastaviť ruské balistické rakety. Dodávky Patriotov sa však neustále znižovali a po americkom dobrodružstve v Iráne klesli ešte viac. Kým ukrajinská obrana dokáže zneškodniť drvivú väčšinu dronov a striel s plochou dráhou letu, balistické rakety dopadajú na ukrajinské mestá. Počas tejto noci sa v kyjevskom metre ukrývalo rekordných 52 500 ľudí vrátane takmer 4500 detí. Prvýkrát bola pri tomto útoku použitá nová ruská riadená strela S8000 Banderol, ktorá nesie hlavicu s hmotnosťou 114 kg.

Tri veľké chyby

Ďalší veľký útok na Kyjev nasledoval už v noci z nedele 5. 7. na pondelok 6. 7. Jeden panelák sa po zásahu sčasti zrútil a zomrelo v ňom 9 ľudí vrátane jednej kompletnej rodiny. Ďaôších 60 ľudí bolo v tomto dome zranených. Celkovo si útok vyžiadal najmenej 17 obetí. Na tom sa však sčasti podieľala aj prvá veľká ukrajinská chyba v sledovanom období. Rusi totiž, samozrejme, neútočia len na civilné ciele. Keď zistia hodnotný vojenský cieľ, napadnú aj ten. A túto noc zasiahli sklad munície vo štvrti Vyšneve. Ten však bol umiestnený v rozpore so všetkými predpismi i zdravým rozumom uprostred obytnej štvrte, iba cca 20 metrov od najbližších domov. Následné sekundárne explózie zničili celý rad budov v okolí a zabili sedem obyvateľov. Ďalších 29 utrpelo zranenia

Iste, raketa Iskander, ktorá sklad zasiahla, bola ruská a nebyť ruskej agresie, nič z tohto by sa nestalo. Vojna je však realitou a tomu by mala zodpovedať základná opatrnosť. Predbežné vyšetrovanie incidentu ukázalo, že muníciu tam neskladovala armáda, ale zbrojárska firma. Používala na to priestory, ktoré neboli nijak chránené a neboli určené na skladovanie výbušných látok, a už vôbec nie dlhodobé. Ukrajinské predpisy navyše zakazujú akékoľvek skladovanie munície v zastavaných oblastiach. Riaditeľa firmy a jeho zástupcu preto vzali do väzby bez možnosti kaucie.

Akoby to nestačilo, už o necelé dva týždne sa podobná trestuhodná a nezmyselná nedbanlivosť zopakovala. Súkromná spoločnosť zorganizovala v piatok 24. 7. v Kyjeve výstavu zbraní, najmä dronových technológií. Pozvánka na akciu sa šírila na sociálnych sieťach a všimli si ju, samozrejme, aj Rusi. Popoludní zasiahli miesto konania dvomi balistickými raketami. Zabitých bolo najmenej 12 ľudí, medzi nimi aj jeden zamestnanec poľskej zbrojárskej firmy. Ďalších 100 bolo zranených. Podľa neoficiálnych zdrojov je bilancia útoku ešte horšia. Organizátor výstavy bol zatknutý a súd rozhodol, že bude vo vyšetrovacej väzbe najmenej 60 dní bez možnosti kaucie.

Tretia vážna chyba sa udiala na politickej scéne. Minister obrany Mychailo Fedorov bol vo funkcii len pol roka, od januára 2026. Rozbehol audity, ktoré odhalili zbytočné míňanie a zavedením otvorených tendrov namiesto priamych zákaziek sa mu podarilo znížiť ceny nakupovanej munície. Bol tiež podporovateľom nových technológií (predtým bol ministrom pre digitálnu transformáciu) a snažil sa aj o reformy v oblasti mobilizácie vojakov. Fedorov si svojimi výsledkami získal popularitu medzi obyvateľmi, niektoré jeho snahy však narážali na odpor konzervatívnejších generálov a dostal sa do otvoreného sporu s najvyšším veliteľom ukrajinských ozbrojených síl Oleksandrom Syrským. Takýto spor nie je rozhodne zdravý ani v čase mieru, nie to ešte v čase vojny. Prezident Volodymyr Zelenskyj sa to rozhodol vyriešiť odvolaním Fedorova z postu ministra obrany. Napriek vojne vyšli do ulíc ukrajinských miest demonštranti na jeho podporu. Zelenskyj bol nakoniec donútený odvolať aj Syrského. Fedorovovi ponúkol inú funkciu vo vláde, ten to však odmietol a politický spor pokračoval.

