Letecká vojna na Ukrajine

Rusom vybuchovali muničné sklady i raketa Sarmat

Text: Miro Barič

Prešiel ďalší mesiac a prinášame vám prehľad toho, čo sa na Ukrajine udialo od 1. 9. do 30. 9. Toto obdobie je výnimočné tým, že ukrajinské letectvo nestratilo vo vzduchu ani na zemi ani jedno lietadlo či vrtuľník. O ruskej strane sa to nedá povedať – navyše pri ukrajinských vzdušných útokoch prišlo
o viacero muničných skladov a pri teste aj o najnovšiu medzikontinentálnu balistickú raketu.

Na pozemnom fronte sa Rusi naďalej usilovali útočiť v Doneckej oblasti. V smere na Pokrovsk sa v sledovanom období ich postup na pár dní úplne zastavil. Zjavne sa prejavilo vyčerpanie, keď predtým sa tlačili vpred len taktikou ľudských vĺn za cenu obrovských strát na životoch. Naopak, ruský úspech sa dostavil v smere na Vuhledar. Tam sa Ukrajinci od samého začiatku vojny úspešne bránili viacerým priamym útokom a Rusi tam za viac ako dva roky stratili veľké množstvo obrnenej techniky. Teraz začali útočiť taktikou ľudských vĺn po bokoch Vuhledaru a mesto tak začali postupne obkľučovať. Na prelome septembra a októbra sa musela ukrajinská posádka z Vuhledaru stiahnuť – sčasti aj preto, že vyššie velenie vyčerpaných obrancov včas nevystriedalo.

Rusom sa však nedarilo na domácom ihrisku v Kurskej oblasti. Samotný Putin nariadil vytlačenie ukrajinských vojsk do začiatku októbra, ruská protiofenzíva sa tak dala očakávať. V polovici sledovaného obdobia sa aj začala a prvý deň dva boli ruské informačné kanály nadšené z toho, ako sa darí postupovať. V skutočnosti však Rusi spravili presne to, čo Ukrajinci čakali a na čo obli prichystaní. Ukrajinské zálohy zaútočili do bokov postupujúcich ruských jednotiek a protiofenzívu tak úplne rozbili. Na konci sledovaného obdobia tak bola v Kurskej oblasti prakticky rovnaká situácia ako na začiatku. Putin musel stanoviť nový termín na vytlačenie Ukrajincov, ktorý tentoraz znie 25. 2.

Ak však mal výpad do Kurskej oblasti odlákať ruských vojakov z kriticky ohrozenej Doneckej oblasti, možno konštatovať, že tento zámer Ukrajincom nevyšiel. Rusi tam posielajú posily zo všetkých možných kútov, len nie z frontu na východe Ukrajiny. Ruské ozbrojené sily dokonca vytvárajú motostrelecké jednotky z rôznych špecialistov – z príslušníkov letectva, obsluhy strategických balistických rakiet či z posádky lietadlovej lode Admiral Kuznecov, ktorá už viac ako šesť rokov hrdzavie v dokoch. Tých všetkých poslali bojovať (a umierať) ako obyčajných pešiakov.

Zabili mu celú rodinu

Aj v prípade vzdušných útokov na oboch stranách sa nič nezmenilo. Ukrajinci sa snažia útočiť na vojenské ciele na ruskom území a Rusi im to oplácajú ničením civilných cieľov v ukrajinskom vnútrozemí. Príkladom je hneď prvý deň sledovaného obdobia, nedeľa 1. 9., keď v dopravnej špičke podnikli jeden z najväčších raketových útokov na Charkov. Zasiahnuté boli obchody, pošta a vchod do metra. Zranenia utrpelo 41 ľudí. V ten istý deň sa objavila správa o útoku raketami Iskander na kamióny s obilím v Sumskej oblasti. Jeden z vodičov zahynul. Rusi tvrdia, že napadli vojenskú kolónu.

Svojim fanúšikom, ktorí tvrdia, že sa bojuje iba na východe Ukrajiny a zvyšok štátu má pokoj, poslali Rusi veľavravný odkaz v stredu 4. 9.m keď na Ľvov na západe Ukrajiny vyslali 13 rakiet a desiatky dronov. Tie zabili sedem ľudí. Rusi tvrdia, že útočili na vojenský priemysel na výrobu a opravu rakiet a že všetky určené ciele boli zasiahnuté. V skutočnosti trafili okolo 50 obytných budov v historickom centre mesta. Obzvlášť tragický bol osud rodiny Bazylevičovcov. Tí nič nepodcenili – pri dverách mali nachystanú evakuačnú batožinu a akonáhle sa skoro ráno ozval letecký poplach, vyrazili do krytu. Raketa Kinžal však bola príliš rýchla. Matka Jevgenija s dcérami Darjou, Jarynou a iba šesťročnou Emiliou boli práve na schodišti, keď strela dopadla na ich dom. Všetky štyri zahynuli. Prežil iba otec Jaroslav, ktorý sa zdržal v byte. Aj ďalšie tri obete, z toho dve deti, boli z toho istého domu.

