Letecká vojna na Ukrajine
Vypustenie rakety ATACMS z raketometu M270 MLRS. Ilustračná fotka US Army.
Rakety ATACMS a Orešnik v akcii
Text: Miro Barič
Obdobie leteckej vojny na Ukrajine sledované v tejto časti seriálu (1. 11. až 30. 11.) by sa mohlo zdať pokojnejšie. Veď na oboch stranách dokopy došlo iba k jednej strate vo vzduchu. Udalostí, ktoré so vzdušnou vojnou súvisia, však bolo omnoho viac. Tie najdôležitejšie sa týkajú použitia rakiet ATACMS na ukrajinskej strane a rakety Orešnik na strane ruskej.
K jedinej potvrdenej strate vo vzduchu na oboch stranách v sledovanom období došlo vo štvrtok 7. 11. V Kurskej oblasti vzlietla skupina ruských vrtuľníkov na podporu pozemných vojsk. Vo vzduchu ich však už očakávali ukrajinské FPV drony. Kamov Ka-52 z 15. brigády armádneho letectva bol zasiahnutý a zničený. Obaja členovia posádky použili vystreľovacie sedadlá. Navigátor bol zranený, pilot Iľja Noskov však katapultovanie neprežil.
Ďalšiu stratu utrpelo ruské vrtuľníkové letectvo v nedeľu 10. 11, tentoraz ale na zemi. Na leteckej základni Klin v Moskovskej oblasti sabotér podpálil helikoptéru Mi-24. Tá bola plameňmi prinajmenšom vážne poškodená. Horiaci vrtuľník bol zachytený aj na videu. Z neho sa zdá, že oba motory boli vymontované. Stroj tak buď prechádzal opravou, alebo bol dlhodobo vyradený.
V utorok 26. 11. došlo k incidentu, ktorý sa síce odohral v ruskom Baškirsku vyše 1300 km od frontovej línie, ale s vojnou na Ukrajine úzko súvisí. V ten deň za tmy vzlietol z letiska v Ufe civilný Antonov An-2R spoločnosti Rusavia s registráciou RA-40935. Na palube boli dvaja piloti a fotograf. Úlohou lietadla bolo vytvoriť infračervené fotografie teplovodu v meste Salavat, ktoré si vyžiadala geofyzikálna spoločnosť.
K Salavatu sa stroj blížil vo výške 300 metrov a so zapnutými navigačnými svetlami. Pomýlili si ho však s útočiacim ukrajinským dronom. V meste sa rozozvučala siréna ohlasujúca letecký poplach a obrana miestnej chemickej továrne spustila paľbu. Piloti okamžite nahlásili dispečerovi, že sú pod „priateľskou“ paľbou a tá vzápätí utíchla.
An-2R sa vrátil na letisko v Ufe a podľa prvých oficiálnych správ ho zasiahli len tri projektily. Strelci v Salavate však mierili omnoho presnejšie. Hoci streľba netrvala ani 10 sekúnd, video lietadla po pristátí ukazuje množstvo priestrelov. Diery po projektiloch z veľkokalibrového guľometu (zrejme 14,5 mm) sú na viacerých miestach trupu i krídel. Vidno aj najmenej dva zásahy z granátov protilietadlového kanóna. Jeden roztrhol nosník v podlahe lietadla a druhá urobil dieru s priemerom niekoľko desiatok centimetrov v krídle. Jeden z členov posádky mal dokonca na boku prestrelenú kombinézu. Ako zázrakom nebol nik zranený. O prípadných škodách na spodnej bielizni letcov, najmä toho s prestreleným odevom, sa žiadne správy nezmieňujú.
Objavili sa aj dôkazy o starších stratách. Stránka The Military Watch zverejnila satelitné zábery spoločnosti Maxar, ktoré zachytávajú leteckú základňu Kirovskoje na okupovanom Kryme. Snímky pochádzajú z rôznych období v rokoch 2022 a 2023 a objavilo sa na nich postupne až desať odstavených trupov vrtuľníkov v rozmontovanom stave bez rotorov. Ide o štyri stroje Mi-28, tri Mi-8, dva Mi-24 a jeden neidentifikovaný typ. S najväčšou pravdepodobnosťou ide o vrtuľníky, ktoré boli poškodené počas vojny s Ukrajinou. Môže tak ísť o helikoptéry, ktorých zásah si ukrajinskí obrancovia nárokovali, ale zostrel nebol potvrdený.
