Letecká vojna na Ukrajine
Fotografia nešťastného Embraeru 190AR s registráciou 4K-AZ65, ktorú v roku 2016 urobil Mehmet Mustafa Celik.
Ruská raketa zostrelila civilné lietadlo. Opäť...
Text: Miro Barič
V bojoch nad Ukrajinou dochádza nezriedka k streľbe do vlastných radov. Ruská protivzdušná obrana už zničila celý rad ruských lietadiel a vrtuľníkov. K zásahom vlastných strojov došlo aj na ukrajinskej strane. V Rusku bolo zasiahnutých aj niekoľko civilných strojov, no bez fatálnych následkov. Až doteraz.
Z Baku v Azerbajdžane vzlietol v stredu 25. 12. ráno let 8243 spoločnosti Azerbaijan Airlines. Embraer 190AR s registráciou 4K-AZ65 mal na palube 62 pasažierov a 5 členov posádky. Smeroval do Grozného v Čečensku na juhu Ruska. Po 40 minútach letu však prestal fungovať GPS i ďalšie navigačné systémy. Je pravdepodobné, že stroj sa stal obeťou elektronického rušenia signálu GPS, čo medzinárodné organizácie pre telekomunikácie i civilné letectvo zakazujú.
Rušenie Rusi zapli pravdepodobne preto, lebo nad Čečenskom sa pohybovali ukrajinské drony. Posádka letu 8243 požiadala o navedenie prostredníctvom rádiového vysielača. V Groznom však bola silná hmla a po troch okruhoch sa piloti rozhodli pre návrat do Baku. Pri odlete z Grozného však stroj zasiahla raketa z ruského protivzdušného systému Pancir-S1. Vybuchla pri ľavej zadnej časti lietadla a črepiny poškodili najmä jeho chvostové plochy.
V dôsledku poškodenia Embraeru zlyhal hydraulický systém a jeho ovládanie sa stalo extrémne náročné. Ruskí letoví dispečeri mu pre zlé počasie nedovolili pristáť na letisku Mineraľnyje Vody ani v Machačkale. Namiesto toho zmrzačený stroj (za stáleho rušenia signálu GPS) poslali cez Kaspické more do Aktau v Kazachstane. Dostupné údaje ukazujú, že lietadlo extrémnym spôsobom menilo výšku i smer letu. Napriek tomu ho piloti hodinu a 14 minút od zásahu rakety udržali vo vzduchu.
Pri pokuse o pristátie v Aktau však stroj narazil do zeme tri kilometre od letiska. Havária je zachytená na videu. Je na ňom vidno, že lietadlo s vysunutým podvozkom klesá s výrazným náklonom na pravú stranu. Pilotom sa už klesanie ani náklon nepodarilo vyrovnať. Embraer narazil do zeme najprv pravým krídlom a potom aj trupom. Ten sa rozlomil a stroj vybuchol. Predná časť zhorela úplne, no zadná časť trupu ostala síce prevrátená, no relatívne vcelku. Vďaka tomu zo 67 osôb na palube 29 prežilo, hoci so zraneniami. O život prišlo 38 ľudí vrátane oboch pilotov a jednej letušky. Týmto trom posmrtne udelili titul Národný hrdina Azerbajdžanu. Stevard Zulfikar Asadov a letuška Ajdan Rahimli, ktorí so zraneniami prežili, boli vyznamenaní Radom odvahy prvého stupňa.
Zadná časť azerbajdžanského Embraeru bola prešpikovaná črepinami.
Fotografie trosiek zverejnili kazašské záchranné zložky.
Hrdinovia z letu 8243
Pristavme sa na chvíľu pri spomínaných hrdinoch, ktorí do poslednej chvíle bojovali o záchranu stroja a cestujúcich. Kapitánom bol 62-ročný Igor Kšnjakin, ktorý mal obrovské skúsenosti. Kariéru pilota začal v roku 1982 ako 20-ročný na dvojplošníku An-2. Postupne lietal ako druhý pilot alebo kapitán na strojoch Jak-40, Tu-134, An-140 a ATR-42/72. V roku 2013 sa stal kapitánom na lietadlách Embraer 170/190 v rámci spoločnosti Azerbaijan Airlines. Na konte mal 15 000 letových hodín, z toho 11 200 v pozícii kapitána. Ostali po ňom dve dcéry.
