Letecká vojna na Ukrajine

Všimnite si patinu na tomto ukrajinskom MiG-29.

Ruské letiská pod paľbou

Text: Miro Barič

V sledovanom období od 1. 5. do 31. 5. sa Rusi pokúsili otvoriť nový front v smere na Charkov. Dopadlo to ako vždy. Ukrajina zatiaľ zintenzívnila kampaň proti ruským letiskám. Cieľom boli aj protivzdušné systémy, radary a sklady bômb a paliva. Zdá sa, že si pripravuje pôdu pre očakávané nasadenie stíhačiek F-16.

Ofenzíva proti Charkovskej oblasti sa začala v piatok 10. 5. Rusi na ňu zhromaždili okolo 50-tisíc vojakov. Ukrajinci toto hromadenie síl pri svojich hraniciach videli, mali však len obmedzené možnosti proti nim zasiahnuť. Západ totiž dovolil používať zbrane, ktoré dodal, len na území Ukrajiny.

Rusi na začiatku rýchlo postupovali, čo vyvolalo zdesené komentáre v západnej tlači a kritiku, prečo Ukrajina toto územie neopevnila. Nuž, skúste stavať opevnenie tesne pri hraniciach a pod dohľadom ruského delostrelectva... V skutočnosti sa prvá ukrajinská línia nachádzala asi 10 km od hranice a Rusi ju nikdy neprekročili. Pohraničné pásmo bolo akousi šedou zónou, v ktorej hliadkovali len malé jednotky.

Ruský postup sa sústredil na mesto Vovčansk severovýchodne od Charkova a obec Lypci, ktorá leží o kus západnejšie. Mali tak vzniknúť akési dve ramená klieští, ktorých konečným cieľom mal byť práve Charkov – alebo aspoň odlákanie ukrajinských jednotiek z iných oblastí frontu. Nič z toho sa však nepodarilo. Na iných úsekoch sa ruský postup nijak nezrýchlil a aj v Charkovskej oblasti dosiahol za cenu veľkých strát obsadenie len pár opustených dedín. Na konci sledovaného obdobia dokonca začali Ukrajinci Rusov vytláčať späť.

Západné rakety na Rusko?

Toto charkovské dobrodružstvo predsa len malo jeden významný dôsledok, hoci iný, ako si Rusi predstavovali. Väčšina západných krajín zrušila obmedzenia, ktoré Ukrajincom zakazovali používať ich zbrane proti ruskému územiu. Výsledkom bolo napríklad zničenie batérie S-300 v Belgorodskej oblasti. Práve rakety S-300 v nastavení zem-zem predtým Rusi často používali na ostreľovanie Charkova a zabíjanie jeho obyvateľov.

Na prvé počutie to znie až príliš optimisticky. Postupne sa však vynorili podrobnosti a v skutočnosti USA uvoľnili svoje obmedzenia iba minimálne. Proti ruskému územiu môžu Ukrajinci používať len bežné rakety GMLRS z raketometov HIMARS s dosahom okolo 80 km. Raketami ATACMS s dosahom 300 km na Rusko útočiť nemôžu. Dôležité veliteľské stanovištia tak má ruská armáda mimo ukrajinský dostrel. Obmedzené sú aj oblasti, ktoré môže Ukrajina ostreľovať a najmä musí veľmi starostlivo vyberať ciele. Môže zasahovať iba tie jednotky, ktoré z ruského územia aktívne útočia na to ukrajinské. Na ruskom území tak Ukrajina naďalej bojuje najmä dronmi vlastnej výroby a západné rakety používa proti okupovanému územiu, pričom sa sústreďuje najmä na Krym.

Útoky na letiská

V sobotu 27. 4. drony zasiahli leteckú základňu Kuščevskaja v ruskom Krasnodarskom kraji. Bol pritom poškodený jeden Flanker (Su-27 alebo Su-35) a jedno lietadlo neidentifikovaného typu bolo zničené. Omnoho väčší význam však mal zásah skladu so sadami krídel pre navádzané kĺzavé bomby, ktorý bol úplne zničený. Ruské letectvo týmito bombami už niekoľko mesiacov útočí na ukrajinské frontové pozície, takže ich likvidácia je vítanou pomocou pre obrancov v zákopoch.

