Letecká vojna na Ukrajine
Vrtuľník UH-60A Black Hawk pomenovaný Čestmír dodaný z českej zbierky.
Bitka o palivo
Text: Miro Barič
August bol mimoriadne horúci, no nemáme na mysli globálne otepľovanie. V období od 1. 8. do 31. 8. spustila Ukrajina odteraz najväčšiu kampaň proti ruskej ropnej infraštruktúre. Cieľom boli rafinérie, ale aj sklady paliva, ropovody a vlaky s palivom. Ukrajina tak chce priškrtiť nielen objem paliva, ktorý dostávajú ruské frontové jednotky, ale aj ruský export, ktorý pomáha financovať vojnu. Pripomína to „bitku o palivo“, ktorú viedlo americké (i britské) letectvo v rokoch 1944/45, a ktorá významne dopomohla k porážke nacistického Nemecka.
Najdôležitejšou politickou udalosťou sledovaného obdobia bolo stretnutie prezidentov Trumpa a Putina na Aljaške. V súčasnosti možno už s istotou konštatovať, že k ničomu neviedlo. Ruská strana ho maximálne propagandisticky využila a predložila nesplniteľné požiadavky. Ukrajina sa má vzdať doteraz nedobytých častí Doneckej a Luhanskej oblasti a výmenou za to má „získať“ to, že Rusko nebude útočiť na doteraz nedobyté časti Chersonskej a Záporožskej oblasti.
Donald Trump chcel Putina dotlačiť k tomu, aby sa osobne stretol s ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským a začali priamo rokovať o mieri, no Kremeľ túto tému s rôznymi zámienkami odsunul do stratena. Putin totiž nemá záujem o okamžité skončenie vojny a dokazuje to prakticky denne. Po stretnutí s Putinom sa vo Washingtone konalo stretnutie Trumpa so Zelenským a európskymi lídrami. A kým počas summitu na Aljaške sa Rusi pri svojich útokoch krotili, v utorok 19. 8. počas rokovaní vo Washingtone vyslali „signál“ v podobe rozsiahleho útoku 207 dronov, 5 balistických rakiet a 5 striel s plochou dráhou letu. Cieľom bola ropná a plynová infraštruktúra pri mestách Kremenčuk a Lubny. To sú ciele, na ktoré na ruskom území útočí aj Ukrajina. Rusi však pri Kremenčuku použili kazetové strely, ktoré rozprášili množstvo submunície a samospráva musela vydať mimoriadne varovanie pre obyvateľov.
V noci zo stredy 20. 8. na štvrtok 21. 8. vyslali Rusi 574 dronov a 40 ďalších striel prevažne na ciele na západnej Ukrajine. Niekoľko striel s plochou dráhou letu zasiahlo v Mukačeve závod americko-singapurskej spoločnosti Flex, ktorá vyrába spotrebnú elektroniku. V meste Sumy bola opakovane zasiahnutá tamojšia univerzita. Predtým jej zničili internáty, teraz vyhorela knižnica.
Najhorší útok prišiel v noci zo stredy 27. 8. na štvrtok 28. 8. Cieľom 598 dronov a 31 balistických rakiet či striel s plochou dráhou letu bolo najmä hlavné mesto Kyjev. Jeden panelák vo štvrti Darnyckyj zasiahli v rýchlom slede za sebou dve strely Iskander-K. Nešlo teda o náhodný zásah troskami zostrelených dronov, obe strely dopadli presne na to isté miesto. Útok si vyžiadal najmenej 25 mŕtvych, niektoré obete našli záchranári v ruinách domu až po viacerých dňoch. Svet obleteli zábery veľkého plyšového medveďa, ktorého tiež vytiahli z trosiek. Toho dostala malá Angelina na svoje druhé narodeniny. Pri ruskom nálete zahynula aj so svojou mamou Nadiou. Tretích narodenín sa už nedožila.