Veľkému útoku čelila Ukrajina aj v piatok 20. 9. a v sobotu 21. 9. Opäť boli masívne ostreľované obytné domy v Charkove, v Sumách bol zasiahnutý domov seniorov a v meste Kryvyj Rih ruské rakety zabili 12-ročného chlapca a dve ženy vo veku 75 a 79 rokov.

Sumy sa v piatok 27. 9. stali terčom zákerného dvojitého úderu, ktorí Rusi používajú čoraz častejšie, aby zabili ukrajinských záchranárov. Raketa zasiahla nemocnicu a keď prišli hasiči odpratávať trosky a pátrať po obetiach, dopadla na to isté miesto o pár minút neskôr aj druhá strela. Zomrelo 10 ľudí, 22 bolo zranených a 113 pacientov museli z nemocnice evakuovať.

V ten istý deň sa typickým spôsobom predviedla aj ruská propaganda, keď vyhlásila, že raketou Kinžal zasiahla ukrajinské letisko a zničila na ňom štyri stíhačky F-16 spolu s americkými inštruktormi. Ako dôkaz predložili Rusi fotku vraku F-16. Problém je, že išlo o lietadlo, ktoré havarovalo v roku 2019 pri cvičnom lete v USA a Rusi naň iba digitálne domaľovali ukrajinské výsostné znaky.

Na druhej strane, ukrajinské ozbrojené sily a následne aj ukrajinská propaganda zlyhali v utorok 3. 9. pri ruskom útoku na Poltavu. Ozbrojené sily zlyhali v tom, že opäť nechali zhromaždený veľký počet personálu v dosahu ruských rakiet a propaganda v tom, že sa následky útoku snažila spočiatku utajovať a zľahčovať. Rusi v ten deň vyslali dve rakety Iskander na vojenský vzdelávací inštitút a zasiahli aj neďalekú nemocnicu a ďalšie budovy. Čas medzi vyhlásením poplachu a dopadom rakiet bol príliš krátky a ľudia sa nestihli dostať do krytov. Výsledkom bol masaker, najmenej 59 mŕtvych a 329 zranených.

 Kamióny s obilím zasiahnuté ruskými raketami v Sumskej oblasti.

Typický „vojenský“ cieľ podľa ruských ozbrojených síl. Pri tomto útoku zahynuli 12. 9. traja pracovníci Červeného kríža.

Z rodiny Bazylevičovcov prežil iba otec. Jeho manželka a tri dcéry zomreli pri ruskom raketovom útoku na „vojenské“ ciele v meste Ľvov.

Vojenský vzdelávací inštitút bol zasiahnutý raketami Iskander 3. 9. v Poltave.

Drony zostreľuje iba Bielorusko

Rakety pritom používajú Rusi iba výnimočne. Zato takmer každú noc vysielajú na Ukrajinu desiatky dronov Shahed. Od začiatku roka ich použili už viac ako 6-tisíc. Väčšinu sa Ukrajincom darí zostreliť, no vyčerpáva to ich obranu. V sledovanom období však začal rásť počet dronov, ktoré vyradili elektronickými prostriedkami. Dron sa po účinnom rušení buď zrúti alebo odchýli od kurzu.

Rastie tak aj počet ruských dronov, ktoré zablúdia do iných krajín – najmä Rumunska a Poľska, no jeden zaletel v nedeľu 8. 9. až do Lotyšska. Krajiny NATO však proti nim zatiaľ nezasahujú. Rumunsko napríklad proti dvom Shahedom vyslalo dve stíhačky, ktoré ich však iba eskortovali, kým sa jeden dron nezrútil v Rumunsku a druhý sa nevrátil na ukrajinské územie, kde zasiahol prístav na Dunaji. Jediný, kto proti ruským bezpilotným prostriedkom na svojom území zasahuje, tak je paradoxne ruský spojenec Bielorusko. Proti viacerým zablúdeným dronom vyslalo stíhačky, ktoré ich zostrelili.

 V boji proti dronom Shahed sa uplatní aj starý sovietsky stroj ZSU-23-4 Shilka.

Čierny Shahed zostrelený.

Ukrajinská PVO s trofejou.

