Letecká vojna na Ukrajine
Horiaca Moskva
Text: Miro Barič
V predchádzajúcich dvoch mesiacoch neutrpeli ukrajinské vzdušné sily žiadnu stratu na leteckej technike. To sa, žiaľ, zmenilo v sledovanom období (1. 6. až 30. 6.). Ukrajina prišla o najmenej 3-4 lietadlá a jeden vrtuľník. O život prišlo viacero letcov. Poďme sa teda najskôr pozrieť na tieto ukrajinské straty.
K prvej došlo v utorok 16. 6. okolo 19. hodiny, keď sa pri obci Moskalivka v Chmeľnyckej oblasti na západe Ukrajiny zrútil frontový bombardér Su-24M. Stroj mal trupové číslo „biely 24“ a patril 7. brigáde taktického letectva. Lietadlo bolo v minulosti dlhodobo uskladnené a niekedy po ruskej invázii v roku 2022 ho znovu uviedli do letuschopného stavu.
Stroj havaroval počas cvičného letu a obaja členovia posádky zahynuli. Boli to major Bohdan Zahorulko (mal 55 rokov) a 23-ročný nadporučík Bohdan Babenko. Major Zahorulko bol veľmi skúsený pilot, ktorý v minulosti napríklad predvádzal akrobaciu na lietadle An-32. Po začatí plnohodnotnej ruskej invázie požiadal o návrat do vzdušných síl na bojovú pozíciu v bombardéroch Su-24. Na konte mal stovky bojových letov. Nadporučík Babenko si splnil svoj sen a dostal sa na Charkovskú národnú univerzitu letectva a kozmonautiky, z ktorej nastúpil do bojovej brigády a zbieral skúsenosti od starších letcov. Príčina ich nehody sa vyšetruje.
Miesto dopadu ukrajinského bombardéra Su-24M, ktorý havaroval 16. 6.
Pilot havarovaného Su-24, major Zahorulko.
Diaľkový výstrel
Za čierny deň ukrajinského letectva možno označiť sobotu 27. 6. Najprv boli zverejnené zábery z útoku ruských dronov na leteckú základňu Voznesensk v Mykolajivskej oblasti. Je možné, že k útoku došlo už niekedy predtým, presný dátum nie je známy. Uvádza sa, že pri tom boli použité bezpilotné prostriedky Geran 4. Jeden ruský dron zasiahol stíhačku MiG-29, ktorá mala podvesené rakety a práve jej dopĺňali palivo. Okrem lietadla zhorela aj cisterna a tri biele dodávky, ktoré boli odstavené neďaleko. Druhý dron zasiahol ďalšiu cisternu, ktorá stála pred betónovým úkrytom. Podľa niektorých ukrajinských zdrojov bola v tomto úkryte zničená alebo poškodená ďalšia stíhačka MiG-29.
V rovnaký deň, kedy boli zverejnené zábery z útoku na Voznesensk, teda 27. 6., bola jedna ukrajinská stíhačka MiG-29 stratená aj vo vzduchu počas bojového letu. Stalo sa tak v Poltavskej oblasti a pilot sa úspešne katapultoval. Spočiatku bolo o tomto incidente len málo informácií, postupne však viaceré zdroje vrátane ukrajinských vystopovali, že tento MiG-29 má na svedomí ruská stíhačka Su-35. Zostrel by mal byť navyše dosiahnutý na veľmi veľkú vzdialenosť – v prípade potvrdenia možno najdlhšiu v histórii. Raketa R-37M mala trafiť ukrajinskú stíhačku na 190 km.
Ukrajinský server Defence Express uvádza, že správy o zostreloch ukrajinských lietadiel raketami R-37M na veľkú vzdialenosť sa objavujú už od roku 2022 a ku niektorým mohlo dôjsť aj na viac ako 200 km, ale takáto vzdialenosť nie je potvrdená. Samotné Su-35 ale nemôžu na takýto zásah použiť svoj radar, pretože ten má menší dosah ako raketa. Podľa Defence Express preto využívali navádzanie buď z lietadla včasnej výstrahy a kontroly A-50U alebo z pozemných radarov protivzdušnej obrany. V poslednom čase slúžia pre Su-35 ako „mini-AWACS-y“ aj lietadlá Su-57, ktoré majú výkonnejšie radary. Ktorá možnosť bola použitá pri tomto „diaľkovom výstrele“ na ukrajinský MiG-29, nie je zatiaľ známe.
