Beriev A-50U na ilustračnej snímke ruského ministerstva obrany.

Zánik obrov

Text: Miro Barič

Toto: Foto: Ozbrojené sily Ukrajiny, sociálne siete a ďalšie verejné zdroje

Beriev A-50, Iliušin Il-22M a Il-76M. To je trojica veľkých lietadiel, o ktoré ruské vzdušné a kozmické sily prišli v období, ktoré sleduje aktuálne pokračovanie článkov o leteckej vojne nad Ukrajinou. Prostredne menovaný Il-22M síce dokázal pristáť na základni, ale jeho poškodenia sú také rozsiahle, že sa do vzduchu už nevráti.

Po tom, čo séria úspešných ukrajinských útokov vyradila veľkú časť radarov ruskej protivzdušnej obrany na Kryme, nasadili Rusi nad Azovským morom od začiatku januára lietadlo včasnej výstrahy a kontroly Beriev A-50. Stroj nesie na chrbte veľký tanier radaru, ktorý má proti vzdušným cieľom dosah okolo 600 km. Lietadlo sa každý deň pohybovalo po rovnakej trase – opisovalo ovály s rozmermi 20 x 50 km nad morom, ktoré na severe vrcholili nad pobrežím v blízkosti prístavu Berďansk. Táto chyba umožnila Ukrajincom nastaviť v nedeľu 14. 1. večer pascu, pri ktorej s najväčšou pravdepodobnosťou použili systém Patriot. A-50 bol zostrelený približne 130 km od ukrajinských pozícií. Rakety PAC-2 zo systému Patriot majú proti lietadlám dosah približne 160 km. Rýchla a dobre manévrujúca stíhačka by sa im na takúto vzdialenosť zrejme dokázala vyhnúť. Pomalý a vysoko letiaci cieľ ako A-50 je však možné zostreliť aj na samej hranici dostrelu.

Chvost Il-22M  s označením RF-95678 prešpikovaný črepinami.

V prvom rade treba uviesť, že Rusko oficiálne žiadnu stratu nepriznalo – ako vždy. Ukrajinci však zachytili hlásenie pilota ruskej stíhačky Su-30, ktorý v danom čase a na danom mieste zaznamenal pád horiaceho lietadla do mora. Ruské zdroje uvádzajú, že na palube bolo 12-15 členov posádky a nikto z nich neprežil. Postupne sa totiž začali na ruských sociálnych sieťach vynárať podrobnosti o týchto letcoch. Ako prvé bolo zverejnené meno veliteľa lietadla, ktorým bol podplukovník Vjačeslav Levčenko. Jeho manželka uviedla, že jej oznámili, že jej muž ostal spolu s celou posádkou nezvestný. Levčenko bol významným letcom, v roku 2020 sa zúčastnil na vojenskej prehliadke v Moskve na Červenom námestí.

Neskôr sa pridali mená ďalších členov posádky – major M. A. Kvasov, ktorý bol navigátorom lietadla, major A. S. Šadrov, kapitán D. A. Kutuzov, kapitán M. S. Boljasnikov a nadporučík A. I. Izmajlov. Nejde o úplný zoznam, polovica mien ešte nie je známa. Relevantné ruské kanály rozbehli zbierku na pomoc rodinám mŕtvych letcov, čo tiež nepriamo potvrdzuje stratu lietadla.

V nasledujúcich informáciách sa rôzne zdroje rozchádzajú. Najprv sa uvádzalo, že zostrelené lietadlo nieslo označenie RF-50601 a trupové číslo „červená 50“. Podľa neskorších informácií išlo o stroj A-50U s označením RF-93966 a trupovým číslom „červená 37“. Patril 610. stredisku bojovej prípravy a preškoľovania leteckého personálu so základňou v Ivanove severovýchodne od Moskvy.

Nie je známe, koľko použiteľných strojov A-50 ruskému letectvu ostalo – uvádzajú sa dva až osem. Jeden bol poškodený už predtým, vo februári 2023 na bieloruskom letisku Mačuliščy. Tamojší partizáni dronmi zasiahli radar a hrb s elektronikou na chrbte jedného A-50. Samotný trup lietadla nebol poškodený a stroj neskôr odletel do opravy. Isté je, že po najnovšej strate prestali A-50 operovať nad Azovským morom a presunuli sa do Rostovskej oblasti za pôvodné hranice Ruska. Znamená to, že sú síce v bezpečí pred ukrajinskými raketami, ale zároveň sa asi o 200 km znížil úsek, do ktorého „dovidia“ na ukrajinskom území.