V utorok 30. 4. zasiahlo 12 rakiet ATACMS ciele v okolí leteckých základní Džankoj a Gvardejskoje na okupovanom Kryme.

Masívne škody utrpelo letisko Belbek na Kryme v stredu 15. 5. po zásahu raketami ATACMS. Úplne zničené boli dve stíhačky MiG-31 a jedno lietadlo neidentifikovaného typu. Jeden Su-27 bol poškodený a ďalšie tri Su-27 boli pravdepodobne poškodené. Zničený bol aj jeden MiG-29. V tomto prípade išlo o jednu z pôvodne deviatich ukrajinských stíhačiek, ktoré boli Rusmi zajaté na základni Belbek pri okupácii Krymu ešte v roku 2014. Odvtedy stálo na tom istom mieste v stave neschopnom letu. Okrem toho po zásahu kompletne vyhorel sklad paliva, čo je veľkou ranou pre schopnosť ruského letectva operovať z Belbeku. Bez potrebnej infraštruktúry je to totiž len betónová dráha bez možnosti rýchlo pripraviť lietadlá na bojovú misiu. Poslednou ranou bolo zničenie batérie protivzdušného systému S-400. Fotografie tejto batérie sa objavili aj na sociálnych sieťach. Zásahy lietadiel zas potvrdili satelitné zábery.

Cieľom útoku ukrajinských dronov sa v nedeľu 19. 5. opäť stala aj základňa Kuščevskaja. Bol pri tom zničený jeden Flanker (Su-27 alebo Su-35), ktorý podľa výrazného bielo-modro-červeného sfarbenia pôvodne patril akrobatickej skupine Russkije Vitjazi (Ruskí rytieri). Poškodený bol aj jeden Su-34. Aj v tomto prípade je zasiahnuté lietadlá vidieť na satelitných záberoch. Po útoku väčšina ruských lietadiel túto základňu opustila.

V stredu 22. 5. zasiahlo päť rakiet ATACMS protivzdušnú batériu systému S-400 na letisku Mospino v Doneckej oblasti. Zničený bol radar, riadiace stredisko a dve odpaľovacie zariadenia, jedno odpaľovacie zariadenie bolo poškodené.

 Systém S-400 zničený 15. 5. na letisku Belbek na Kryme.

Satelit spoločnosti Maxar zachytil deň po útoku na letisko Belbek vraky dvoch stíhačiek MiG-31.

Dvojica MiG-31 na ilustračnej snímke ruského ministerstva obrany.

Sklad paliva na základni Belbek pred a po útoku na satelitnom zábere spoločnosti Maxar.

Zničený neletuschopný ex-ukrajinský MiG-29 na letisku Belbek.

Zlikvidovaný sklad so sadami pre kĺzavé bomby na základni Kuščevskaja.

Na základni Kuščevskaja bol 19. 5. zničený Flanker vo farbách akrobatickej skupiny Russkije Vitjazi. Hornú fotografiu urobila spoločnosť Planet Labs 5. 5. a dolná vznikla 23. 5.

Zničený vo vzduchu

Spolu ruské letectvo za mesiac stratilo na zemi šesť lietadiel a ďalších päť bolo poškodených. Vo vzduchu prišlo len o jeden stroj, aj v tomto prípade to však bola významná strata. Išlo o Su-34 s označením RF-95002 a trupovým číslom „červená 21“, ktorý bol zničený počas bojového letu v pondelok 6. 5. pri meste Valujki v Belgorodskej oblasti. Patril 47. pluku bombardovacieho letectva zo 105. zmiešanej leteckej divízie. Jeho posádka Jevgenij Kuznecov a Vladimir Strelkov sa nestihla katapultovať a obaja letci zahynuli. Podľa ruských zdrojov patrili k najskúsenejším pilotom. Aj lietadlo malo za sebou celý rad bojových misií, ktoré symbolizovali červené hviezdičky pod kabínou. Prvé pribudli už v Sýrii.

Okrem toho Ukrajina ohlásila v sledovanom mesiaci zostrelenie siedmich bitevných lietadiel Su-25 a jedného vrtuľníka Ka-52, no tieto straty neboli zatiaľ potvrdené. V jednom prípade však existuje nezreteľné video, ktoré má zachytávať práve zásah ruského Su-25.