Jediným pozitívom tejto situácie je, že novým najvyšším veliteľom ozbrojených síl sa stal Mychailo Drapatyj. Ide o pomerne mladého dôstojníka (má 43 rokov), ktorý bojuje na fronte od roku 2014. Má teda obrovské skúsenosti z prvej ruky a nie je zaťažený sovietskou vojenskou školou. Ruské kanály okamžite začali pripomínať jeho úlohu v bojoch o Mariupoľ v roku 2014, kedy ako veliteľ BVP v plnej rýchlosti ako prvý prerazil barikády a až za ním nasledovali ďalšie ukrajinské vozidlá. Na ruských vojenských kanáloch panuje všeobecná zhoda, že vymenovanie Drapatého je pre Rusko veľmi zlá správa.

Výbuch skladu munície v kyjevskej štvrti Vyšneve.

Následky útoku na výstavu zbraní v Kyjeve.

Ukrajinské útoky

Ukrajinci v sledovanom období pokračovali aj v útokoch na rafinérie a vyradili už viac ako 40 percent ruských kapacít na spracovanie paliva. Zasiahnuté boli napríklad rafinérie v Omsku či Syzrani. Moskva bola nútená začať dovážať benzín zo zahraničia, napríklad z Kazachstanu a Indie.

Došlo aj k jednej rozsahom malej akcii, ktorá má ale veľký historický význam. Na Kinburnskej kose v ústí Dnepra, ktorú ovládajú ruskí vojaci, ukrajinský námorný dron vôbec prvýkrát vysadil na breh pozemný dron s guľometom, ktorý následne zaútočil na ruské pozície zozadu. Sledujeme robotickú revolúciu v priamom prenose!

V utorok 14. 7. ukrajinské námorníctvo potopilo pri Novorossijsku s pomocou námorného dronu Sargan-3000 hliadkovú loď ruskej pohraničnej služby FSB Izumrud. O život prišlo viacero členov posádky. Pre Ukrajinu ide o veľké zadosťučinenie. Loď Izumrud sa totiž v roku 2018 (teda v čase oficiálneho mieru) podieľala na útoku na tri ukrajinské plavidlá v Kerčskom prielive.

Koncom sledovaného obdobia sa ruská armáda pokúsila o veľký mechanizovaný útok v oblasti obce Dobropilia. V čase nadvlády dronov na oblohe sú pritom takéto akcie veľmi nezvyčajné. Útok trval takmer štyri hodiny a Rusi utrpeli veľké straty bez toho, aby niečo dosiahli. Zničených bolo najmenej 7 tankov, dva raketomety, ktoré útok kryli a 47 ďalších vozidiel. O život prišlo viac ako 120 ruských vojakov.

Horiaca rafinéria v ruskej Syzrani.

Pokračovali aj útoky na ruskú vojenskú logistiku.

Potopená hliadková loď FSB Izumrud.

Strela v Poľsku

Na konci sledovaného obdobia Rusi vystupňovali aj provokácie proti krajinám NATO. V Rumunsku boli za tri dni (24. 7. až 26. 7.) zostrelené tri ruské drony. Podieľali sa na tom talianske stíhačky Eurofighter Typhoon, ktoré sa v rámci misie NATO podieľajú na ochrane rumunského vzdušného priestoru, a tiež stíhačky F-16 patriace Rumunsku a NATO. Moskva odmietla, že by zostrelené drony boli ruské – a tak Rumuni „darovali“ ruskému veľvyslancovi trosky dronu Shahed/Geran.