K poslednej ukrajinskej strate došlo v utorok 30. 6., kedy sa pri dedine Staryckivka v Poltavskej oblasti zrútil vrtuľník Mi-8 zo 16. samostatnej brigády armádneho letectva. Helikoptéra bola na bojovej misii proti ruským dronom. Zahynuli všetci štyria letci na palube – major Valentyn Mukšinov, kapitán Jurij Voron, nadporučík Bohdan Chmil a mladší seržant Mychajlo Derjaga.
Horiaci ukrajinský MiG-29 na základni Voznesensk.
Zábery z výcviku s ukrajinskými helikoptérami Mi-8
Ruské straty
Straty leteckej techniky utrpelo v sledovanom období, samozrejme, aj ruské letectvo – a boli minimálne rovnako početné ako tie ukrajinské.
K prvej ruskej strate došlo v pondelok 15. 6., keď sa pri rieke Angara neďaleko mesta Svirsk v Irkutskej oblasti zrútil bombardér Tu-22M3. Pravdepodobne patril 200. pluku ťažkého bombardovacieho letectva zo základne Belaja, ktorá sa nachádza približne 25 km od miesta havárie. Podľa predbežných informácií mu počas cvičného letu zlyhal motor, posádka sa katapultovala a stroj sa následne zrútil takmer kolmo na zem, kde zhorel. Všetci štyira ôetci vyviazli bez úhony.
Od apríla 2024 je to už štvrtá strata ruského Tu-22 pri havárii. Svoj podiel na tom má intenzívne používanie techniky, horšia údržba a tým zvýšené opotrebovanie počas vojny. Spolu s lietadlami zničenými počas ukrajinskej operácie Pavučine presne pred rokom to znamená, že ruské letectvo má k dispozícii zrejme už len menej ako 10 bombardérov tohto typu.
Pád ruského bombardéra Tu-22M3, ktorý havaroval 15. 6.
V utorok 23. 6. ukrajinské bezpilotné prostriedky zaútočili na tri ruské diaľkové bojové drony Orion na letisku Kerč na Kryme. Najmenej jeden z ruských dronov bol s určitosťou zničený, výsledok zásahu zvyšných dvoch nie je potvrdený.
Ukrajinský útok na ruské drony Orion 23. 6.
Medzi nedeľou 14. 6. a pondelkom 29. 6. bola viackrát zasiahnutá aj letecká základňa Gvardejskoje na Kryme. Satelity tam zaznamenali viacero požiarov. Zásahy utrpeli najmenej tri kryty pre lietadlá a jeden z nich je na satelitných snímkach viditeľne vážne poškodený. Čo sa v krytoch nachádzalo, však nie je známe.
Naopak, známe je, že v noci zo štvrtka 25. 6. na piatok 26. 6. bola na leteckej základni Belbek na Kryme zasiahnutá ukrajinským dronom ruská stíhačka MiG-29. S najväčšou pravdepodobnosťou išlo o MiG-29K, ktorý patril ruskému námornému letectvu.
Ukrajinský dron zasiahol v noci z 25. 6. na 26. 6. ruský MiG-29K.
Rovnako bol na zemi zasiahnutý aj ruský vrtuľník Mi-8. Malo sa tak stať niekedy v júni na predsunutej leteckej základni v blízkosti frontu. Zábery z videa, ktoré útok na helikoptéru zachytáva, však boli zverejnené až s odstupom viacerých dní.
Na záver tejto kapitoly spomenieme ešte ruský vrtuľník Mi-2, ktorý sa zrútil v stredu 24. 6. na Kubáni v ukrajinskom susedstve. V tomto prípade išlo o civilnú helikoptéru, ktorá havarovala počas poľnohospodárskych prác.
Útok na ruský vrtuľník Mi-8 na predsunutej základni.
Vypustenie ukrajinského dronu.
Palivová kríza
V sledovanom období sa stupňovali ukrajinské útoky na ruskú ropnú infraštruktúru. Zároveň sa zintenzívnila kampaň proti ruskej logistike v smere na Krym. Ukrajinské drony lovili nákladné autá na pozemnom koridore na okupovaný polostrov, útočili na trajekty v Azovskom mori a ničili mosty na prístupových cestách a železniciach. To spôsobilo veľké problémy so zásobovaním Krymu a obmedzenia predaja paliva. Na čerpacích staniciach sa začali tvoriť niekoľkokilometrové rady motoristov, ktorí sa snažili zohnať nedostatkový benzín.