Na ukrajinskej strane došlo za celý mesiac k jednej potvrdenej strate. Bol ňou MiG-29 zničený v piatok 22. 11. raketou Iskander na ploche letiska Dnipro.
Pilot Iľja Noskov neprežil 7. 11. zničenie ruského vrtuľníka Ka-52.
Ruský vrtuľník Mi-24 v plameňoch po útoku sabotéra 10. 11. na základni Klin pri Moskve.
Nové zábery z miesta havárie ruskej helikoptéry Mi-24VM, ktorá bola zostrelená raketou Stinger ešte 16. 6. 2022 v okrese Volnovacha v Doneckej oblasti. Stroj s označením RF-91410 a trupovým číslom „modrá 30“ patril 487. samostatnému vrtuľníkovému pluku. Podplukovník Sergej Gundorov a poručík Dmitrij Jevdokimov zostrel neprežili.
Satelitný záber spoločnosti Maxar ukazuje vraky vrtuľníkov na základni Kirovskoje na Kryme.
Záber z videa na priestrel v krídle An-2R, ktorý sa 26. 11. stal obeťou „priateľskej“ paľby nad mestom Salavat v Baškirskej oblasti v Rusku.
Raketa Iskander zničila 22. 11. ukrajinský MiG-29 na letisku Dnipro.
Povolenie na útok
Relatívne nízke straty by mohli naznačovať, že november bol pomerne pokojný mesiac. Opak je však pravdou. Najdôležitejšia udalosť mesiaca sa však odohrala mimo Ukrajiny, dokonca úplne mimo európskeho kontinentu. Hovoríme o prezidentských voľbách v USA, ktoré vyhral Donald Trump. Nielen on, ale aj ľudia z jeho okolia mali v súvislosti s vojnou na Ukrajine viacero zásadných vyjadrení, často protichodných. Samotný Trump tvrdí, že vojnu rýchlo ukončí. Celý svet teraz čaká na to, akým spôsobom to chce urobiť.
S prezidentskými voľbami v USA tak trochu súvisí aj ďalšia zásadná udalosť. Ukrajina dlho žiadala o povolenie použiť západné zbrane aj na útoky na ruskom území. Napokon ho získala, no s veľkými obmedzeniami. Týkalo sa len určitých zbraní (napr. rakiet GMLRS kalibru 227 mm z raketometov HIMARS s dostrelom 80 km) a len určitých pohraničných oblastí Ruska. Kyjev opakovane požadoval aj o povolenie útočiť aj strelami s dlhším dosahom. Povolenie použiť taktické balistické rakety ATACMS kalibru 610 mm s dostrelom do 300 km (v závislosti od verzie) však prezident Joe Biden udelil až po voľbách – a treba dodať, že s krížikom po funuse.
Prečo? Rusi tento krok očakávali už dlho a čo mohli, presunuli mimo dostrel. To sa týka najmä lietadiel, ktoré stiahli zo základní v blízkosti ukrajinských hraníc. Navyše, podľa dostupných informácií, nedostala Ukrajina veľa rakiet ATACMS. Uvádza sa len okolo 50 kusov. Z nich už časť bola použitá pri najmenej ôsmich známych útokoch na ciele na okupovanom ukrajinskom území. Pri útokoch na ruskom území tak nemôže plytvať a musí starostlivo zvažovať všetky ciele. Americké povolenie je navyše obmedzené len na Kurskú oblasť a jej bezprostredné okolie. Ide tak skôr o symbolický krok.
Vypustenie rakety ATACMS z raketometu M142 HIMARS. Ilustračná fotka US Army.
Dôležité ciele
Napriek tomu sa Ukrajinci do toho pustili ostro a prvý útok na ruské územie podnikli už v noci z 18. na 19. 11., teda ešte v ten istý deň, čo sa správy o americkom povolení objavili v médiách. Cieľom bol muničný sklad v Karačeve v Brianskej oblasti, ktorý leží približne 110 km od hraníc Ukrajiny. Bola v ňom uložená raketová a delostrelecká munícia, ktorú využívajú ruské vojská v Kurskej oblasti.