Vážny incident sa udial vo štvrtok 30. 7. v Poľsku. Dopadla tam ruská strela s plochou dráhou letu Ch-101. Išlo o súčasť veľkého ruského útoku na západnú Ukrajinu. Podľa poľských predstaviteľov smerovalo okolo 3. hodiny ráno na Poľsko ponad Ukrajinu až 20 ruských striel. Väčšinu z nich sa však ukrajinským obrancom podarilo zostreliť. Aj poslednú zostávajúcu strelu sa snažil prenasledovať a zostreliť ukrajinský pilot. Musel sa však otočiť zhruba 20 sekúnd pred poľskou hranicou. Nemal totiž povolenie na vstup do poľského vzdušného priestoru a hrozilo mu, že by ho mohla zostreliť poľská protivzdušná obrana. Tá sledovala strelu ďalej a vyslala proti nej stíhačku F-16. Strela sa bez zásahu stíhačky zrútila na pole pri obci Tarnawa-Kolonia v Lublinskom vojvodstve 95 km od hraníc a po dopade zanechala veľký kráter.

Odborníci sa domnievajú, že takto bola naprogramovaná. Pred dopadom totiž vykonala typický manéver, ktorým útočí na určený cieľ – prestala kopírovať terén nízko nad zemou, vystúpila do výšky a na miesto dopadla takmer kolmo. Ak by išlo o chybu a zrútila by sa napríklad pre vyčerpanie paliva, tak by tento záverečný útočný manéver nevykonávala. Rusko tak zrejme opäť testovalo reakcie NATO.

Kráter po dopade ruskej strely v Poľsku.

F-16 vs. Su-35

V sledovanom období utrpelo Rusko pomerne veľké straty leteckej techniky. Nebudeme ich sledovať chronologicky, pretože jeden incident sa spomedzi ostatných vymyká a preto sa naň pozrieme ako prvý. V stredu 8. 7. bola zostrelená stíhačka Su-35S. Zrútila sa pri obci Mistky v okupovanej Luhanskej oblasti. Pilot sa katapultoval a bol vyzdvihnutý záchranným tímom. Podľa dostupných informácií padol pilot do pasce nastavenej ukrajinským letectvom. Ruská strana píše, že tento konkrétny pilot už dlhšie išiel Ukrajincom na nervy a preto sa zamerali konkrétne na neho. Jedno ukrajinské lietadlo simulovalo nálet pomocou kĺzavých bômb, kým ďalšie dve stíhačky F-16 čakali, kým sa objaví ruský cieľ. Zamerať im ho pomohol radar zo systému Patriot. Tu sa rôzne zdroje spočiatku rozchádzali. Podľa niektorých informácií totiž ruský Suchoj nezostrelili ukrajinské stíhačky, ale práve systém Patriot. Predseda zboru náčelníkov štábov USA Dan Caine však neskôr potvrdil, že zostrel dosiahla ukrajinská stíhačka F-16. Je to prvý potvrdený zostrel pre F-16 v ukrajinských službách.

K prvej strate ruského letectva v sledovanom období došlo už vo štvrtok 2. 7., kedy bol zostrelený vrtuľník Kamov Ka-52M. Helikoptéra odrážala ukrajinský dronový útok, keď ju vlastní ruskí vojaci zasiahli prenosnou raketou Verba. Posádka sa katapultovala, jedno sedadlo však pri tom zlyhalo a nadporučík Danil Trunov zahynul. Druhý člen posádky prežil a bol zachránený.

Zhruba v rovnakom čase, 1. 7. a 3. 7. došlo k opakovaným dronovým útokom tajnej služby SBU na letisko Saky na okupovanom Kryme. Bolo pri nich zasiahnutých šesť krytov pre lietadlá, no nie je známe, čo sa nachádzalo vnútri. SBU tvrdí, že zničila alebo poškodila sedem lietadiel Su-30, Su-30SM a Su-24. Neskôr bolo publikované aj video, ktoré zachytáva útok na Su-24M ruského námorníctva práve na letisku Saky. V tomto prípade však išlo o vyradený stroj, ktorý slúžil ako návnada na voľnej ploche.

V stredu 8. 7. zaútočili ukrajinské ozbrojené sily pomocou dronov na letisko Borisoglebsk v ruskej Voronežskej oblasti. Bol pri tom zničený sklad paliva.

V stredu 15. 7. vyslalo ruské letectvo vrtuľník Mi-28N, aby lovil ukrajinské drony v Belgorodskej oblasti. Z lovca sa však stala korisť, keď naň pri obci Vjazove zozadu zaútočil ukrajinský FPV dron. Ukrajinci tvrdili, že helikoptéra bola zostrelená, Rusi tvrdili, že sa jej vôbec nič nestalo. Pravda bola niekde uprostred, keď vrtuľník utrpel poškodenia, no nezrútil sa.

