Letecká vojna na Ukrajine

Gripen – posila zo Švédska

Text: Miro Barič

Najvýznamnejším momentom obdobia sledovaného v tejto časti seriálu (1. 5. - 31. 5. 2026) bolo oznámenie konkrétnej dohody o dodávkach švédskych stíhačiek Saab JAS 39 Gripen ukrajinským vzdušným silám. Dialo sa však toho oveľa viac – a to nielen na Ukrajine, ale napríklad aj v Rumunsku, kde dopadol ruský dron na panelák.

Po stíhačkách F-16 a Mirage 2000-5F dostane Ukrajina tretí západný typ – švédske Gripeny. Obe krajiny podpísali v októbri 2025 rámcovú dohodu o budúcich dodávkach 100 až 150 lietadiel JAS 39. Teraz, vo štvrtok 28. 5. 2026, oznámil švédsky premiér Ulf Kristersson na základni Uppsala prvú konkrétnu dohodu.

Ukrajina na jej základe kúpi 20 nových lietadiel JAS 39E/F. Použije na to 2,5 miliardy eur z európskej pôžičky. Okrem toho Švédsko dodá Ukrajine 16 starších lietadiel JAS 39C/D ako dar.

Výcvik ukrajinských pilotov na Gripeny už prebieha a do konca tohto roka sa ešte viac zintenzívni. Bolo potvrdené, že medzi pilotmi, ktorí sa na švédske stroje preškoľujú, je aj známy letec Vadym Vorošilov s volacím znakom Karaya, ktorý doteraz bojoval na stíhačkách MiG-29.

Lietadlá vo verzii JAS 39C/D by mali na Ukrajinu dodať už začiatkom roka 2027. Nové stroje vo verzii JAS 38E/D by mali začať prichádzať v roku 2030. Kyjev tiež so Švédskom rokuje o lokalizácii výroby týchto lietadiel na Ukrajine od roku 2033.

Veľmi dôležitou súčasťou dodávok Gripenov bude aj ich výzbroj. Rakety vzduch-vzduch Meteor dokážu zasiahnuť manévrujúci cieľ na veľmi veľkú vzdialenosť. Ich dosah je utajovaný, no udáva sa, že to môže byť až 200 km. To by ukrajinským stíhačkám umožnilo účinný boj proti ruským Su-34, ktoré vypúšťajú kĺzavé bomby zo vzdialenosti okolo 100 km. Vyhľadávať ciele pre Gripeny by mohli pomôcť lietadlá včasnej výstrahy a kontroly (AEW&C) Saab 340, ktorú už Ukrajina dostala.

Ďalším typom v ukrajinskej výzbroji by sa v budúcnosti mohla stať francúzska stíhačka Rafale. Zhruba v rovnakom čase, kedy podpísala rámcovú dohodou so Švédskom o Gripenoch, totiž Ukrajina podpísala podobnú rámcovú dohodu aj s Francúzskom. V tomto prípade však zatiaľ nebola uzavretá žiadna konkrétna zmluva o dodávkach lietadiel Rafale.

Švédsko a Ukrajina podpísali dohodu o stíhačkách JAS 39 Gripen.

Ruské útoky

Rusko v stredu 13. 5. a vo štvrtok 14. 5. podniklo jeden z doteraz najväčších útokov. Na Ukrajinu postupne vyslalo 1567 dronov a ďalších 56 rakiet a striel s plochou dráhou letu. Cieľom bol aj Užhorod na úplnom západe štátu, priamo na hraniciach so Slovenskom. Letisko v Užhorode je tak blízko, že svetlá na konci jeho dráhy sú už na slovenskom území... Najmasívnejší úder však mieril na Kyjev, kde zahynulo najmenej 24 ľudí, z toho tri deti. Medzi nimi boli dve dievčatá, ktorých otec, Jevhen Jakovlev, padol v boji v roku 2023. Po celej Ukrajine zahynulo dokopy 27 ľudí a ďalších 80 ľudí bolo zranených.

