Letecká vojna na Ukrajine

Pôvodne slovenský MiG-29UBS číslo 1303 v ukrajinských službách.

Pomoc je konečne na ceste

Text: Miro Barič

Najdôležitejšou správou sledovaného obdobia (od 1. 4. do 30. 4.) bolo schválenie veľkého balíka americkej vojenskej pomoci pre Ukrajinu. Republikánska strana ho v Kongrese USA z vnútropolitických dôvodov blokovala od jesene. Odklad tejto pomoci pritom spôsobil, že sa ukrajinské ozbrojené sily dostali do ťažkej situácie a zbytočne strácali územie i vojakov. Z dôvodu ruských náletov na ukrajinské mestá zbytočne trpeli aj civilisti.

Vojenskú pomoc schválila najprv Snemovňa reprezentantov, následne aj Senát a za pár dní, v stredu 24. 4. ju podpísal aj prezident USA Joe Biden. Americká armáda už predtým naznačovala, že je pripravená poskytnúť najnevyhnutnejšiu pomoc prakticky okamžite. Cez Poľsko začala na Ukrajinu prúdiť hneď po podpise.

Balík obsahuje okrem 61 miliárd dolárov pre Ukrajinu aj 26,4 miliardy dolárov pre Izrael. V tejto sume je okrem vojenskej pomoci zahrnutých aj 9,1 miliardy dolárov na humanitárnu pomoc pre Pásmo Gazy. Ďalších 8,1 miliardy dolárov pôjde na pomoc pre amerických spojencov v Ázii, najmä pre Taiwan.

Väčšinu tejto pomoci pritom nedostane Ukrajina priamo vo forme financií, ale bude investovaná do amerických podnikov. Za 14 miliárd nakúpi Pentagon pre Ukrajinu zbrane od amerických firiem. Za ďalších 23 miliárd americká armáda doplní svoje zásoby zbraní a munície, ktoré budú môcť neskôr presúvať na Ukrajinu podľa potreby.

 Poškodená súčasť systému Patriot, ktorú museli previezť z Ukrajiny do USA na opravu.

Pomoc aj zo Slovenska

Popri miliardách od USA trochu zanikajú milióny zo Slovenska. Dôležité je však to, že sa ne vyzbierali občania. Nová slovenská vláda sa totiž odmietla pripojiť k iniciatíve českej vlády na nákup životne dôležitej munície pre Ukrajinu. Tá zháňa delostrelecké granáty, ktoré by sa dali okamžite kúpiť v rôznych krajinách, najmä mimo EÚ. K českej vláde sa pripojilo viac ako 20 štátov, ktoré poskytli peniaze potrebné na nákup munície. Slovenská vláda to však verejne odmietla. Namiesto nej to urobili občianski aktivisti a mimovládne organizácie. Spustili zbierku pod heslom „Keď nie vláda, posielame my“.

Zbierku podporili viaceré osobnosti. Medzi nimi je aj bývalý partizán a účastník SNP Otto Šimko, ktorý 1. 6. oslavuje sto rokov. Na základe vlastnej skúsenosti z druhej svetovej vojny hovorí, prečo sa rozhodol prispieť svojou troškou: „S agresormi nebolo možné vyjednávať, bolo treba ich poraziť“. Slovenská zbierka Munícia pre Ukrajinu za prvé tri týždne vybrala 4 milióny eur, na ktoré sa zložilo 65-tisíc darcov. Za tieto peniaze kúpia 2692 delostreleckých granátov kalibru 122 mm, ktoré už vyrobila česká firma STV Group. Muníciu tak bolo možné ihneď po zaplatení odoslať na Ukrajinu. Zbierka pritom ďalej pokračuje.