Útoky na logistiku sa začali už na konci roku 2025 a za všetko hovoria nasledujúce čísla: v januári stratili Rusi na okupovanom ukrajinskom území 4 021 vozidiel, vo februári 4 071, v marci už 6 068 a v apríli 6 431 vozidiel. V máji toto číslo stúplo na 8 612 a v júni prekonal počet zničených ruských vozidiel 10 000. Ide o ukrajinské čísla, ktoré nie je možné nezávisle overiť. Aj analytici, ktorí pracujú s verejne dostupnými zábermi, však v uplynulých mesiacoch zaznamenali výrazne stúpajúci trend.
Rusi to, samozrejme, nemôžu nechať len tak a začali sa snažiť sprevádzať vojenské vozidlá mobilnými palebnými skupinami, ktoré sú najčastejšie vyzbrojené vozidlami s guľometmi proti dronom. To ale nemalo želaný efekt. Jednak ukrajinskí operátori dronov začali ničiť aj tieto ozbrojené vozidlá a jednak im sprievod ukázal, že takýto konvoj má nejaký dôležitý náklad – a o to viac sa sústredili na jeho zničenie. Tak sa napríklad stalo vo štvrtok 11. 6. pri Armjansku, kde bola zlikvidovaná časť konvoja 50 nákladných áut s palivom a strelivom.
Ukrajinci začali na takéto útoky používať aj námorné drony. Tie priplávajú k pobrežiu Krymu, vypustia lietajúce FPV drony a tie potom napadnú ruskú logistiku a obranu z nečakaného smeru.
Zároveň útoky na rafinérie po celom Rusku viedli ku znižovaniu produkcie a palivová kríza sa začala šíriť do ďalších regiónov. Zasiahnuté boli rafinérie Afipskyj, Slavjansk, Jaroslavľ, dve rôzne rafinérie v Tatarstane 1 100 km od Ukrajiny a dvakrát bola cieľom rafinéria v Ťumeni. Zásahy dostali aj ropný terminál vo Feodosiji, prečerpávacia stanica Vtorovo, sklady paliva a ďalšia ropná infraštruktúra.
V Rusku sa začali tvoriť dlhé kolóny pred čerpacími stanicami.
Petrohrad a Moskva
Zo všetkých ukrajinských útokov sa bližšie pozrieme na dva. K prvému došlo už v stredu 3. 6., kedy sa začalo každoročné Petrohradské medzinárodné ekonomické fórum. Tohtoročný podtitul podujatia bol „Petrohrad, hlavné mesto dronových technológií“. A o otvorenie sa skutočne postarali drony, ale tie ukrajinské. Zasiahli napríklad sklad paliva a korvetu Bojkij, ktorá práve bola v suchom doku na námornej základni Kronštadt. Nad mestom sa valil čierny dym z viacerých požiarov a svet obleteli zábery, ako sa ruský policajt na nábreží pred horiacimi nádržami s palivom neúspešne snaží zostreliť ukrajinský dron automatickou puškou.
Ruský policajt strieľa z pušky na ukrajinské drony v Petrohrade.
V polovici mesiaca nasledoval útok na Moskvu, kde bola hlavným cieľom rafinéria vo štvrti Kapotňa, 15 km od Kremľa. Tá bola napadnutá dvakrát po sebe. Už prvý útok spôsobil významné škody, ale bol to druhý útok vo štvrtok 18. 6., ktorý rafinériu definitívne vyradil z prevádzky. Zábery z neho sa stali svetoznáme. Podľa ruských zdrojov vyslali Ukrajinci až 990 bezpilotných prostriedkov, čo je najväčší dronový útok na oboch stranách od začiatku vojny. Mesiac jún bol vôbec prvým, počas ktorého Ukrajinci vyslali dokopy viac dronov ako Rusi.
Moskovská rafinéria v štvrti Kapotňa v plameňoch.
Pri útoku na Moskvu boli na záberoch identifkované ukrajinské drony FP-1, Bars, Ljutyj, Morok a Sičeň. Posledný menovaný vychádza z dronu Begemot, má však oproti nemu menšiu hlavicu (40 kg namiesto 75 kg) a má vyšší dolet – 1 400 km pri rýchlosti 200 km/h. Použitých boli aj niekoľko striel s plochou dráhou letu.