Trosky Il-76M zostreleného pri obci Jablonovo. Všimnite si množstvo dier po črepinách.

Dva naraz

Ukrajincom sa navyše v onen večer 14. 1. podaril dvojitý zásah. Okrem A-50 totiž trafili aj Il-22M, ktorý sa pohyboval v jeho blízkosti. Ide o lietajúce veliteľské a komunikačné stanovište, ktoré vychádza zo starého štvormotorového turbovrtuľového lietadla Il-18. Jeho úlohou bolo prenášať informácie zistené posádkou A-50 ďalej, pretože má na tento účel výkonnejšie komunikačné vybavenie. Il-22M bol po zásahu celý prešpikovaný črepinami, mal zasiahnuté motory a mŕtvych a zranených na palube. Napriek tomu nezačal horieť, udržal sa vo vzduchu a pristál na letisku Anapa v Krasnodarskom Kraji na ruskej strane Azovského mora. „Naliehavo žiadam sanitku a hasičov,“ znelo pilotove núdzové volanie, ktoré zaznamenali aj Ukrajinci.

Išlo konkrétne o Il-22M-11SURT s označením RF-95678, ktorý patril 1338. testovaciemu stredisku. Jeho veliteľ, major Viktor Klimov, podľahol zraneniam spôsobeným črepinami. Druhý pilot bol tiež zranený, ale dokázal núdzovo pristáť. Podľa ukrajinských zdrojov bol druhým mŕtvym na palube plukovník Burmistrov. Boli zverejnené fotografie chvostu lietadla, ktorý je posiaty dierami. Lietadlo je na odpis.

Su-34 pri núdzovom pristátí bez hlavného podvozku. Všimnite si, že navigátor je už „vonku“.

Viezol zajatcov?

Tretím obrom, o ktorého ruské letectvo v sledovanom období prišlo, bol Il-76M, ktorý sa zrútil v stredu 24. 1. pri obci Jablonove v Belgorodskej oblasti. Existuje video, ktoré zachytáva jeho zánik. Je na ňom vidieť obláčik dymu po výbuchu protilietadlovej rakety, prudké klesanie lietadla a následný ohnivý výbuch na zemi. Celý incident však sprevádzajú najväčšie nejasnosti zo všetkých troch prípadov.

Ukrajina uviedla, že lietadlo prevážalo náklad rakiet. Podľa niektorých zdrojov bolo deň predtým v Iráne, odkiaľ sa vrátilo cez saudskoarabský a egyptský vzdušný priestor a okolo Cypru. Rusko však vyhlásilo, že na palube bolo okrem posádky aj 65 ukrajinských vojnových zajatcov a traja strážcovia. Miesto, kde lietadlo dopadlo, okamžite ohradila ruská tajná služba a nepustili tam ani civilných záchranárov. Uniklo len niekoľko záberov, na ktorých vidno trosky lietadla, ale žiadne desiatky tiel.

V onen deň malo naozaj dôjsť ku výmene zajatcov. Prvá výmena sa uskutočnila 3. 1. po dlhej pauze, ktorá trvala do augusta 2023. Domov sa vrátilo 230 Ukrajincov, medzi ktorými boli obrancovia Hadieho ostrova, 45 ľudí, ktorí boli považovaní za mŕtvych a šesť nelegálne zadržiavaných civilistov. Opačným smerom sa vydalo 248 ruských zajatcov. Po zostrelení Il-76 sa výmena plánovaná na 24. 1. neuskutočnila. V ruských médiách sa objavil zoznam zajatcov, ktorí údajne zomreli na palube lietadla. Bolo však na ňom aj 17 ľudí, ktorí boli vymenení už 3. 1. - išlo teda o zjavný podvrh.

Navyše, lietadlo smerovalo preč od Belgorodu. Zostrelené bolo 60 km severovýchodne od mesta. Ak malo priviezť zajatcov, prečo s nimi letelo opačným smerom?