 Su-34 s označením RF-95002 a trupovým číslom „červená 21“ bol zničený 6. 5. Pod kabínou sú symboly bojových misií.

Palivo v zameriavači

Okrem útokov na letiská pokračovala Ukrajina aj v ničení rafinérií, strategických podnikov a ďalších významných objektov. V Luhansku bol v piatok 10. 5. raketami ATACMS úplne zničený najväčší sklad paliva v celej Luhanskej oblasti.

Veľký útok prišiel v noci z 11. na 12. 5., keď drony ukrajinskej vojenskej rozdviedky GRU opakovane zasiahli rafinériu vo Volgograde, približne 475 km od frontovej línie. Zároveň boli napadnuté aj železiarne v Novolipecku a ďalšia rafinéria v Kaluge. Už o deň neskôr bol strelami Storm Shadow zasiahnutý rozsiahly radarový komplex na Kryme.

V piatok 17. 5. sa cieľom sústredeného útoku stala rafinéria v Tuapse na juhu Ruska. Ukrajinci využili diery v ruskej protivzdušnej obrane a vyslali spolu 80 dronov, ktoré leteli v kolóne za sebou. Tá istá rafinéria bola vážne poškodená dronmi už v januári tohto roka a jej opravy trvali do apríla.

Vo štvrtok 23. 5. ráno bola dronmi zasiahnutá ruská radarová stanica Voronež-DM v Krasnodarskom kraji, ktorá slúžila na včasnú detekciu nad horizontom. Došlo k tomu 430 km od frontovej línie. Uvádzaný dosah radaru bol až 6000 km.

V Luhansku sa v pondelok 27. 5. stalo cieľom rakiet ATACMS staré letisko, ktoré bolo dlho nepoužívané a teraz slúžilo Rusom na dovážanie a skladovanie zásob. Podľa obrovského požiaru, ktorý na dráhe letiska vypukol, bol zničený sklad paliva.

Bomby na vlastných

Svoje územie si ostreľovali aj Rusi, hoci nechtiac. V nedeľu 4. 5. dopadla na Belgorod kĺzavá bomba, ktorej cieľom mal byť Charkov. Poškodila okolo 30 domov a došlo aj k civilným obetiam na životoch.

Za tri mesiace zhodili ruské vzdušné sily na vlastné územie 46 bômb FAB-250 a FAB-500. Len v Belgorodskej oblasti ich 18. 5. dopadlo spolu osem. Ide pritom o informácie z ruských médií, ktoré útok na Ukrajinu podporujú. Následne 20. 5. dopadli štyri kĺzavé bomby na Šebekino, ktoré leží na ruskej strane hranice oproti ukrajinskému Vovčansku. Pre ruských civilistov je veľkým šťastím, že väčšina týchto bômb nevybuchne, zrejme nie sú odistené pri chybnom alebo núdzovom odhodení.

Ku kontroverznej udalosti došlo v Belgorode v nedeľu 12. 5., kedy bol zasiahnutý panelový dom na sídlisku. Jeho časť sa zrútila okamžite, zvyšok padol na záchranárov, ktorí hľadali obete v troskách. Zahynulo najmenej 15 ľudí a 20 bolo zranených. Nie je však jasné, čo dom zasiahlo. Podľa rôznych ruských zdrojov išlo o raketu ATACMS, Točka-U, Vilha alebo navádzanú bombu Hammer. Spomínal sa aj český raketomet Vampir. Časť ruských zdrojov priznávala, že dom nebol zasiahnutý úmyselne, pretože naň mali dopadnúť zostrelená raketa. Dom však nebol zasiahnutý z ukrajinskej strany, na nej totiž ostali okná na susedných vchodoch neporušené. Výbuch nastal na strane z ruského vnútrozemia, kde boli aj susedné okná rozbité. S najväčšou pravdepodobnosťou tak na panelák dopadla raketa ruskej protivzdušnej obrany. Pre úplnosť treba dodať, že sa objavili aj konšpiračné teórie o tom, že dom vyhodila do vzduchu ruská tajná služba. Podobné podozrivé výbuchy totiž predchádzali aj prvému nástupu Putina do funkcie v roku 2000. Teraz bol „zvolený“ opäť. Praktickým výsledkom jeho piateho funkčného obdobia je výmena na poste ministra obrany. Sergej Šojgu odišiel a nahradil ho Andrej Belousov.