Muničáky pod paľbou

Zdá sa, že Ukrajina sa pri svojich útokoch na ciele v Rusku zameriava vždy na ciele istého typu. Boli to napríklad sklady paliva a rafinérie, potom prišla vlna útokov na ruské letecké základne a v tomto sledovanom období sa nálety ukrajinských dronov sústredili na ruské muničné sklady.

Prvý začal horieť v piatok 7. 9. v obci Soldatskoje vo Voronežskej oblasti a vybuchoval aj na ďalší deň. Mali sa v ňom nachádzať aj severokórejské balistické rakety. V piatok 13. 9. zas bol zasiahnutý muničný sklad v okupovanom Mariupole. Ten mal obsahovať rakety pre protivzdušnú obranu.

Najväčší úder prišiel v stredu 18. 9. v meste Toropec neďaleko Tveru. Rusi tvrdili, že tam dopadli len trosky zostrelených dronov, ktoré spôsobili len malé škody. V skutočnosti (čo dokazujú i videá miestnych obyvateľov), nastal v sklade mohutný výbuch, ktorý spôsobil zemetrasenie so silou 2,8 stupňa Richterovej stupnice. Sklad postavili len nedávno a mal byť proti takémuto útoku odolný. Podľa všetkého však došlo k porušeniu predpisov a jednotlivé objekty boli preplnené muníciou dodanou zo Severnej Kórey. Preto vybuchovali jeden za druhým. Odhaduje sa, že v sklade bolo až 30-tisíc ton munície. Podľa satelitných záberov bolo zničených 90 percent budov.

Navlas rovnaký scenár sa opakoval v noci z piatka 20. 9. na sobotu 21. 9. Ukrajinské bezpilotné prostriedky (podľa ruskej strany ich trosky) zasiahli rovno dva muničné sklady. Jeden v Tichorecku v Krasnodarskom kraji a druhý opäť neďaleko Tveru, tentoraz pri obci Oktjabrskyj. Toto bombardovanie troskami dronov bolo natoľko úspešné, že oba sklady zrovnalo so zemou a pri obci Oktjabrskyj zasiahlo aj vlaky, ktoré prevážali muníciu a stáli na neďalekej stanici.

 Takto vybuchujú „trosky ukrajinských dronov“ po dopade na ruské muničné sklady. Videá vyvracajúce tvrdenia ruských úradov natočili miestni obyvatelia.

Na satelitnej snímke spoločnosti Maxar je detail muničného skladu v Toropci pred a po návšteve ukrajinských dronov.

Spoločnosť Maxar zachytila pri sklade v Oktjabrsku aj niekoľko zničených vlakov s muníciou. Toto je jeden z nich.

Kráter po rakete

V rovnakom čase Rusom vybuchla aj medzikontinentálna balistická raketa RS-28 Sarmat, tentoraz úplne bez zásahu Ukrajincov. Satelitné snímky ukázali, že v piatok 20. 9. alebo v sobotu 21. 9. zlyhala pri teste na kozmodróme Pleseck. Hoci zlyhala, ako zlyhala – z pohľadu civilizovaného sveta dopadol jej test najlepšie, ako mohol. Raketu chceli vypustiť zo sila, no na jeho mieste ostal iba obrovský kráter s priemerom viac ako 60 metrov. Znamená to, že raketa sa zo sila ani nedostala. Sú tri možnosti, čo sa mohlo stať – buď vybuchla priamo po zapálení motorov, alebo sa začala dvíhať, potom zlyhala a spadla naspäť do sila. Tretia možnosť je, že test odvolali a raketa vybuchla pri vypúšťaní paliva.

Každopádne, RS-28 je jednou zo zázračných zbraní, ktoré Putin ohlásil v roku 2018. Jej prvý (a zároveň jediný úspešný test) prebehol v apríli 2022. Následne podpísali kontrakt na ich výrobu a v septembri 2023 raketa oficiálne získala operačný status aj napriek tomu, že všetky štyri nasledujúce testy odvtedy zlyhali, vrátane tohto posledného.

 Silo na kozmodróme Pleseck pred a po teste rakety RS-28 Sarmat. Kráter zachytený satelitom spoločnosti Maxar má viac ako 60 metrov.