Na pozemnom fronte pokračovali ukrajinské ozbrojené sily vo vytláčaní okupantov zo Sumskej oblasti. Ruská ofenzíva v tomto smere totálne zlyhala. Naopak, Rusom sa darilo postupovať pri Pokrovsku, hoci za cenu veľkých strát. Vážne vyzeral prielom, ktorý sa im v prvej polovici sledovaného obdobia podarilo dosiahnuť pri meste Dobropillja. Rusi sa tam nepozorovane dostali za ukrajinské línie. Išlo však len o pechotu bez ťažkej výzbroje a bez zásob. Ruský plán bol taký, že im budú zásoby zhadzovať dronmi, čo však nevyšlo. Rusi vytvorili až 16 km dlhý, ale veľmi úzky výbežok, ktorý Ukrajinci svojimi protiútokmi vzápätí preťali na viacerých miestach a vytvorili tak tri kotle, v ktorých ruských vojakov obkľúčili a postupne likvidovali.
Panelák v Kyjeve po zásahu dvomi strelami Iskander-K.
Obete hľadali v troskách paneláka niekoľko dní.
Záchranári našli v ruinách domu v Kyjeve aj veľkého plyšového medveďa.
Medveď patril dvojročnej Angeline, ktorá zomrela aj s mamou Nadiou
Ruské rafinérie pod paľbou
Ukrajina už v minulosti opakovane útočila na ruské rafinérie, sklady paliva a podobné zariadenia. V sledovanom období však rozbehla bezprecedentnú kampaň proti ruskej ropnej infraštruktúre. Uplatnila tak vlastné „sankcie“ proti odvetviu, ktoré Putinovmu režimu zabezpečuje peniaze na vojnu. Výsledky sa začali prejavovať obmedzovaním exportu spracovaného paliva, rastúcimi cenami pohonných hmôt na pumpách v Rusku a napokon ich úplným nedostatkom v čoraz väčšom počte ruských regiónov. Tam, kde nejaký benzín na pumpách ešte bol, sa tvorili dlhé rady čakajúcich áut. Možno prezradiť, že takýto scenár pokračoval aj v nasledujúcom mesiaci. O tom si povieme v ďalšom pokračovaní. V tomto mesiaci (august) zasiahli ukrajinské drony najmenej 10 rafinérií, väčšinu z nich opakovane. Tieto útoky vyradili 21 percent z celkovej kapacity ruských rafinérií.
Už v noci na sobotu 2. 8. boli zasiahnuté rafinérie v Riazani a v Kujbyševe pri Samare. Ďalšiu noc na nedeľu 3. 8. si to odniesol sklad paliva v Adleri pri Soči. Vo štvrtok 7. 8. to bola rafinéria Afipskyj pri Krasnodare a v sobotu 9. 8. rafinéria vo Slaviansku na Kubáni. Obe boli pritom zasiahnuté už predtým a teraz utrpeli ďalšie škody. V nedeľu 10. 8. bola cieľom rafinéria pri Saratove a tiež v Komi na úplnom severe Ruska. Tam bol poškodený sklad paliva.
V noci na štvrtok 14. 8. bola opakovane zasiahnutá rafinéria Lukoilu pri Volgograde, ktorá musela úplne prerušiť prevádzku. V piatok 15. 8. spôsobili ukrajinské kamikadze drony požiar rafinérie v Syzrani. Tá tiež bola cieľom útokov už predtým. V nedeľu 17. 8. nastal v rafinérii Lukoilu pri Volgograde ďalší výbuch a do tretice ju zasiahli drony v utorok 19. 8.
V nedeľu 24. 8. bola opäť zasiahnutá rafinéria v Syzrani a tiež terminál v prístave Usť-Luga, ktorý je kľúčový pre ruský export plynu po mori. Vo štvrtok 28. 8. boli opätovne cieľom dronov rafinére Afipskyj pri Krasnodare a Kujbyšev pri Samare. V oboch vypukol požiar a druhá menovaná musela úplne prerušiť prevádzku. V sobotu 30. 8. boli opäť zasiahnuté rafinérie pri Samare a v Syzrani.