Kým však pomoc z USA i z českej iniciatívy dorazí na front, museli ukrajinské ozbrojené sily vydržať ďalší ťažký mesiac. Rusko sa snažilo využiť čas, kým sa západná pomoc prejaví a útočilo zo všetkých síl na všetkých úsekoch. Na konci apríla využili Rusi zlú rotáciu ukrajinských jednotiek a obsadili dedinu Očeretyne pri Avdijivke. Vyzeralo to, že vrazili klin do ukrajinskej obrany a môžu vytvoriť prielom. Ukrajinská obrana ich však zastavila a najbližší mesiac sa z Očeretyne ďalej na západ nedostali. Okupanti tiež opakovane ohlásili dobytie dediny Robotyne na juhu Záporožskej oblasti a osady Krynky na ľavom brehu Dnepra v Chersonskej oblasti. Ani v jednom prípade to však nebola pravda.

Trpia civilisti

Nedostatok protivzdušných systémov a rakiet do nich však spôsobil, že obrancovia na fronte museli aj celé sledované obdobie čeliť masívnym náletom. Ruské letectvo nevyužívalo len kĺzavé bomby vypúšťané ďaleko od frontu. Priamo nad oblasťou bojov sa pohybovali lietadlá blízkej podpory Su-25, čo bolo zrejme prvýkrát od jari 2022.

Silným vzdušným útokom čelilo aj ukrajinské vnútrozemie. Prakticky každú noc vysielali Rusi na ukrajinské mestá menšie skupiny dronov, čo zaťažovalo ukrajinskú protivzdušnú obranu. Raz za čas potom podnikli aj väčší útok raketami a strelami s plochou dráhou letu. Takýto útok sa uskutočnil napríklad vo štvrtok 11. 4. a Rusi pri ňom vyslali dokopy 82 projektilov - 40 dronov, šesť rakiet Kinžal, 12 rakiet S-300, 20 striel Ch-101/555 a ďalšie rakety. Ukrajinská obrana zničila 57 z nich. Na viac nemala muníciu. Pre nedostatok protilietadlových rakiet tak už ani Kyjevská oblasť nebola tak dobre chránená ako predtým.

Pri tomto útoku bola úplne zničená Trypilská tepelná elektráreň, ktorá dodávala 50 percent elektriny pre Kyjevskú, Čerkasskú a Žytomyrskú oblasť. Mierilo na ňu 11 rakiet. Ukrajinská obrana zničila sedem z nich. Zvyšné štyri však už nemala čím zostreliť a tie zasiahli elektráreň naplno.

V noci z 24. na 25. 4. ruské rakety ťažko poškodili ďalšie štyri elektrárne. Od začiatku vojny zasiahli Rusi ukrajinské elektrárne už 180-krát. Napríklad súkromná spoločnosť DTEK má zničených 80 percent kapacít svojich teplární. Oprava niektorých elektrární potrvá roky.

Zasiahnuté boli aj ďalšie civilné ciele, žiaľ, s tragickými následkami. V stredu 17. 4. ráno raketa naplno zasiahla osemposchodový panelák v meste Černihiv. Ďalšie štyri paneláky, nemocnica a škola boli poškodené. Zahynulo pri tom 18 ľudí a ďalších 78 bolo zranených. Na konci apríla bola zasiahnutá psychiatrická nemocnica a televízny vysielač v Charkove. Vysielač sa v strede zlomil a zrútil. V Odese bolo pri nálete zasiahnutých 22 obytných domov. Predtým, v sobotu 20. 4., tam bol zasiahnutý prístav a v ňom exportný terminál patriaci singapurskej firme.

Rusko tiež čoraz viac používa tzv. dvojité údery, keď s istým časovým odstupom vyšle druhú raketu na to isté miesto, aby zabila záchranárov, korí odstraňujú následky prvého útoku. Na začiatku sledovaného obdobia sa tak stalo v Charkove i v Záporoží. Ruské dvojité údery zabili do apríla tohto roku už 91 záchranárov a ďalších 348 zranili. Charkov bol inak počas celého sledovaného obdobia vystavený silnému ostreľovaniu. Bola to príprava na pozemný útok, o ktorom si povieme viac až v ďalšej časti tohto seriálu, ktorého koniec je, žiaľ, v nedohľadne.

Ruské letiská pod paľbou

Na ruské ciele počas celého sledovaného obdobia útočila aj ukrajinská strana. Je tu však vidieť veľký kontrast v ich výbere. Na rozdiel od tých ruských medzi nimi neprevažujú nemocnice či obytné domy.