Na druhý deň, vo štvrtok 16. 7., sa terčom útoku ukrajinských diaľkových dronov stala ruská letecká základňa Engels-2 v Saratovskej oblasti. Z nej štartujú ruské strategické bombardéry, aby vypúšťali strely s plochou dráhou letu na ukrajinské mestá. A práve jeden z týchto bombardérov už svoje strely nikdy nevypustí. Tu-95MS bol pri útoku zničený, satelitné snímky ukázali, že prišiel o celú zadnú časť trupu za krídlami.

V utorok 21. 7. zaútočili ukrajinské drony na ruskú leteckú základňu Kursk. Bol pri tom zasiahnutý MiG-29, išlo však o vyradený stroj – jeden z dvojice, ktorá bola na svojom mieste odstavená od začiatku roku 2024 (a predtým zrejme dlho stála na inom mieste).

K nasledujúcim stratám došlo pri nehodách. Vo štvrtok 23. 7. sa pri Odincove na predmestí Moskvy zrútila najnovšia ruská stíhačka Suchoj Su-57. Stalo sa tak počas cvičného letu, stroj neniesol žiadnu výzbroj. Pilot sa pred pádom lietadla úspešne katapultoval. Neskôr sa objavila bizarná teória, podľa ktorej ukrajinskí hackeri presvedčili jednotku ruskej protivzdušnej obrany, že ide o nepriateľský stroj a tá ho zostrelila.

Počas výcviku sa v pondelok 27. 7. zrútil aj stroj Aero L-39C Albatros zo 797. cvičného pluku. Stroj predvádzal akrobatické manévre v oblasti základne Kuščjovskaja v ruskomk Krasnodarskom kraji. Náraz do zeme neprežil ani jeden z dvojice letcov na palube.

Horiaci Su-35S na zemi po tom, čo ho zostrelila ukrajinská F-16.

Útok ukrajinského dronu na ruský Su-24M na základni Saky. Išlo o vyradený stroj, ktorý slúžil ako návnada.

Požiar na ruskom letisku Borisoglebsk.

Ukrajinský FPV dron útočí na ruskú helikoptéru Mi-28N.

Tu-95MS zničený na základni Engels-2.

Na základni Kursk bol zasiahnutý jeden z dvojice ruských MiG-29.

Miesto dopadu ruskej stíhačky Su-57, ktorá havarovala počas cvičného letu pri Odincove.

Ukrajinské straty

Straty utrpelo v sledovanom období aj ukrajinské letectvo. Na prelome júna a júla bola zasiahnutá ukrajinská letecká základňa Myrhorod v Poltavskej oblasti. Neskôr sa objavil satelitný záber, ktorý ukazuje stopu po spálenisku na mieste, kde od septembra 2025 stála vyradená stíhačka Su-27.

Oveľa horšou stratou bola stíhačka F-16, ktorá bola v stredu 29. 7. zničená pri odrážaní ruského útoku. Pilot zo 107. samostatného krídla hlásil poškodenie lietadla a katapultoval sa. Stroj sa zrútil pri dedine Sušky v Poltavskej oblasti, pilota zachránili. V krídle a chvoste lietadla sa našlo viacero dier, čo naznačuje, že ho poškodil buď blízky výbuch dronu, na ktorý pilot útočil, alebo výbuch rakety.

V posledný deň sledovaného obdobia, v piatok 31. 7., utrpelo ukrajinské letectvo aj straty na životoch. Pri odrážaní ruského dronového útoku havarovala v Kirovohradskej oblasti helikoptéra Mi-8 ukrajinského armádneho letectva. O život prišli kapitán Stanislav Krylov, nadporučík Zachar Klimov a nadporučík Jaroslav Demčevskyj.

Miesto dopadu ukrajinskej stíhačky F-16, ktorá sa zrútila 29. 7.

Ilustračné fotografie ukrajinských helikoptér Mi-8. Jeden takýto stroj bol stratený 31. 7. aj s posádkou.