Najhoršie v sledovanom období dopadla rafinéria v Novošachtinsku. Tá horela takmer týždeň a uhasiť sa ju podarilo až v utorok 26. 8. Do akcie bolo nasadených 400 hasičov a 150 kusov techniky. V okolitých obciach bolo kvôli haseniu 35 000 ľudí niekoľko dní bez dodávok vody.
Ukrajina zasiahla v auguste najmenej 10 ruských rafinérií.
Horiace ruské rafinérie.
Ropovod Družba
Terčom systematického ničenia však neboli len rafinérie. V sledovanom období bol opakovane zasiahnutý aj ropovod Družba, ktorým prúdi ruská ropa do Maďarska a na Slovensko. Tieto dve krajiny aj štvrtý rok vojny odoberajú ruské suroviny, hoci zvyšok Európy sa od nich snažil odstrihnúť.
K útokom na Družbu došlo vo štvrtok 14. 8. v Brianskej oblasti, v pondelok 18. 8. a v piatok 22. 8., kedy bola zasiahnutá prečerpávacia stanica Uneča pri Briansku. Maďarsko i Slovensko proti ukrajinským útokom oficiálne protestovali. Kyjev však odkázal, aby sa obrátili na Rusko, pretože nebyť vojny, ktorú Moskva vyvolala, tak na Družbu nikto neútočí. Oba štáty sa sťažovali aj Európskej komisii, tá však reagovala, že ukrajinské útoky európsku energetickú bezpečnosť nijak neohrozujú. Maďarsko za podiel na útokoch na Družbu vo štvrtok 28. 8. zaviedlo sankcie proti veliteľovi ukrajinských dronových síl Robertovi Brovdimu, ktorý je paradoxne etnickým Maďarom. Budapešť sa mu snažila zakázať vstup do Schengenského priestoru v Európskej únii, ale Poľsko vyhlásilo, že ho kedykoľvek prijme. A reakcia Brovdiho? V piatok 29. 8. jeho drony zaútočili na prečerpávaciu stanicu Transněfť-Družba pri Briansku...
V utorok 19. 8. ukrajinské drony opakovane zasiahli aj ruský vlak s palivom pri okupovanom Tokmaku. Viaceré cisterny zhoreli. Vo štvrtok 21. 8. Ukrajinci trafili druhý ruský zásobovací vlak, tentoraz pri základni Džankoj na Kryme.
Útok ukrajinských FPV dronov na ruský vlak s palivom.
Zásahy lodí na oboch stranách
Po dlhšom čase došlo aj k útokom na lode na mori. Ukrajinským silám sa podaril husársky kúsok, keď vôbec prvýkrát zasiahli ruskú loď v Kaspickom mori. Nákladné plavidlo Port Olja-4 zlikvidovali ukrajinské špeciálne jednotky leteckým útokom s pomocou dronov. Loď slúžila na prepravu munície a súčastí dronov z Iránu. Ešte 1. 8. kotvila pri iránskych brehoch, 12. 8. sa vydala na plavbu do Ruska a vo štvrtok 14. 8. bola zasiahnutá v blízkosti prístavu Olja v Astrachanskej oblasti. Kapitánsky mostík v zadnej časti plavidla vyhorel a to sa čiastočne potopilo v plytkej vode. Vrak bráni iným lodiam pri plavbe do alebo z prístavu. Neoficiálne ruské kanály neskôr informovali, že ukrajinské drony zasiahli a vážne poškodili aj prístavnú infraštruktúru.
Vo štvrtok 28. 8. letecký útok ukrajinských dronov zasiahol a poškodil aj ruskú raketovú korvetu triedy Bujan-M v Azovskom mori pri pobreží Krymu. Relatívne malé drony nemohli loď potopiť, ale ich operátori sa sústredili na to, aby korvete spôsobili čo najväčšie škody. Trafili napríklad radar a ďalšie senzory na stožiari a kapitánskom mostíku.
V rovnaký deň sa podaril zásah ukrajinskej lode aj Rusom. Použili pri tom námorný dron, ktorý v delte Dunaja narazil do prieskumnej lode Simferopol. Podľa Rusov bolo plavidlo s dĺžkou 55 metrov a výtlakom 3 500 ton potopené. Ukrajinská strana uviedla len toľko, že dvaja námorníci zahynuli a niekoľko ďalších bolo zranených. Otázkou je, aký námorný dron pri tom Rusi použili. Podľa niektorých zdrojov mohlo ísť o pôvodne ukrajinský dron, ktorý Rusi ukoristili.