 Ruská bomba, ktorá dopadla na dom v ruskej Belgorodskej oblasti.

Panelák zničený v Belgorode 12. 5.

Radarovú stanicu Voronež-DM zasiahli ukrajinské drony 23. 5.

Súboje člnov s vrtuľníkmi

Ukrajina pokračovala v operáciách námorných dronov. Okrem útokov na ruské lode ich začala používať aj s netradičnými zbraňami. Drony vybavené raketometmi Grad ostreľovali pobrežie Krymu. A v pondelok 6. 5. boli zverejnené zábery súbojov ukrajinských dronov s ruskými hliadkovými helikoptérami. Na jednom videu ruský vrtuľník Kamov Ka-29 strieľa z guľometu na ukrajinský námorný dron v zálive Vuzka na Kryme. Dlhý súboj sprevádzalo divoké manévrovanie oboch strojov, no napokon bol čln zasiahnutý a začal horieť.

Druhý súboj sa však skončil nerozhodne. Námorný dron bol totiž vybavený protilietadlovou raketou R-73 alebo R-60, ktorú niesol na koľajnici na chrbte trupu. Keď naň ruský vrtuľník Mi-8 zaútočil, odpálil naň túto raketu. Tá síce minula, ale helikoptéra sa radšej stiahla do bezpečia.

Námorné drony v sledovanom období potopili najmenej jeden ruský rýchly čln a mali zasiahnuť aj jednu ruskú mínolovku. Korveta Ciklon triedy Karakurt mala byť v nedeľu 19. 5. zničená raketami v prístave Sevastopoľ.

 Zábery zo súboja ruského Ka-29 s ukrajinským námorným dronom.

Ukrajinský námorný dron s raketou R-73.

Ukrajinské straty

Aj ukrajinské letectvo utrpelo v sledovanom období straty aj na zemi (hoci nie tak vysoké ako Rusko) a jednu stratu vo vzduchu. V sobotu 11. 5. sa Rusom podarilo odhaliť predsunutú vrtuľníkovú základňu pri Manvelivke v Dnipropetrovskej oblasti. Pri následnom útoku boli na nej zničené dve helikoptéry Mi-24. O život prišli najmenej traja letci – major Anatolij Skiba, nadporučík Oleksandr Atasov a hlavný seržant Serhij Nazarčuk. Všetci mali byť príslušníkmi 11. samostatnej brigády armádneho letectva.

V dňoch 15., 16. a 18. 5. sa cieľom opakovaných ruských raketových útokov stalo letisko v Myrhorode v Poltavskej oblasti. Zo satelitných snímok sa zdá, že jeden úkryt pre lietadlá dostal prakticky priamy zásah, nie je však jasné, či sa v ňom niečo nachádzalo.

Následne bolo v stredu 22. 5. opätovne zasiahnuté letisko Dnipro, na ktorom boli v predchádzajúcom mesiaci zničené vyradené lietadlá Jak-40. Tentoraz bola zasiahnutá stíhačka MiG-29. Vzhľadom na silný požiar išlo zrejme o funkčné lietadlo a nie návnadu.

K jedinej ukrajinskej strate vo vzduchu došlo v piatok 17. 5., keď bol pri útoku na pozemné ciele zostrelený Su-27 z 831. brigády taktického letectva. Skúsený pilot, podplukovník Denis Vasyljuk, zahynul. Na svedomí ho mala raketa R-37 alebo R-77 vypálená ruskou stíhačkou Su-35S.

 Ukrajinský MiG-29 v úkryte.

Podplukovník Denis Vasyljuk zahynul 17. 5. v kokpite ukrajinského Su-27.

Ukrajinský Su-24.

Systém Kub dodaný na Ukrajinu z Česka.

Ukrajinská OSA AK s raketami R-73.

FrankenSAM – kombinácia odpaľovacieho zariadenia Buk a rakiet Sea Sparrow.