Nula v kolónke ukrajinských strát

Ukrajinské letectvo v sledovanom období neutrpelo žiadnu potvrdenú stratu na technike – ani vo vzduchu ani na zemi pri ruských útokoch na letecké základne. Objavili sa len fotografie z jedného staršieho incidentu, keď 30. 4. tohto roku núdzovo pristál pri obci Marjina Rošča v Dnipropetrovskej oblasti ukrajinský MiG-29MU1. Stroj s trupovým číslom „biela 22“ patril 40. brigáde taktického letectva a pilotoval ho podplukovník, ktorého meno nebolo zverejnené. Zatiaľ nie sú známe ani príčiny núdzového pristátia. Stroj dosadol do poľa približne 200 metrov od cesty a zostala za ním 500 metrov dlhá brzdná dráha. Pilot nebol zranený a lietadlo bolo iba ľahko poškodené. V brzdnej dráhe približne 320 metrov od stíhačky našli vyšetrovatelia prídavnú palivovú nádrž, ktorá sa odtrhla od závesníka pod trupom a rozlomila na dve časti. Fotografie boli zverejnené v nedeľu 8. 9.

Ukrajinský MiG-29MU1 „biela 22“, ktorý ešte v apríli takto pristál na poli. Fotky boli zverejnené až teraz.

Sabotéri v akcii

K jedinému potvrdenému zostrelu v ruských radoch došlo v utorok 10. 9. Ukrajinské špeciálne jednotky v ten deň podnikla riskantný nájazd na vrtné plošiny v Čiernom mori, ktoré Rusko využíva ako základne pre radary. Riskantný preto, lebo ukrajinskí vojaci sa k plošinám museli dostať zdĺhavo na člnoch bez leteckej podpory. Stalo sa nevyhnutné a zasiahli proti nim hliadkujúce ruské lietadlá. Ruská strana tvrdí, že viacero člnov zničila, čo ale nemožno overiť. Čo ale bolo možné overiť je, že jeden ruský Suchoj Su-30SM sa pri útoku na ukrajinské člny porúčal do morských vĺn. Zasiahli ho prenosnou raketou. Rusi následne vyslali na miesto jeho pádu dve záchranné helikoptéry, tie však našli len pár trosiek na hladine. Posádka – kapitán Jegor Stepanišin a kapitán D. Fomin – zahynula. Stalo sa tak približne 50 km južne od pobrežia ukrajinskej Chersonskej oblasti.

Ďalšie straty utrpeli Rusi za iných okolností. Dva vrtuľníky boli poškodené a dva zničili sabotéri. Jeden vrtuľník Mi-8AMTŠ zasiahli počas letu črepiny z protivzdušných rakiet (pravdepodobne prenosných). Posádka sa dokázala vrátiť na základňu a pristáť. Kedy a kde sa tak stalo, nie je známe. Zverejnené boli v utorok 10. 9. iba fotografie trupu helikoptéry s dierami od črepín.

V druhom prípade je známy aspoň dátum udalosti – utorok 24. 9. Na predsunutej základni na ruskom ovládanom území bol kazetovou muníciou zasiahnutý vrtuľník Mi-8MTV-5. Opäť utrpel škody od črepín.

Horšie dopadli vrtuľníky, ktoré podpálili sabotéri. Najprv v stredu 11. 9. zhorela do tla civilná helikoptéra Mi-8T s registráciou RA-24519, ktorú prevádzkovala spoločnosť UTair. Na letisku Nojabrsk v západnej Sibíri ju podpálili dvaja miestni chlapci v tínedžerskom veku. Podľa ruských úradov ich na to zverbovali cez sociálnu sieť Telegram a sľúbili im 5 miliónov rubľov.

Ďalší vrtuľník horel v sobotu 21. 9. Tentoraz išlo o vojenský stroj Mi-8AMTŠ s trupovým číslom „žltá 05“ na základni Omsk-Severnyj. Požiar mu úplne zničil kokpit a vrtuľnk utrpel neopraviteľné škody. Aj v tomto prípade ruské úrady sabotérov chytili a tiež išlo o dvoch 16-ročných chlapcov, ktorých zverbovali cez sociálne siete.

Ukrajinské špeciálne jednotky v akcii pri vrtných plošinách v Čiernom mori. Pri tejto operácii bol zostrelený ruský Su-30SM.

Ruský vrtuľník Mi-8AMTŠ poškodený črepinami z protivzdušnej rakety.

Ruská helikoptéra Mi-8MTV-5 poškodená kazetovou muníciou na zemi.

Mi-8T s registráciou RA-24519 zhorel do tla na letisku Nojabrsk.

Vrtuľníku Mi-8AMTŠ s trupovým číslom „žltá 05“ na základni Omsk-Severnyj úplne zhorel kokpit.

Výcvik nových ukrajinských parašutistov.

Evakuácia zranených.

Strážca ukrajinskej helikoptéry Mi-17.

Ukrajinská Mi-24P ozdobený folklórnymi motívmi.