Ruská strana prestala tému údajne zabitých zajatcov po pár dňoch spomínať a v nasledujúcom mesiaci výmeny zajatcov nerušene pokračovali. Podľa všetkých dostupných informácií tak je pravdepodobnejšie, že na palube žiadni Ukrajinci neboli. Zverejnené boli iba mená šiestich mŕtvych členov posádky Il-76. Boli nimi kapitán Stanislav Bezzubkin, kapitán Alexej Vysokin, dôstojník Vadim Chmirev, nadporučík Andrej Pilujev, starší práporčík Igor Sablinskyj a seržant Sergej Žitenev. Všetci šiesti mali spoločný vojenský pohreb. Panujú isté nezrovnalosti o identite lietadla, ale podľa portálu The Military Watch išlo o stroj s označením RF-82868 zo 117. pluku vojenského transportného letectva.

Nebojové straty

Okrem týchto troch obrov utrpelo ruské letectvo viacero nebojových strát. Na letisku Čeľabinsk Šagol na Urale sa ukrajinský sabotér pokúsil podpáliť odstavený stíhací bombardér Su-34. Urobil tak 3. 1. uprostred noci pomocou zápalnej fľaše vloženej do nasávacieho otvoru motora – a celé si to nahrával. Rozsah škôd nie je známy, pretože v okamihu, keď sa oheň rozhorel, sa video skončilo. Už z preventívnych dôvodov by si však incident mal vyžadovať výmenu motora, čo znamená vyradenie lietadla na istý čas z prevádzky.

Ruský Mi-8MTV-5 s označením RF-92064 po havárii v Brianskej oblasti.

V nedeľu 28. 1. boli zverejnené zábery núdzového pristátia ďalšieho Su-34. Nie je jasné, kde a kedy sa incident odohral. Lietadlu sa nevysunul hlavný podvozok a pristávalo iba s prednou podvozkovou nohou. Je vidieť, že navigátor sa ešte predtým radšej katapultoval a pristál na padáku.

V sledovanom období došlo aj k núdzovému pristátiu jedného vrtuľníka. Mi-8MTV-5 s označením RF-92064 a s trupovým číslom „červená 21“ narazil v stredu 17. 1. počas letu v ruskej Brianskej oblasti do elektrického vedenia. So zlomeným nosníkom chvostového rotora skončil v priekope vedľa cesty, trup však ostal neporušený a posádka teda vyviazla v poriadku.

Minimálne časť takýchto nehôd má na svedomí vojna, ktorá spôsobuje zanedbávanie údržby a väčší stres a únavu pilotov. Ešte horšia je situácia v ruskom civilnom letectve. Sankcie zabraňujú zahraničným spoločnostiam poskytovať servis a náhradné diely lietadlám, ktoré používajú ruské aerolínie. To vedie k nárastu porúch. Denník Wall Street Journal uviedol, že kým v roku 2022 došlo v Rusku k 36 incidentom dopravných lietadiel s pasažiermi, v roku 2023 to už bolo najmenej 74. Ukrajinská rozviedka tvrdí, že na základe tajných údajov získaných z ruského štátneho úradu Rosavijacija, bol skutočný počet nehôd v roku 2023 ešte oveľa vyšší a bolo ich viac ako 200. Na prelome rokov dochádzalo v Rusku k incidentom, pri ktorých sa lietadlo s cestujúcimi muselo vrátiť, núdzovo pristáť, alebo vôbec nevzlietlo, prakticky denne.

Na ukrajinskej strane došlo v sledovanom období k jednej strate. V piatok 5. 1. počas bojového letu zahynul pilot stíhačky MiG-29 Vladyslav Zalistovskyj s volacím znakom „Modrá prilba“. Slúžil v 114. brigáde taktického letectva. Mal 23 rokov a len v roku 2021 vyštudoval leteckú fakultu Národnej univerzity vzdušných síl Ivana Kožeduba v Charkove. Okolnosti jeho smrti nie sú známe, ale pravdepodobne bol zostrelený.

Ukrajinský pilot Vladyslav Zalistovskyj zahynul 5. 1. počas bojového letu v stíhačke MiG-29. Jeho volací znak bol „Modrá prilba“.