Na videách je vidieť mnoho dronov narážajúcich do horných poschodí obytných budov. Často však ide o tie isté budovy, len z iného uhla. Nie je tiež jasné, či drony predtým neboli zasiahnuté ruskou obranou. Známe je totiž aj video dronu, ktorý dostane priamy zásah raketou a odlomí sa mu krídlo. Dron sa vo vývrtke okamžite zrúti – priamo na rafinériu, v ktorej nastane obrovský výbuch.
Celkovo sa však ruskej obrane veľmi nedarilo. Na viacerých záberoch je vidieť dymové stopy po raketách so systémov Pancir, ktoré minuli cieľ. Aj najznámejší záber z tohto útoku má na svedomí zlyhaná ruská raketa. Tá minula dron a trafila nádrž s palivom, ktorá vybuchla a veko z nej vyletelo do vzduchu. Inde je vidieť skupiny vojakov, ktorí sa snažia na drony strieľať na cestách uprostred premávky.
Ruské hlavné mesto zahalil v ten deň dym z množstva požiarov. Rafinéria vo štvrti Kapotňa utrpela viacero zásahov. Vyradená bude minimálne do roku 2027. Podľa ruských zdrojov bolo v celej Moskve v ten deň zranených 17 ľudí. Po útoku začali Rusi na strechy panelákov inštalovať protivzdušné systémy Pancir – čo z nich ale robí úplne legitímne ciele.
Rusi inštalujú protivzdušné systémy na bytové domy.
Najviac obetí za štyri roky
Rusko sa po útoku na svoje hlavné mesto začalo vyhrážať masívnou odvetou. Otázka znie, ako chce vystupňovať svoje útoky na ukrajinské civilné ciele, ktoré podniká od začiatku invázie. Už pred náletom na Moskvu došlo (tak ako v predchádzajúcich obdobiach) k celej sérii ruských náletov. V utorok 2. 6. vyslali Rusi na Kyjev, Dnipro, Charkov a ďalšie mestá 729 projektilov (ukrajinská obrana zostrelila 642 z nich), ktoré zabili najmenej 23 ľudí a vyše 120 ich zranili. Ďalší veľký útok prišiel v pondelok 15. 6., kedy Rusko vyslalo 681 projektilov (dronov, striel a rakiet), z ktorých ukrajinská obrana zachytila 632. V Charkove boli v ten deň zabití štyria hasiči, na ktorých dopadol ruský dvojitý úder. To znamená, že Rusko opäť zámerne útočilo opakovane na to isté miesto, aby zasiahlo záchranárov zasahujúcich po prvom útoku.
Celkovo zahynulo v júni najmenej 293 ukrajinských civilistov a 1 990 ich bolo zranených. Je to najviac od apríla 2022. A mimochodom, nejde o údaj „ukrajinskej propagandy“, ale o čísla potvrdené OSN. Skutočný počet civilných obetí ruských útokov môže byť ešte vyšší.
Pomoc z Česka
Na konci sledovaného obdobia dostala Ukrajina desať českých ultraľahkých lietadiel Alto NG, ktoré budú slúžiť na základný výcvik ukrajinských pilotov. Stroje vyrába firma Direct Fly v meste Hluk pri Uherskom Hradišti. Päť lietadiel bolo dodaných s podporou českej vlády, na ďalších päť sa vyzbierali ľudia prostredníctvom iniciatívy Dárek pro Putina. Zbierka prebiehala od augusta minulého roka.
Alto NG je dvojmiestny stroj s maximálnou vzletovou hmotnosťou 600 kg. Má dĺžku 6,3 m a rozpätie 8,2 m. Poháňa ho motor Rotax 912 ULS s výkonom 100 koní. Lietadlo s ním dosahuje maximálnu rýchlosť 260 km/h, bežná cestovná rýchlosť je 180 km/h.
České lietadlo Alto NG pre Ukrajinu.
Pôvodne česká helikoptéra Mi-24 pri oprave motora.
Rusko vyťahuje proti ukrajinským dronom všetky zbrane, ktoré má, no neúspešne.
Ukrajinské strely s plochou dráhou letu Flamingo na konci júna zničili hlavbú výrobnú dielňu závodu Titan-Barikady, v ktorom sa vyrábali komponenty pre ruské balistické rakety.
Ukrajinský Black Hawk v akcii.