Kšnjakinovi na sedadle druhého pilota pomáhal 32-ročný Aleksandr Kaljaninov. V roku 2021 úspešne ukončil štúdium na Národnej leteckej univerzite v ukrajinskom Kyjeve. Tretím členom posádky, ktorý prišiel o život, bola 33-ročná letuška Hokuma Alijeva. Tá sa popri práci venovala štúdiu práva, bola v poslednom ročníku doktorandského štúdia. Po jeho dokončení plánovala zmeniť kariéru a stať sa právničkou. To sa jej, žiaľ, nesplnilo. V posledných okamihoch života sa snažila upokojovať pasažierov. Všetkých troch pochovali spoločne v Baku na cintoríne Druhá alej cti, ktorý je určený pre významné osobnosti a hrdinov Azerbajdžanu.
Rusko sa k zostreleniu lietadla nepriznalo ani po mesiaci. Na začiatku dokonca všetko popieralo a ruské propagandistické kanály vypustili viacero rôznych verzií toho, čo sa mohlo stať. Napríklad diery po črepinách, ktoré boli viditeľné na zachovanej zadnej časti lietadla, údajne spôsobil štrk po dopade stroja na zem.
Azerbajdžanský prezident Ilham Alijev už pár dní po katastrofe vyhlásil, že podľa predbežných výsledkov vyšetrovania za ňu môže ruská protivzdušná obrana. Uviedol, že zostrel bol neúmyselný, no obvinil Moskvu z pokusu o jeho ututlanie. Alijev dodal, že očakáva priznanie viny, potrestanie zodpovedných osôb a odškodnenie pre rodiny obetí. Nič z toho sa nestalo ani mesiac po tragédii. Predstavitelia Azerbajdžanu tiež uviedli, že to, že ruské úrady nepovolili poškodenému lietadlu pristáť na žiadnom letisku v Rusku a nasmerovali ho do Aktau, mohlo byť pokusom o zahladenie stôp. Jednoducho dúfali, že stroj sa zrúti do Kaspického mora...
Troch mŕtvych členov posádky pochovali ako hrdinov – zľava sú rakvy Aleksandra Kaljaninova, Igora Kšnjakina a Hokumy Alijevy. Fotografiu z poslednej rozlúčky zverejnila kancelária prezidenta Azerbajdžanu.
Oživené spomienky na MH17
Zostrelenie azerbajdžanského civilného lietadla oživilo spomienky na katastrofu z 27. júla 2014. Vtedy sa pri Hrabove v Doneckej oblasti zrútil let MH17 spoločnosti Malaysia Airlines. Boeing 777 s registráciou 9M-MRD smeroval z Amsterdamu do Kuala Lumpur. Tam však nikdy nedoletel. Rusko totiž na východe Ukrajiny vyprovokovalo povstanie a na jeho podporu tam presúvalo aj ťažkú techniku. Súčasťou tejto podpory bol aj protivzdušný systém Buk z 53. protilietadlovej raketovej brigády so sídlom v Kursku. Ten v tichosti presunuli na východ Ukrajiny na územie pod ruskou kontrolou. V domnení, že strieľa na ukrajinské vojenské lietadlo, vypustila jeho posádka raketu na civilný let MH17. Boeing 777 letel vo výške 33 000 stôp (10 060 m) rýchlosťou 915 km/h, keď tesne nad jeho kokpitom vybuchla hlavica radarom navádzanej rakety. Črepiny zabili ľudí v kokpite a roztrhali trup, ktorý sa začal lámať tesne za kokpitom. Lietadlo začalo prudko klesať a aerodynamické sily spôsobili, že sa rozlámalo úplne celé ešte pred dopadom. Pád na zem trval minútu a pol a trosky pokryli plochu 50 štvorcových kilometrov. O život prišlo všetkých 298 ľudí na palube – 15 členov posádky a 283 cestujúcich. Z nich dve tretiny tvorili občania Holandska. 80 z obetí boli deti mladšie ako 18 rokov.