Ruské nálety

Ruská bombardovacia ofenzíva proti ukrajinským mestám, ktorá sa začala na konci decembra, pokračovala hneď v druhý januárový deň. V utorok 2. 1. skoro ráno vypustili Rusi 35 iránskych dronov Shahed, aby zmapovali pozície ukrajinskej protivzdušnej obrany. Tá všetkých 35 dronov zostrelila.

Následne vzlietlo 16 bombardérov Tu-95MS, ktoré vypustili 70 striel s plochou dráhou letu. Stroje MiG-31K vypustili 10 rakiet Kinžal a pridali sa aj Su-35 so štyrmi raketami Ch-31P proti radarom. Z pozemných odpaľovacích zariadení Rusi vypálili 12 balistických rakiet Iskander a S-300.

Spolu Rusko vyslalo na Ukrajinu najmenej 134 rakiet a dronov. Ukrajina uviedla, že 107 z nich zostrelila. Ukrajinská PVO si napríklad nárokovala zničenie všetkých 10 rakiet Ch-47 Kinžal. Existuje video, ktoré zachytáva pád jednej z nich do rieky Dneper v blízkosti obytných domov. Jediné, čo táto „nezostreliteľná“ raketa spôsobila, bolo veľké šplechnutie. Z Iskanderov a rakiet Ch-31P však nebola zostrelená ani jedna. Naopak, zničených bolo 59 striel s plochou dráhou letu Ch-101 a Ch-555 a tiež tri strely Kalibr vypustené z lode či ponorky. Pri tých posledne menovaných išlo o ich prvé použitie od septembra minulého roka. Aj to nasvedčuje, v akej hlbokej kríze sa nachádza ruská Čiernomorská flotila.

Ruský útok 2. 1. smeroval ráno najmä na oblasť Kyjeva a vyžiadal si 3 mŕtvych a 27 zranených. Večer pokračoval ostreľovaním Charkova, kde bola zasiahnutá budova školy.

Dron Shahed zostrelený pri ruských náletoch na Ukrajinu.

Žiadne vedľajšie škody...

Nie všetky ruské vypustené strely však doleteli na ukrajinské územie. Na tomto mieste je dobré pripomenúť si slová hovorcu ruských ozbrojených síl zo záveru predchádzajúcej časti. Reagoval nimi na obvinenia (podložené fotografiami a videami), že ruské rakety ničia množstvo civilných cieľov. Na konci decembra opätovne vyhlásil, že ruské ozbrojené sily presne zasahujú svoje ciele a ku žiadnym vedľajším škodám nedochádza. Karma mu to vrátila hneď druhý januárový deň. Dedinou v ruskej Voronežskej oblasti približne 150 km od ukrajinských hraníc otriasol v utorok 2. 1. skoro ráno silný výbuch. Ruská armáda musela priznať, že „došlo k abnormálnemu vypusteniu leteckej munície nad dedinou Petropavlovka“. Hovorca tiež dodal, že nedošlo k žiadnym stratám. To druhé tvrdenie nebola pravda. Miestne úrady najprv uviedli, že bolo poškodených šesť domov a štyria ľudia utrpeli zranenia. Keď sa objavilo video zo zasiahnutej dediny, museli priznať, že poškodených bolo deväť domov, z toho štyri tak, že z nich ostali len holé steny bez strechy. Niektoré ruské médiá neskôr uviedli, že v dedine zomreli štyria ľudia. Na ruských sociálnych sieťach sa však rozšírili informácie, že nehoda si vyžiadala až 11 mŕtvych a 21 zranených.

Pilot Su-30SM, podplukovník Alexander Čornobryvyj, ktorý zomrel 6. 1. pri útoku na veliteľský bunker na základni Saky. 

Hneď na druhý deň, v stredu 3. 1. sa pri ruskom Belgorode našla kĺzavá bomba FAB-500. S rozloženými krídlami dopadla na pole a nevybuchla.

Navlas rovnaký incident ako v Petropavlovke sa zopakoval o necelý týždeň, v pondelok 8. 1. v Ruskom okupovanej Luhanskej oblasti. Tentoraz tu lietadlo zhodilo bombu FAB-250 na mesto Rubižne. Našťastie sa nikomu nič nestalo. Toľko na margo oficiálneho ruského tvrdenia, že „ku žiadnym vedľajším škodám nedochádza“.