Propaganda vs. realita

Aby sme neboli obviňovaní, že šírime iba „západnú propagandu“, pridáme aj niečo z tej východnej. Ruské ozbrojené sily oficiálne oznámili, že len od 11. 5. do 17. 5. zničili štyri vrtuľníky Mi-24, šesť stíhačiek MiG-29 a jednu Su-27. Z týchto jedenástich nárokov za týždeň sú potvrdené tri...

Celkovo od začiatku trojdňovej špeciálnej operácie, ktorá v čase zverejnenia tejto informácie trvala už 816 dní, ohlásili Rusi oficiálne zničenie 601 lietadiel, 274 vrtuľníkov, 24 234 bezpilotných prostriedkov, 522 protilietadlových raketových systémov, 16 058 tankov a iných obrnených vozidiel, 1303 raketometov a 9 635 diel a mínometov. Odkiaľ mala Ukrajina získať takéto množstvo techniky, a ako môže po takýchto stratách naďalej pokračovať v boji, zatiaľ ruská propaganda nevysvetlila.

Rakúsky odborník a autor mnohých kníh o vojenskom letectve Tom Cooper zverejnil omnoho triezvejšie čísla. Jeho slovenský kolega Miloš Šipoš zostavil tabuľky strát, ktoré sú stopercentne overené a z nich vyplýva, že od 24. 2. 2022 do 18. 5. 2024 Ukrajina prišla o 38 lietadiel všetkých typov a 48 helikoptér. V tom nie sú zarátané vyradené stroje, ktoré boli odstavené na letiskách a tam zničené alebo ukoristené Rusmi.

Za rovnaké obdobie (teda dva roky a tri mesiace) prišlo ruské letectvo o 99 lietadiel a 117 helikoptér. Je pravdepodobné, že skutočné čísla na oboch stranách budú o niečo vyššie, pretože mnohé straty sa potvrdia až s odstupom niekoľkých mesiacov.

 Umývanie ukrajinskej helikoptéry Mi-8 po prízemnom bojovom lete.

Ukrajinský vrtuľník Mi-17V-5 bol poškodený črepinami zrejme z prenosnej rakety. Fotkja bola zverejnená 30. 5. Pod ukrajinským výsostným znakom presvitá afganský.

Hypermarket v Charkove, ktorý bol 25. 5. zasiahnutý ruskou kĺzavou bombou. Zahynulo pri tom 19 ľudí a 65 bolo zranených.

Nové posily

Na záver spomenieme niekoľko noviniek vo výzbroji ukrajinského letectva. Na stíhačkách MiG-29 sa objavili závesníky BRU-61. Každý z nich je za normálnych okolností schopný niesť štyri bomby GBU-39 SDB (Small Diameter Bomb). BRU-61 sú umiestnené na vnútorných závesných bodoch pod krídlami tesne pri trupe. Nosnosť stíhačky MiG-29 však nie je taká veľká, aby zvládla plnú kapacitu ôsmich bômb GBU-39. Na každom závesníku tak môžu byť maximálne tri, dokopy teda šesť. Objavili sa aj letové snímky, na ktorých MiG-29 nesie päť týchto bômb – tri na jednom a dve na druhom závesníku. Podľa sprievodného popisu je na týchto fotkách dokonca pôvodne slovenský MiG-29, ale to nie je také isté.

Na samom konci sledovaného obdobia sa objavila správa, že Švédsko dodá Ukrajine dve lietadlá včasnej výstrahy a kontroly Saab 340. Tieto stroje dostali v posledných rokoch vylepšené elektronické systémy, ktoré im poskytujú vyššiu ochranu. Ich radar má dosah proti vzdušným cieľom do vzdialenosti 400 km a dokáže sledovať viac ako 300 cieľov naraz – nielen vzdušných, ale aj námorných a pozemných. Pre chystané dodávky lietadiel F-16 to má veľký význam v tom, že Saab 340 môže pre tieto stíhačky slúžiť ako predĺžené oči. Doteraz ukrajinské letectvo takúto možnosť nemalo a ruská strana mala výhodu v podobe strojov A-50.

Tieto fotografie údajne zachytávajú pôvodne slovenský MiG-29 s bombami GBU-39.

Bomby GBU-39 pod krídlom MiG-29.