Ruské ministerstvo obrany vzápätí informovalo, že zostrelilo päť zo šiestich rakiet a padajúce trosky spôsobili len malý požiar. Ukrajinské zdroje však uvádzajú, že útočiacich rakiet ATACMS bolo osem a ruská protivzdušná obrana zneškodnila len dve z nich. Videá, ktoré natočili miestni obyvatelia, dali za pravdu skôr Ukrajine. Zachytili totiž zúriace požiare a sekundárne výbuchy po celom areáli skladu.
K ďalším útokom raketami ATACMS však dochádzalo len striedmo, čo nasvedčuje, že ich Ukrajina naozaj nemá veľa a vyberá si len tie najdôležitejšie ciele. Napriek tomu majú svoj význam. Napríklad aj v tom, že po stiahnutí ruských stíhacích bombardérov Su-34 mimo dostrel rakiet ATACMS sa znížila intenzita ruských útokov kĺzavými bombami približne o polovicu. Je to spôsobené tým, že bombardérom dlhšie trvá let ku frontovej línii a naspäť, majú vyššiu spotrebu paliva a tiež sa viac opotrebujú a majú teda vyššie nároky na údržbu.
Ďalším významným dôsledkom je, že po Američanoch povolili použitie svojich striel Strom Shadow na ruskom území aj Briti. Prvýkrát sa tak stalo v stredu 20. novembra a to priamo za bieleho dňa. Cieľom sa stal bývalý zámok Marjino pri meste Kursk, v ktorom sú dnes kúpele. Vo východnej časti areálu bol vybudovaný podzemný bunker a práve na ten sa strely s prieraznými hlavicami zamerali.
Išlo nepochybne o významný cieľ, pretože výsledok útoku snímal v hĺbke ruského územia ukrajinský prieskumný dron. Ten zachytil tri zásahy okolitých budov a deväť výbuchov priamo na mieste bunkra. Neskôr nasnímal aj trosky komplexu. Podľa neoficiálnych informácií z ruskej strany bolo 18 vojakov zabitých a 33 zranených. Väčšina obetí sú dôstojníci z rôznych ruských veliteľstiev. Medzi zranenými majú byť aj traja severokórejskí dôstojníci.
Dvanásť použitých striel je ďalším dôkazom o dôležitosti tohto cieľa. Svedčí však aj o tom, že Ukrajinci stále majú k dispozícii najmenej šesť letuschopných strojov Su-24, ktoré nosia strely Storm Shadow ako jediné ukrajinské lietadlá.
Ukrajinský dron zachytil útok strelami Storm Shadow na areál Marjino pri meste Kursk.
Strely Storm Shadow nosia ukrajinské lietadlá Su-24.
Demonštrácia sily
Rusi vopred vyhlasovali, že útoky západnými raketami nenechajú bez odpovede. Tá prišla vo štvrtok 21. 11. v podobe útoku na mesto Dnipro. Rusi naň použili sedem striel Ch-101, jeden Kinžal a jednu raketu neznámeho typu, ktorá mierila na závod na výrobu rakiet Pivdenmaš. Ukrajinská obrana zneškodnila šesť striel Ch-101, tri projektily dopadli na Dnipro.
O posledne menovanej rakete ukrajinskí predstavitelia spočiatku tvrdili, že mohlo ísť o medzikontinentálnu balistickú raketu, čo by znamenalo vôbec prvé bojové použitie takejto zbrane. To sa však nepotvrdilo. Ruský prezident Putin ešte v ten večer vyhlásil, že išlo o novú balistickú raketu stredného doletu Orešnik. Rusi ju vypustili z Astrachanskej oblasti, ktorá je od Dnipra okolo 900 km. Rýchlosť rakety je 10 Machov a niesla šesť hlavíc, z ktorých každá obsahovala šesť kusov submunície. Dokopy teda na Dnipro dopadlo 36 malých hlavíc, ktoré ale neobsahovali žiadnu výbušninu. Pre Rusov tak bol útok buď len demonštráciou sily alebo sa spoliehali na ničivý účinok spôsobený veľkou kinetickou energiou aj bez výbušniny.
Putin vzápätí oznámil, že sériová výroba novej rakety sa už začala. Ide však skôr o propagandu. Nešlo o novú raketu a spustenie výroby nie je také jednoduché V skutočnosti ide o upravenú verziu experimentálnej medzikontinentálnej rakety RS-26 Rubež. Tú vyvinuli v roku 2011 a po prvom neúspešnom teste absolvovala štyri úspešné. Do sériovej výroby sa však nedostala. Bola príliš drahá a neprinášala nové technológie.
