Strana 28
10 Machov a niesla šesť hlavíc, z ktorých kaž-
dá obsahovala šesť kusov submunície. Dokopy
teda na Dnipro dopadlo 36 malých hlavíc, ktoré
ale neobsahovali žiadnu výbušninu. Pre Rusov
tak bol útok buď len demonštráciou sily alebo
sa spoliehali na ničivý účinok spôsobený veľ-
kou kinetickou energiou aj bez výbušniny.
Putin vzápätí oznámil, že sériová výro-
ba novej rakety sa už začala. Ide však skôr
o propagandu. Nešlo o novú raketu a spustenie
výroby nie je také jednoduché V skutočnosti
ide o upravenú verziu experimentálnej medzi-
kontinentálnej rakety RS-26 Rubež. Tú vyvinuli
v roku 2011 a po prvom neúspešnom teste ab-
solvovala štyri úspešné. Do sériovej výroby sa
však nedostala. Bola príliš drahá a neprináša-
la nové technológie.
Aj Orešnik je stále experimentálny proto-
typ, ktorý vznikol zrejme odstránením jedného
stupňa, čím sa znížil dolet a raketa sa dostala
do strednej kategórie. RS-26 Rubež bol veľmi
nepresný, čo by pri použití jadrovej hlavice
neprekážalo, no pri konvenčnej náloži to už je
problém. Preto bolo použitých viac hlavíc so
submuníciou, aby sa zvýšila šanca, že aspoň
časť z nich niečo zasiahne. Ani to však nepo-
mohlo. Následné satelitné snímky závodu Piv-
denmaš neodhalili žiadne zásadné škody.
Išlo teda o drahú demonštráciu sily, ktorá
v skutočnosti nemala žiadny priamy vojenský
účinok. Nepriame účinky však má aj do bud-
úcnosti. Rusi aj bez sériovej výroby môžu pred-
stierať, že pripravujú vypustenie ďalšej takejto
rakety. Takéto prípravy sa nedajú utajiť a je
prirodzené, že ukrajinská protivzdušná obrana
na ne bude reagovať. Rusom tak stačí sledovať,
kde sa sústredí a následne udrieť konvenčnej-
šími prostriedkami na miesta, ktoré ostali
menej chránené alebo úplne bez ochrany.
Ešte jedno ponaučenie Orešnik priniesol.
Americký prezident Joe Biden potvrdil, že rus-
kú stranu vopred informoval, že povolí použi-
tie rakiet ATACMS na ciele na ruskom území.
Kremeľ zas vopred informoval USA, že použije
balistickú raketu stredného doletu. Pre svet je
dobrou správou, že stále fungujú komunikačné
kanály, ktoré majú zabrániť prípadným nedo-
rozumeniam a následnej neprimeranej reakcii
a eskalácii situácie.
Výcvik na F-16
Okrem rakety Orešnik, ktorej sme venovali
podstatnú časť dnešného dielu seriálu, Rusi
takmer denne pokračujú v náletoch dron-
mi Shahed a strelami s plochou dráhou letu.
Čoraz častejšie proti nim zasahujú aj ukra-
jinské stíhačky F-16, ktoré zvyčajne zostrelia
okolo 10 útočiacich striel. Môže sa to zdať málo,
ale veľa F-16 Ukrajina ešte nemá. Prvú dodáv-
ku z Dánska tvorilo iba šesť lietadiel a medzi-
tým bolo jedno zničené. Chystala sa dodávka
ďalších šiestich kusov, k tej však v sledovanom
období ešte nedošlo.
Okrem samotných lietadiel je totiž kľúčo-
vým faktorom výcvik pilotov a ten ešte stále
prebieha. Holandsko, ktoré Ukrajine tiež sľú-
bilo F-16, ich zatiaľ presunulo do Rumunska,
kde prebieha výcvik ukrajinských pilotov.
Do budúcna sú však ukrajinské vyhliadky
v tomto smere veľmi sľubné. V Británii totiž do-
končilo základný výcvik na vrtuľových lietad-
lách už viac ako 200 ukrajinských pilotov. Časť
z nich sa následne presunula do Francúzska,
kde pokračujú na lietadlách Alpha Jet. Tieto
cvičné prúdové stroje boli upravené tak, aby
ich kokpit čo najviac pripomínal kokpit F-16.
Po výcviku na Alpha Jetoch čaká týchto nová-
čikov výcvik na samotných F-16. Ten prebieha
okrem spomínaného Rumunska aj v ďalších
krajinách, napríklad v Dánsku, kde sa na ňom
podieľa aj Nórsko. V roku 2025 však po Dánsku
preberie štafetu Portugalsko a nórske F-16 sa
na výcvik Ukrajincov už presunuli do Rumun-
ska a Portugalska. Nórsko sa tiež stará o to,
aby ukrajinské F-16 mali čo strieľať a na ich
výzbroj v sledovanom období vyčlenilo 119 mi-
liónov dolárov.
UKRAJINA
Rusi hovoria o sériovej výrobe, no raketa Orešnik je stále v experimentálnom štádiu.
Aj tento mesiac si Rusi pripísali celý rad
zasiahnutých „vojenských“ cieľov...
INFO Eduard28
Leden 2025