Loď Port Olja-4 potopená v Kaspickom mori.
Pri snahe ukoristiť ďalší ukrajinský námorný dron, ktorý bol vyradený rušičkami, došlo k incidentu, o ktorom ukrajinská vojenský rozviedka informovala v piatok 22. 8. Podľa nej bol pri útoku na prístav Novorossijsk jeden ukrajinský dron potlačený prostriedkami elektronického boja. Rusi k nemu vyslali päť elitných potápačov z námornej pechoty. Pri snahe o manipuláciu však dron vybuchol a všetkých potápačov zabil.
Ďalší incident s dronmi na ruskej strane už ale patrí do kategórie vtipných historiek. V Tatarstane po sérii ukrajinských útokov bdelí občania nahlásili v stredu 13. 8. skupinu mužov v uniformách, ktorí na poli vypúšťali drony z auta. Miestna polícia reagovala promptne a skupinu zadržala. Niektoré propagandistické kanály okamžite informovali o zatknutí ukrajinských sabotérov. Ukázalo sa však, že išlo o ruských kadetov, ktorí sa učili ovládať ruské prieskumné drony Orlan...
Rusi zatkli skupinu „ukrajinských sabotérov“. Ukázalo sa, že sú to ruskí kadeti, ktorí sa cvičili s ruskými dronmi.
Nové zbrane
Na ruské rafinérie útočia Ukrajinci dronmi, ktorých vyvíjajú neustále nové a nové typy. Ide o lacné prostriedky, ktoré nemusia mať špičkové parametre. Rafinérie sú vysoko horľavými cieľmi a na vyvolanie obrovského požiaru stačí malé množstvo výbušniny. Proti Rusku tentoraz hrá aj jeho veľká rozloha. Celé územie totiž nemôže pokryť protivzdušnou obranou a Ukrajinci plánujú trasy dronov tak, aby využili medzery v obrane. Keď vyšlú na rafinériu veľké množstvo dronov, nejaké z nich preniknú a ako sme už spomínali, stačí malý výbuch v horľavom cieli.
Ukrajina však pracuje aj na zbraniach s omnoho ničivejším účinkom. V sledovanom období predstavila vlastnú strelu s plochou dráhou letu FP-5 Flamingo (Plameniak). Poháňa ju prúdový motor Ivčenko AI-25TL známy aj z lietadiel L-39 Albatros. Strela má hmotnosť 6 ton, z toho 1,1 t má výbušná hlavica. Je teda určená proti odolnejším cieľom. Flamingo štartuje zo zeme, má dosahovať rýchlosť 950 km/h a dolet má byť až 3 000 km. Problémom môže byť počet. Momentálne je Ukrajina schopná vyrábať len jednu strelu denne, hoci tempo výroby sa má zvýšiť na sedem kusov denne. Ukrajinské ozbrojené sily zverejnili niekoľko videí ukazujúcich vypúšťanie týchto striel na ruské ciele, zatiaľ však išlo len o ojedinelé útoky.
Ukrajinská strela Flamingo.
Ďalšou novou zbraňou, ktorá mieri do ukrajinského arzenálu, sú americké strely s plochou dráhou letu ERAM (Extended Range Attack Munitions - Útočná munícia s predĺženým dosahom). Tie začali narýchlo vyvíjať v roku 2024 na základe skúseností z ukrajinského bojiska. Má ísť o lacné a jednoduché, no výkonné strely. Ukrajinci ich môžu vypúšťať z lietadiel F-16, ale aj MiG-29. Strela má hlavicu s hmotnosťou 227 kg, rýchlosť 700 km/h a dolet 240 až 460 km v závislosti od výšky vypustenia. Americký prezident Trump koncom augusta schválil predaj až 3 350 kusov striel ERAM pre Ukrajinu. Prvých desať by mala dostať na testovanie už v októbri tohto roka.