Všeobecne však možno povedať, že ruská bombardovacia ofenzíva mala klesajúcu intenzitu. Väčšinu rakiet Kremeľ vyplytval na začiatku mesiaca a postupne začali prím opäť hrať drony. Aj ukrajinská protivzdušná obrana sa však začala vyčerpávať a nedosahuje také úspechy, aké mala predtým. Až príliš často sa stáva, že významná časť útočných prostriedkov nepriateľa prekoná obranu a zasiahne ciele. Zrejme aj ukrajinská PVO musí šetriť muníciou po obmedzení dodávok zo Západu.

Nevybuchnutá ruská kĺzavá bomba FAB-500, ktorá sa 3. 1. našla na poli pri Belgorode.

Útoky na ruské ciele

Ukrajina sa však na ruské nálety len tak neprizerala a spustila vlastnú vzdušnú ofenzívu. Vo štvrtok 4. 1. vypustili lietadlá Su-24M strely s plochou dráhou letu Storm Shadow na ciele v Jevpatorii a Sevastopole na okupovanom Kryme. Zasiahnuté boli radarové systémy a komunikačné stredisko 31. divízie protivzdušnej obrany.

Ukrajinská tajná služba zverejnila na začiatku januára video zachytávajúce útok jej dronov na dva ruské systémy protivzdušnej obrany Pancir-S1 pri Belgorode. Zjavne tým reagovala na ruské tvrdenie, že v ruskom meste Belgorod Ukrajinci útočili na civilné ciele. Mimochodom, ako už bolo uvedené v predchádzajúcej časti, obyvatelia Belgorodu zverejňovali fotografie a videá, na ktorých boli práve rakety alebo ich časti zo systémov Pancier-S1 zaborené do ich domov či dvorov.

V dňoch 5. a 6. 1. bola opakovane zasiahnutá letecká základňa Saky na okupovanom Kryme. Podľa proruských sociálnych médií bolo pri prvom útoku zabitých 23 ruských vojakov. Pri druhom bolo prieraznou hlavicou strely Storm Shadow zničené podzemné veliteľské stanovište. Počet obetí sa v rôznych zdrojoch líši, ale je potvrdené, že v bunkri zahynul podplukovník Alexander Čornobryvyj. Bol to pilot Su-30SM a zástupca veliteľa 43. samostatného útočného pluku ruského námorného letectva.

Ruské úrady zverejnili fotografiu z hasenia plynového terminálu Usť-Luga pri Petrohrade. Ukrajinský dron preletel viac ako 1100 km, aby ho zasiahol.

Okrem vojenských základní sa Ukrajinci zamerali na ruskú energetickú infraštruktúru. V priebehu januára boli zasiahnuté najmenej štyri veľké ropné a plynové terminály používané Ruskom na vývoz týchto surovín – a teda zarábanie peňazí na financovanie vojny. Útoky siahali od ropného terminálu v Tuapse na pobreží Čierneho mora až po plynový terminál Usť-Luga na pobreží Baltského mora. Druhý menovaný útok je pozoruhodný vzdialenosťou od Ukrajiny. Drony sa pohybovali v okolí Petrohradu, ktorý leží 1100 km od ukrajinských hraníc, tri dni za sebou. Ak by Emmentaler bol ochrannou značkou, pravdepodobne by ruská protivzdušná obrana už dávno čelila z jeho strany žalobe za zneužívanie registrovaného mena – taká je deravá... Útoky dronov na Petrohrad vyvrcholili v nedeľu 21. 1. práve v Usť-Luge. Po zásahu tam vypukol veľký požiar a terminál musel prerušiť operácie. K útokom na terminály treba prirátať aj sklady paliva. Tie boli napadnuté v piatok 19. 1. v Brjanskej oblasti. Miestne úrady uviedli, že dva drony boli zostrelené a ku žiadnym škodám nedošlo. Videá vzápätí ukázali, že niekoľko veľkých nádrží paliva je v plameňoch a hasiči sa zúfalo snažia zabrániť rozšíreniu požiaru na ďalšie cisterny.

Ukrajinci sa zamerali aj na vojenskú výrobu. V stredu 17. 1. došlo k silnému výbuchu v chemickej továrni v meste Šachty v Rostovskej oblasti. Dva mesiace predtým si v továrni prenajala priestory súkromná spoločnosť na výrobu dronov, ktorá spolupracovala s ruským ministerstvom obrany. Podľa niektorých zdrojov bola budova zasiahnutá raketou a nasledoval rozsiahly požiar.