V noci zo 4. na 5. 4. podnikli ukrajinské ozbrojené sily spolu s tajnou službou SBU masívny útok na ruské letiská. Napadnuté boli základne Morozovsk, na ktorej sú stroje Su-34, letisko Jejsk na ruskom pobreží Azovského mora, kde sídlia Su-34 a Su-25, základňa strategických bombardérov Engels a tiež letisko Kursk. Útok bol naozaj rozsiahly, len na letisku Morozovsk hlásili okolo 50 výbuchov. Ukrajinská strana odhadovala zničenie viacerých lietadiel, to sa však bezprostredne po útokoch nepotvrdilo. Satelitné snímky naznačovali, že drony dopadli ďaleko od odstavených lietadiel. To je nevýhoda toho, že drony nemožno na veľkú vzdialenosť ovládať – a teda vyberať si ciele podľa dôležitosti. Dopadnú na vopred naprogramované súradnice. Až o niekoľko dní sa ukázalo, že na letisku Jejsk bolo vážne poškodené minimálne jedno lietadlo - obojživelný prúdový Beriev Be-200. Časť ľavého krídla bola odlomená a pod lietadlom bola veľká mláka vytečených kvapalín, zrejme paliva.

Na začiatku sledovaného obdobia ukrajinské drony tiež opakovane napadli ruský Tatarstan. To je dôležité z dvoch dôvodov. Tatarstan leží 1300 km od ukrajinských hraníc – ide teda o doposiaľ najvzdialenejší cieľ, ktorý Ukrajinci zasiahli. A video z útoku ukázalo, že pritom použili ľahké športové lietadlá upravené na bezpilotné prostriedky. V tomto prípade poslúžili ako kamikadze drony, s bombou zavesenou pod trupom však môžu slúžiť aj na opakované použitie. V Tatarstane bola postupne zasiahnutá rafinéria, továreň, v ktorej montujú drony Šáhid a tiež továreň, ktorá vyrába bombardéry Tu-22M a Tu-160M. V tej posledne menovanej mal byť zasiahnutý výrobný hangár, nie je však potvrdené, k akým škodám došlo.

Ukrajinci tiež v sledovanom období zasiahli viacero rafinérií, skladov paliva či priemyselných podnikoch. Použili tiež rakety na útoky na ruské veliteľské štáby na okupovaných územiach. Asi najväčší útok sa udial v stredu 17. 4. na Kryme. Jeho cieľom bola letecká základňa Džankoj, na ktorú Ukrajinci vypustili rakety ATACMS s dlhším doletom. Keď sa ustálil informačný šum, tak bolo potvrdené zničenie batérie protivzdušného systému S-400 a zrejme aj skladu rakiet. Zničenie lietadiel a vrtuľníkov pri tomto útoku sa nepotvrdilo.

Vyradenie batérie S-400 na letisku Džankoj využili Ukrajinci k ďalším útokom na Krym. V nedeľu 21. 4. bol cieľom rakiet Neptun prístav Sevastopoľ, pri ktorom bola poškodená loď na technickú podporu ponoriek Kommuna. Ide o najstaršiu aktívnu loď v ruskej flotile, do služby ju zaradili ešte za cárskych čias v roku 1915. Napriek svojmu veku je pre Rusov veľmi dôležitá. Žiadne podobné plavidlo totiž v Čiernom mori nemajú. Je to katamaran s dvomi trupmi, ktoré sú spojené konštrukciou so žeriavmi na vyzdvihovanie predmetov z morského dna. Je tiež schopná spúšťať vlastné hlbokomorské ponorné plavidlá, ktoré môžu slúžiť pri záchrane námorníkov z uviaznutých ponoriek. Po potopení krížnika Moskva v roku 2022 Kommuna vyzdvihla z vraku v hĺbke 50 metrov rôzne predmety – zbrane, tajné dokumenty a zrejme aj telá členov posádky.

 Záber z videa, ktoré zachytilo dopad športového lietadla prerobeného na dron na cieľ v Tatarstane.

Zásah rafinérie v meste Oriol.

Požiar rafinérie v Tatarstane.