Keď si Rusi uvedomili, čo urobili, Buk v tichosti stiahli naspäť za ruské hranice a vypustili celý rad rôznych verzií o tom, čo sa malo stať. Okamžité vypúšťanie protichodných verzií je typickou metódou ruskej propagandy s cieľom rozriediť a spochybniť pravdu. V prípade MH17 bola jedna verzia absurdnejšia ako druhá. Civilný Boeing malo napríklad zostreliť ukrajinské bitevné lietadlo Su-25. Asi v tomto magazíne netreba nikomu zdôrazňovať, že Su-25 na to schopnosti nemá – ani rýchlosť, ani dostup, ani dostatočnú výzbroj. Potom vyrukovali aj so „zaručene pravou“ satelitnou snímkou, ktorá mala zachytávať ukrajinský Su-27 ako z bezprostrednej blízkosti vypúšťa na let MH17 raketu. Išlo pritom len o nekvalitný podvrh. Úplne šialená bola teória, že všetko bolo narafičené a v Boeingu boli staré telá ľudí, ktorí zomreli už dávnejšie.
Viaceré západné vyšetrovacie tímy však na základe dôkazov určili, že stroj zasiahla raketa zo systému Buk, že bola vystrelená z územia, ktoré ovládali Rusi a identifikovali aj ruskú jednotku, ktorej patril a ktorú sme spomínali vyššie. S ich závermi sa stotožnil aj holandský súd, ktorý v novembri 2022 odsúdil za zostrelenie MH17 troch mužov na doživotie – Igora Girkina, Sergeja Dubinského a Leonida Charčenka. Všetci boli odsúdení v neprítomnosti a Rusko svoju zodpovednosť odmieta. Len jeden z týchto troch páchateľov teraz sedí v ruskom väzení – nie však za smrť 298 nevinných ľudí, ale za extrémizmus. Igor Girkin si totiž dovolil urážať Putina, ktorý podľa neho vedie vojnu na Ukrajine slabo a nekompetentne. Girkin, známy aj ako Strelkov, bol v roku 2014 ruským agentom, ktorý so svojím oddielom prišiel podnietiť povstanie na východe Ukrajiny. V minulosti sa chvastal tým, že bez neho by žiadna vojna na Donbase nebola, pretože miestnym sa do nej veľmi nechcelo. Toľko na margo toho, či išlo už vtedy o ruskú agresiu alebo „občiansku vojnu“.
Snímka z roku 2014. Ruskí bojovníci si vtedy robili fotky pri vraku zostreleného letu MH17.
Ukrajinské straty
V sledovanom období od 1. 12. do 31. 12. samozrejme neustále prebiehali aj operácie vojenských lietadiel, vrtuľníkov a bezpilotných prostriedkov. V tejto súvislosti dochádzalo aj k ich stratám. Zostrelenie civilného lietadla je však natoľko výnimočným skutkom, že sme mu venovali väčšinu aktuálneho pokračovania seriálu.
K jedinej potvrdenej strate techniky na ukrajinskej strane došlo v sobotu 14. 12. v Chersonskej oblasti. Ruský protivzdušný systém S-400 tam zasiahol Su-25 z 299. brigády taktického letectva. Jeho pilot, kapitán Vladyslav Solop, zahynul.
O život prišiel aj kapitán Mykola Karpov, pozemný letecký technik zo 40. brigády taktického letectva. Stalo sa tak v utorok 31. 12., kedy došlo k ruskému raketovému útoku na leteckú základňu Vasylkiv v Kyjevskej oblasti. Aké škody boli na základni spôsobené, nie je zatiaľ známe. Karpova posmrtne povýšili na majora.
Ruské straty
K prvej potvrdenej strate na ruskej strane v sledovanom období došlo tiež v sobotu 14. 12, na základni Krymsk v Krasnodarskom kraji. Ukrajinská vojenská rozviedka tam zapálila a poškodila Su-27P s trupovým číslom „červená 16“ a označením RF-92406, ktorý patril 3. zmiešanému leteckému pluku. Poškodenie ďalšieho lietadla, tentoraz vojenského nákladného stroja An-72 na letisku pri Moskve, ohlásila ukrajinská vojenská rozviedka v piatok 20. 12.