Ďalší veľký útok na Kyjev mieril v noci na nedeľu 24. 5. Použili pri ňom 690 projektilov. Ukrajinská obrana zostrelila 549 dronov a 55 striel a rakiet. Projektily, ktoré prekonali obranu, zabili štyroch ľudí a vyše 100 zranili. Zoznam zasiahnutých cieľov - budova ukrajinského ministerstva zahraničných vecí, Múzeum Černobyľu, vodáreň, divadlo, škola, daňový úrad, tržnica, paneláky... Rusi použili aj raketu Orešnik. Tá sa ukazuje ako veľké fiasko, čo sa týka presného navádzania. V tomto prípade dopadla na garáže v meste Bila Cerkva. Údajne použili aj druhú, no tá vôbec netrafila územie ovládané Ukrajinou a dopadla na Rusmi okupovanú Doneckú oblasť.

Mimo boli Rusi aj v piatok 29. 5., kedy pri útoku na ukrajinské mesto Reni pri Dunaji dopadol ruský dron na strechu paneláku v rumunskom meste Galați, ktoré leží 20 km od Reni. Výbuch spôsobil požiar bytu na 10. poschodí a zranenia dvoch osôb. Rumunské letectvo vyslalo do vzduchu dve stíhačky F-16, no tie nestihli dron zachytiť. Na základe nájdených trosiek identifikovali dron ako ruský Geran (Shahed). Rusko však zodpovednosť odmieta.

Ukrajinská obrana proti dronom.

Ukrajina modernizovala systémy Shilka.

Následky ruského útoku na Kyjev z 13. 5. a 14. 5. Najviac obetí bolo v tomto dome, ktorý zničila strela Ch-101.

Útok na Kyjev 24. 5.

Panelák v rumunskom meste Galați, na ktorý dopadol ruský dron 29. 5.

Ukrajinské útoky

Ukrajina pokračovala v útokoch na ruskú ropnú infraštruktúru. Opakovane bola zasiahnutá napríklad rafinéria v Tuapse, ktorú sme spomínali v predchádzajúcej časti seriálu. Cieľom bola aj ruská logistika, najmä na trasách vedúcich na Krym.

Veľký rozruch vyvolal ukrajinský útok na Starobilsk v okupovanej Luhanskej oblasti. V noci na piatok 22. 5. tam bolo zasiahnutých niekoľko vysokoškolských budov vrátane internátu. Ukrajinci tvrdia, že tam prebiehal nábor a výcvik dronových operátorov, čo majú dokazovať aj zábery zverejnené v minulosti samotnými Rusmi (a po ukrajinskom útoku vymazané). Ruská strana tvrdí, že obeťami boli obyčajní študenti. Najskôr ich malo byť šesť vo veku 14-18 rokov, neskôr sa ich počet ustálil na 21 a vek na 18-22 rokov. Tieto tvrdenia ruskej strany nebolo možné overiť. Ukrajinci zverejnenú identitu niektorých obetí spochybnili. V najmenej šiestich prípadoch totiž Rusi použili fotografie mladých Ukrajincov a Ukrajiniek, ktorí boli v minulosti zabití pri ruských útokoch a cynicky ich vydávali za obete zo Starobilska... Žiadosti v OSN o prístup na miesto útoku Rusko odmietlo. Neskôr tam síce priviezli vybraných novinárov, no aj tým ukázali iba trosky jednej zasiahnutej budovy (internátu), k ostatným zasiahnutým budovám ich nepustili. Putin ako odvetu nariadil útok, pri ktorom boli použité rakety Orešnik (ktorý sme spomínali vyššie). Za čo mali byť odvetou predchádzajúce útoky Ruska, sa nevyjadril.

Následky ukrajinského útoku na Starobilsk v Luhanskej oblasti 22. 5.

Ruské straty leteckej techniky

Ukrajinská vojenská rozviedka SBU hneď v piatok 1. 5. zverejnila, že podnikla útok na leteckú základňu Šagol v Čeljabinsku, 1700 km od ukrajinského územia. Mali byť pri tom zasiahnuté štyri lietadlá – dva Su-57, jeden Su-34 a jeden stroj neznámeho typu. Toto tvrdenie sa však zatiaľ nepodarilo overiť.

Prvú potvrdenú stratu v sledovanom období utrpelo ruské letectvo v utorok 5. 5., kedy bola zničená helikoptéra Mi-8. Stroj sa zrútil za neznámych okolností pri odvracaní ukrajinského dronového útoku. Posádka pád vrtuľníka neprežila. Ako jeden z jej členov bol potvrdený poručík Nikita Mitroščenko.