Ruské úrady zverejnili fotografiu z hasenia plynového terminálu Usť-Luga pri Petrohrade. Ukrajinský dron preletel viac ako 1100 km, aby ho zasiahol.

V sobotu 20. 1. sa terčom ukrajinských dronov stali mestá Tula, Orel a Smolensk. V poslednom menovanom bol napadnutý závod na opravu lietadiel, ktorý okrem iného vyrába strely s plochou dráhou letu Ch-59.

K útokom sa pridružil aj jeden fenomén, ktorý stojí za spomenutie. Pamätáte si televíznu reklamu zo zimy 2022/23, v ktorej si Rusi robili posmech zo západnej Európy, že bez ruského plynu v nej ľudia pomrznú a zomrú od hladu? Boli v nej scénky, ako rodina musela zjesť svojho škrečka a podobne. Nuž, na Slovensku máme také príslovie: Kto druhému jamu kope, sám do nej padá. Lebo presne to, čo Rusi predpovedali predchádzajúcu zimu Európe, sa túto zimu stalo im. Trochu k tomu prispeli aj Ukrajinci, pretože v stredu 10. 1. došlo k masívnemu výpadku elektriny v Omsku po útoku na rozvodňu a vo štvrtok 18. 1. sa niečo podobné stalo v Belgorode a na Kryme. Ruská infraštruktúra však v januári masívne zlyhala aj bez ukrajinského pričinenia. Dôvodom boli mrazy, zlá údržba v dôsledku nedostatočného financovania spôsobeného prechodom na vojnovú výrobu a nedostatok personálu spôsobený mobilizáciou. Kombinácia týchto troch faktorov spôsobila, že túto zimu praskalo v Rusku jedno teplovodné potrubie za druhým. Panelové domy zaliala voda, ktorá vzápätí zamrzla. V domoch sa tak nedalo bývať – a týkalo sa to nielen zanedbanejších vidieckych oblastí, ale aj štvrtí v Moskve.

Propaganda v akcii

Po tom, čo na konci decembra Ukrajinci nárokovali zostrelenie siedmich ruských lietadiel v Chersonskej oblasti (a najmenej štyri zostrely boli potvrdené), došlo k výraznému oslabeniu leteckého bombardovania ukrajinských predmostí na ľavom brehu Dnepra. Za celý prvý januárový týždeň boli napríklad zaznamenané iba dva útoky bombami, hoci predtým ich Rusi niekedy zhodili aj sto denne. Namiesto toho presunuli ruské bombardéry svoju pozornosť k Avdijivke.

Vrtuľník Mi-2AM-1 určený na evakuáciu zranených. Je popísaný menami ľudí a názvami spoločností, ktoré prispeli do zbierky na tieto helikoptéry.

Z ríše bájí je však historka, ktorá sa rozšírila v ruských médiách. Istý ruský pilot vyhlásil, že len za prvý týždeň roku 2024 bolo zostrelených 12 ukrajinských stíhačiek F-16 a on sám zostrelil tri z nich. Povedal, že F-16 je síce dobrý stroj, ale na 80. roky. Moderné ruské lietadlá majú nad nimi jasnú prevahu, Su-34 dokonca o dve triedy...

Najväčší problém tejto historky je v tom, že Ukrajina ešte žiadne F-16 nemá. Stále prebieha výcvik pilotov a jedinou správou ohľadom F-16 v sledovanom období bolo, že Holandsko dodá okrem 18 sľúbených strojov ďalších šesť.

Jedinými západnými strojmi, ktoré Ukrajina aktuálne používa, tak ostáva jeden starší vrtuľník Black Hawk získaný cez súkromnú americkú firmu a tri ešte staršie helikoptéry Sea King z Británie. Ich počet sa čoskoro rozrastie, pretože Nemecko sľúbilo dodať šesť vrtuľníkov Sea King. Majú slúžiť na hliadkovanie nad Čiernym morom. Okrem toho si Ukrajina pomáha aj vlastnými silami a zaradila do výzbroje niekoľko modernizovaných helikoptér Mi-2.