V stredu 18. 12. bol vlastnou paľbou zasiahnutý a zostrelený vrtuľník Kamov Ka-52. Obaja ruskí letci pri tom zahynuli. Veliteľom vrtuľníka bol nadporučík Daniil Čepurnov. V jeho nekrológu uviedli iba toľko, že padol počas plnenia bojovej úlohy v zóne špeciálnej vojenskej operácie.
Ilustračná snímka helikoptéry Ka-52, ktorú zverejnilo ruského ministerstvo obrany. Od začiatku vojny prišlo Rusko už o najmenej 63 helikoptér tohto typu. Jednu stratilo aj v decembri 2024, ktorá sleduje aktuálne pokračovanie tohto seriálu.
Ukrajinská vojenská rozviedka zapálila 14. 12. Su-27P na základni Krymsk.
Rusko o pár dní zverejnilo záber toho istého stroja. Fotografia je z takého uhla, aby nebolo vidieť prípadné poškodenie zadnej časti, kde horelo.
Na sociálnych sieťach sa objavili zábery ruského Su-25SM3, ktorý sa počas letu zrazil s prieskumným dronom Zala.
Ruský vrtuľník Mi-24 zapadol do bahna, zrejme na predsunutej základni. Fotka sa objavila v sledovanom období, ale podrobnosti nie sú známe.
Námorné drony vracajú úder
Najhorší deň pre ruské letectvo prišiel v samom závere mesiaca. V utorok 31. 12. operovali v Čiernom mori ukrajinské námorné drony Magura V5. Rusko proti nim už dlhšie nasadzuje vrtuľníky a lietadlá, Ukrajinci preto na svoje bezposádkové člny montujú protilietadlové zbrane. Tvrdia, že niekoľko helikoptér už v minulosti zasiahli, tie však boli iba poškodené a zostrel potvrdený nebol. Až doteraz. Pri polostrove Tarchankut na západe Krymu zasiahli ukrajinské drony raketami R-73 dve helikoptéry Mi-8. Podľa ukrajinskej strany sa jedna zrútila a druhá odletela poškodená smerom k brehu. Ruská strana neskôr potvrdila, že aj druhý vrtuľník sa zrútil. V každom bolo osem ľudí a nikto z nich neprežil. Znamená to, že helikoptéry mali okrem bežnej trojčlennej posádky na palube aj ďalších päť vojakov – strelcov z guľometov a operátorov elektronických systémov.
V priebehu decembra sa objavilo aj video, na ktorom ukrajinské námorné drony strieľajú na helikoptéry (a dokonca aj na stíhačku Suchoj) z guľometov. Najmenej jeden vrtuľník bol streľbou vážne poškodený, no potvrdený zostrel prišiel až neskôr a pri použití rakiet R-73.
Rovnako sa v sledovanom období objavili aj zábery incidentu, pri ktorom sa ruský Su-25SM3 počas letu zrazil s prieskumným dronom Zala. Stroj s trupovým číslom „červená 07“ a s označením RF-94678 mal vážne poškodenú prednú časť trupu a rozbité bočné čelné sklo kokpitu. Napriek tomu s ním pilot dokázal pristáť na základni. Zrážka sa mala odohrať niekde v Doneckej oblasti, no nie je známe kedy presne k nej došlo.
Záber z videa, na ktorom ukrajinský námorný dron Sea Baby ostreľuje guľometom ruský vrtuľník Mi-8.
Ukrajinský námorný dron si guľometom trúfol aj na stíhačku.
Zábery z ďalšieho videa, ktoré zachytáva zostrel ruského vrtuľníka Mi-8 raketou R-73 z námorného dronu Magura V5.