Vo štvrtok 14. 5. si ukrajinské drony pripísali na konto ďalší vzácny úlovok. Na základni Jejsk na brehu Azovského mora v ruskom Krasnodarskom kraji zasiahli a zničili lietadlo Beriev Be-200. Je to obojživelný lietajúci čln s prúdovým pohonom. Prototyp absolvoval prvý let v roku 1998. Odvtedy ich vyrobili približne 20. Najväčším používateľom je ruské ministerstvo pre výnimočné situácie, ktoré má 12 kusov na hasenie lesných požiarov. Z nich je zhruba polovica letuschopná. Ruské ministerstvo obrany kúpilo tri lietadlá. Zasiahnutý stroj bol zrejme operačný, za prednú podvozkovú nohu mal zapriahnuté oje na manipuláciu na zemi.

Pri rovnakom útoku na letisko Jejsk bol zničený aj vrtuľník Kamov Ka-27. Ten však bol buď vyradený, alebo na ňom prebiehali opravy, pretože mal demontované listy rotorov.

V pondelok 18. 5. sa ruskému letectvu „podaril“ ďalší zásah do vlastných radov. Ruská stíhačka zostrelila vrtuľník Mi-8. Celá posádka helikoptéry zahynula. Podrobnosti incidentu nie sú známe, ale zrejme k nemu došlo počas boja proti ukrajinským dronom. Podľa viacerých zdrojov išlo o pomerne vzácnu verziu Mi-8MTPR-1 určenú na elektronický boj.

Veľký útok podniklo ukrajinské letectvo v stredu 27. 5. s pomocou striel s plochou dráhou letu Storm Shadow / SCALP-EG. Ich cieľom sa krátko po piatej hodine ráno stali ruské mestá Voronež a Taganrog a tiež Sevastopoľ na okupovanom Kryme.

Vo Voroneži bola zasiahnutá letecká základňa Baltimor. Sídli na nej 47. letecký bombardovací pluk zo 105. zmiešanej leteckej divízie. Základňu využívajú ruské stroje Su-34 pre pravidelné útoky na Ukrajinu.

V Taganrogu v ruskej Rostovskej oblasti bol podľa prvých správ cieľom útoku tamojší letecký opravárenský závod. Ukrajinský generálny štáb však neskôr upresnil, že strely Storm Shadow mierili na leteckú základňu Taganrog-Central, na ktorej tento závod sídli, ale je aj domovom 708. vojenského transportného leteckého pluku z 18. gardovej vojenskej transportnej leteckej divízie. Tá používa lietadlá Iliušin Il-76 pre potreby ruskej vojenskej logistiky.

Do tretice bola zasiahnutá budova veliteľstva námorného letectva ruskej Čiernomorskej flotily v Sevastopole. Podľa záberov z videa, ktoré sa neskôr objavilo, budova ruského štábu úplne vyhorela.

V sobotu 30. 5. ukrajinské drony zaútočili na letisko Taganrog-Juh. Zasiahnuté boli dve námorné prieskumné a protiponorkové lietadlá Tu-142. Ide o turbovrtuľové stroje vyvinuté z bombardéra Tu-95. Jeden Tu-142MR bol zničený a jeden Tu-142MK bol poškodený. Druhý menovaný mal podľa stránky The Military Watch trupové číslo „čierny 71“. Obe lietadlá však boli už dlho (viac ako 15 rokov) vyradené zo služby, hoci ich na základni občas presúvali. Na súčasnom mieste boli odstavené len krátko pred útokom.

Ukrajinské letectvo neutrpelo v sledovanom období žiadnu potvrdenú stratu.

Be-200 zničený pri ukrajinskom útoku na Jejsk 14. 5.

Ka-27 zničený pri ukrajinskom útoku na Jejsk 14. 5.

Ukrajinský Su-24 ako nosič striel Storm Shadow / SCALP-EG

Ruské Tu-142 zasiahnuté 30. 5. na letisku Taganrog-Juh.

Stíhačky MiG-29 z ukrajinskej 114. brigády taktického letectva.

Ukrajinský pilot MiG-29 odhadzuje navádzané bomby na cieľ.

Pilot s volacím znakom Morgan je príslušníkom 204. brigády taktického letectva. Na konte má 26 zničených vzdušných cieľov a 18 presných úderov na pozemné ciele. Prvý cieľ zostrelil v roku 2023 a išlo o prieskumný dron. Všetky ďalšie zničené ciele boli úderné drony a strely s plochou dráhou letu.

Zaujímavý tail art na ukrajinskej stíhačke MiG-29.