Aj Orešnik je stále experimentálny prototyp, ktorý vznikol zrejme odstránením jedného stupňa, čím sa znížil dolet a raketa sa dostala do strednej kategórie. RS-26 Rubež bol veľmi nepresný, čo by pri použití jadrovej hlavice neprekážalo, no pri konvenčnej náloži to už je problém. Preto bolo použitých viac hlavíc so submuníciou, aby sa zvýšila šanca, že aspoň časť z nich niečo zasiahne. Ani to však nepomohlo. Následné satelitné snímky závodu Pivdenmaš neodhalili žiadne zásadné škody.
Išlo teda o drahú demonštráciu sily, ktorá v skutočnosti nemala žiadny priamy vojenský účinok. Nepriame účinky však má aj do budúcnosti. Rusi aj bez sériovej výroby môžu predstierať, že pripravujú vypustenie ďalšej takejto rakety. Takéto prípravy sa nedajú utajiť a je prirodzené, že ukrajinská protivzdušná obrana na ne bude reagovať. Rusom tak stačí sledovať, kde sa sústredí a následne udrieť konvenčnejšími prostriedkami na miesta, ktoré ostali menej chránené alebo úplne bez ochrany.
Ešte jedno ponaučenie Orešnik priniesol. Americký prezident Joe Biden potvrdil, že ruskú stranu vopred informoval, že povolí použitie rakiet ATACMS na ciele na ruskom území. Kremeľ zas vopred informoval USA, že použije balistickú raketu stredného doletu. Pre svet je dobrou správou, že stále fungujú komunikačné kanály, ktoré majú zabrániť prípadným nedorozumeniam a následnej neprimeranej reakcii a eskalácii situácie.
Rusi hovoria o sériovej výrobe, no raketa Orešnik je stále v experimentálnom štádiu.
Aj tento mesiac si Rusi pripísali celý rad zasiahnutých „vojenských“ cieľov...
Výcvik na F-16
Okrem rakety Orešnik, ktorej sme venovali podstatnú časť dnešného dielu seriálu, Rusi takmer denne pokračujú v náletoch dronmi Shahed a strelami s plochou dráhou letu. Čoraz častejšie proti nim zasahujú aj ukrajinské stíhačky F-16, ktoré zvyčajne zostrelia okolo 10 útočiacich striel. Môže sa to zdať málo, ale veľa F-16 Ukrajina ešte nemá. Prvú dodávku z Dánska tvorilo iba šesť lietadiel a medzitým bolo jedno zničené. Chystala sa dodávka ďalších šiestich kusov, k tej však v sledovanom období ešte nedošlo.
Okrem samotných lietadiel je totiž kľúčovým faktorom výcvik pilotov a ten ešte stále prebieha. Holandsko, ktoré Ukrajine tiež sľúbilo F-16, ich zatiaľ presunulo do Rumunska, kde prebieha výcvik ukrajinských pilotov. Do budúcna sú však ukrajinské vyhliadky v tomto smere veľmi sľubné. V Británii totiž dokončilo základný výcvik na vrtuľových lietadlách už viac ako 200 ukrajinských pilotov. Časť z nich sa následne presunula do Francúzska, kde pokračujú na lietadlách Alpha Jet. Tieto cvičné prúdové stroje boli upravené tak, aby ich kokpit čo najviac pripomínal kokpit F-16. Po výcviku na Alpha Jetoch čaká týchto nováčikov výcvik na samotných F-16. Ten prebieha okrem spomínaného Rumunska aj v ďalších krajinách, napríklad v Dánsku, kde sa na ňom podieľa aj Nórsko. V roku 2025 však po Dánsku preberie štafetu Portugalsko a nórske F-16 sa na výcvik Ukrajincov už presunuli do Rumunska a Portugalska. Nórsko sa tiež stará o to, aby ukrajinské F-16 mali čo strieľať a na ich výzbroj v sledovanom období vyčlenilo 119 miliónov dolárov.
Jedna zo šiestich stíhačiek F-16AM, ktoré Ukrajine poskytlo Dánsko.
Samohybné protilietadlové delo Gepard v ukrajinských službách.
Ukrajinskí záchranári zo služby pre mimoriadne situácie odvážajú trosky strely s plochou dráhou letu Ch-55.
Výcvik ukrajinských vojakov s helikoptérou Mi-8.