Útočili aj na Vianoce
Prakticky každú noc pokračovali ruské vzdušné útoky na ukrajinské mestá. Spomenieme len niekoľko z nich. V noci zo štvrtka 12. 12. na piatok 13. 12. smeroval veľký útok na ukrajinskú energetickú infraštruktúru. Napadnuté boli štyri oblasti vrátane Kyjeva a v dvoch došlo k výpadkom elektrickej energie, čo nie je v zime ničím iným ako terorizovaním civilného obyvateľstva. Rusi vypustili spolu 192 kamikadze dronov a 94 rakiet a striel s plochou dráhou letu. Ukrajinci zostrelili 80 dronov a ďalších 105 vyradili pomocou systémov elektronického boja. Zničených bolo aj 81 striel s plochou dráhou letu, z toho 11 zostrelili ukrajinské stíhačky. Osobitne sa pritom vyznamenal jeden pilot, ktorý ich zničil šesť. Dve zasiahol raketami AMRAAM s dlhým doletom a ďalšie dve pridal raketami Sidewinder s kratším dosahom. Keď mu došli rakety, posledné dve strely zničil palubným kanónom zblízka. Tu sa ukazuje výhoda F-16 oproti starším stíhačkám sovietskej výroby, ktoré ukrajinské letectvo používalo doteraz. Vďaka pokročilým senzorom a elektronickým systémom má pilot F-16 lepší prehľad o situácii a dokáže rýchlejšie a efektívnejšie vyhľadávať, identifikovať a zameriavať jednotlivé ciele aj v prostredí s ich hustým výskytom.
Ďalší veľký útok podnikli Rusi cynicky priamo na Vianoce v noci z utorka 24. 12. na stredu 25. 12. Väčšina Ukrajincov teraz oslavuje Vianoce vtedy, keď aj západný svet a nie podľa pravoslávneho kalendára. Na Ukrajinu Rusi priamo na sviatky vyslali 106 kamikadze dronov a 78 rakiet a striel s plochou dráhou letu. Ukrajinská obrana zneškodnila 59 striel a 54 dronov. Ďalších 52 dronov vyradili systémy elektronického boja. Napriek tomuto úsiliu takmer 20 striel obranou preniklo. Len Charkov hlásil 11 výbuchov. V jednej zo zasiahnutých elektrární zomrel civilný technik a pol milióna ľudí ostalo na Vianoce bez vykurovania.
Desivým útokom čelí denne mesto Cherson ležiace priamo na frontovej línii. Ruskí operátori dronov tam podnikajú ľudské safari – útočia dronmi na jednotlivých obyvateľov, civilné autá či mestskú hromadnú dopravu – a ešte sa tým chvália. Z tejto beštiálnej rutiny sa ešte viac vymyká útok leteckými bombami, pri ktorom tesne pred Vianocami Rusi zasiahli onkologickú kliniku – a tiež sa tým pochválili.
Následky masívneho ruského útoku na ukrajinské mestá počas Vianoc.
Zneškodňovanie ruských projektilov, ktoré minuli ciele.
Ukrajinská stopa v Sýrii?
Na záver v krátkosti spomenieme udalosť, ktorá s vojnou na Ukrajine súvisí len vzdialene. V Sýrii sa po 13 rokoch skončila krvavá občianska vojna. Pritom ešte v polovici novembra tomu nič nenasvedčovalo. Povstaleckej koalícii CMO však stačilo 12 dní ofenzívy a v noci zo soboty 7. 12. na nedeľu 8. 12. obsadila aj hlavné mesto Damask. Stalo sa tak prakticky bez boja. Sýrska vládna armáda skolabovala spolu s režimom, ktorý mala chrániť.
A prečo to spomíname v súvislosti s Ukrajinou? Režim Baššára Asada podporovalo okrem Iránu práve Rusko, ktoré do Sýrie vyslalo vojakov i letectvo. Po začatí vojny na Ukrajine však muselo svoj kontingent oslabiť. A hovorí sa, že práve Ukrajinci pomohli povstalcom z CMO, keď im mali poskytnúť FPV drony aj s malým počtom operátorov (hovorí sa o dvoch desiatkach). Tieto drony na začiatku ofenzívy zasiahli a vyradili kľúčové osoby a ciele sýrskej vládnej armády. A je to práve Rusko, kam sýrsky diktátor Asad utiekol a kde získal azyl aj so svojou rodinou.
Ukrajinskí pyrotechnici ulovili jeden ruský dron aj na strome.
Ukrajinská 40. brigáda taktického letectva zverejnila sériu fotografií stíhačiek MiG-29.