Novú posilu dostala Ukrajina v sledovanom období aj z Česka. Dobrovoľníci z iniciatívy Dárek pro Putina doručili na Ukrajinu vrtuľník UH-60A Black Hawk, na ktorý sa vyzbierali obyvatelia Česka, Slovenska a ďalších krajín. Na sumu 72 miliónov českých korún (2,9 milióna eur) sa zložilo vyše 20 000 darcov. Zbierka sa začala v novembri 2023 a zavŕšila sa v marci 2025. Ukrajina následne doplatila za transport helikoptéry a jej prípravu na službu. Teraz je stroj pomenovaný Čestmír už je na Ukrajine. Prevzala ho vojenská spravodajská služba GUR, ktorá už používa dve helikoptéry Black Hawk. Všetky tri helikoptéry sú staršie stroje vo verzii UH-60A, ktoré ale prešli generálnymi opravami. GUR tieto vrtuľníky použila aj pri výsadkoch špeciálnych jednotiek v tyle nepriateľa.
Bojové straty
V sledovanom období stratili ukrajinské vzdušné sily jedno lietadlo, žiaľ aj s pilotom. V noci na sobotu 23. 8. vzlietol zo základne Pryluky v Černihivskej oblasti major Serhij Bondar na stíhačke MiG-29. Po absolvovaní bojového letu havaroval o 02.54 pri pristávaní na základni Čerkasy. Stroj sa zrútil neďaleko dráhy.
Major Bondar bol zástupcom veliteľa 40. brigády taktického letectva, ktorá nesie čestný názov „Duch Kyjeva“. Patril k najskúsenejším pilotom tejto jednotky. Štúdium na Charkovskom inštitúte vzdušných síl dokončil v roku 2000. Po čase z vojenského letectva odišiel a prednášal na Národnej leteckej univerzite. Po začatí ruskej invázie v roku 2022 však neváhal, a do vojenského letectva sa vrátil. Pilotné schopnosti si obnovil na stroji L-39 Albatros a následne lietal na stíhačkách MiG-29 v spomínanej 40. brigáde. Podieľal sa na obrane proti vzdušným útokom, ale i na útokoch na pozemné ciele. Zahynul na lietadle MiG-29MU1 s trupovým číslom „biela 20“.
Major ukrajinských vzdušných síl Serhij Bondar zahynul 23. 8. na stíhačke MiG-29.
Ruská strana tiež stratila vo vzduchu jednu stíhačku. Stalo sa tak vo štvrtok 14. 8., keď sa do Čierneho mora juhovýchodne od Hadieho ostrova zrútil Suchoj Su-30SM ruského námorného letectva. Príčina pádu lietadla nie je známa, dvojčlenná posádka neprežila.
Na zemi prišlo Rusko najmenej o dva vrtuľníky Mi-8, ktoré boli zasiahnuté dronmi v sobotu 30. 8. na základni Simferopol na okupovanom Kryme. Ich zničenie potvrdilo video z FPV dronov ukrajinskej vojenskej tajnej služby, video rozsiahleho požiaru, ktoré natočili miestni obyvatelia a neskôr aj satelitné zábery. Ukrajinská strana nárokovala aj zničenie jedného stroja typu Mi-24, to však nie je isté.
Ruské helikoptéry Mi-8 zničené ukrajinskými dronmi 30. 8. na základni Simferopol na Kryme.
Séria fotiek ukrajinskej stíhačky MiG-29, ktorú zverejnila 114. brigáda taktického letectva.
Záber na ukrajinský MiG-29 pekne ukazuje digitálnu kamufláž.
V ukrajinských službách stále lieta aj dvojmiestny MiG-29UBS (pôvodné č. 1303) dodaný zo Slovenska.
Na jar 2025 boli dodané prvé Mirage 2000-5F z Francúzska. Teraz sa objavil prvý ostrý celkový záber v ukrajinských službách.
V sledovanom období sa objavil aj nový záber ukrajinských F-16.
Ex-české Mi-24 sú veľmi účinné proti dronom.