Zostrelený bombardér

V sledovanom období prišlo Rusko vo vzduchu dokázateľne o dva stroje. Najprv sa v stredu 10. 4, zrútil do Čierneho mora pri západnom pobreží Krymu vrtuľník Mi-24. Zrejme ho zostrelila vlastná protivzdušná obrana. Na palube boli štyria letci, nikto z nich pád stroja neprežil. Ivan Stepin, Aziz Šajachmetov a Nikita Tokarčuk boli z 396. zmiešaného leteckého pluku a Alexander Solovej bol z 318. samostatného zmiešaného leteckého pluku.

Prvenstvom od začiatku vojny je zostrel strategického bombardéra Tu-22M3, ku ktorému došlo v piatok 19. 4. Stroj sa zrútil v oblasti Bogomolova v ruskom Stavropoľskom kraji. Ruská strana tvrdí, že išlo o technickú poruchu, objavili sa aj správy o vlastnom zostrele. Ukrajinská strana tvrdí, že bombardér zasiahla a poškodila modernizovanou raketou S-200 s dostrelom 350 km. Tu-22M3 po poškodení letel späť na základňu a zrútil sa neskôr. Ukrajinci zároveň uviedli, že ďalší bombardér sa po zásahu prvého stroja otočil a svoj smrtiaci náklad nevypustil. Isté je podľa videozáznamu to, že horiaci bombardér spadol na zem v plochej vývrtke. Všetci štyria členovia posádky sa z neho katapultovali, no dvaja z nich neprežili. Zomrel kapitán Andrej Kononov a poručík Andrej Grušanin, obaja z 52. pluku ťažkého bombardovacieho letectva.

 Pád ruského bombardéra Tu-22M3, ktorý sa zrútil 19. 4. v Stavropoľskom kraji.

Trosky Tu-22M3.

Pri páde Tu-22M3 zahynuli dvaja členovia posádky. Jedným z nich bol kapitán Andrej Kononov.

Pád Tu-22M3 neprežil ani kapitán Andrej Grušanin.

Zničené na zemi

Na konci sledovaného obdobia boli zverejnené aj fotografie rozobratého vraku ruského vrtuľníka Mi-8MTPR-1. Pravdepodobne ide o stroj s trupovým číslom „žltá 81“, ktorý bol ľahko poškodený už v marci 2023 po tom, čo trafil elektrické vedenie. Čo presne sa mu stalo tentokrát, nie je známe, no utrpel podstatne väčšie škody ako minulý rok.

O ďalšie dve helikoptéry prišlo Rusko pri sabotážach na svojom území. V stredu 17. 4. zhorel vrtuľník Mi-8 na letisku Krjaž v Samare a v piatok 26. 4. bola ohňom poškodená civilná hasičská helikoptéra Kamov Ka-32 na letisku Ostafjevo v Moskovskej oblasti.

Na ukrajinskej strane nedošlo, na rozdiel od predchádzajúceho mesiaca, k žiadnemu zostrelu lietadla alebo vrtuľníka. Zásah utrpeli iba lietadlá na letisku Dnipro, ktoré sa stalo vo štvrtok 18. 4. cieľom ruských rakiet Iskander s kazetovou muníciou. Podľa dostupných informácií boli poškodené tri stíhačky MiG-29 a štyri civilné dopravné lietadlá Jak-40. Nie je isté, či stíhačky boli letuschopné, alebo išlo len o odstavené vraky. V prípade Jak-40 je totiž isté, že boli dávno vyradené a stáli na danom mieste už od roku 2010. O pár dní neskôr, v sobotu 20. 4., sa letisko Dnipro stalo cieľom opakovaného útoku a tentoraz bol na ňom s určitosťou zničený operačný MiG-29. Po zásahu totiž začal intenzívne horieť, čo znamená, že bol natankovaný palivom.

 Rozobratý vrak ruského vrtuľníka Mi-8MTPR-1 s trupovým číslom „žltá 81“.

Pri útoku raketou Iskander na letisko Dnipro boli 18. 4. poškodené tri stroje MiG-29 a štyri Jak-40. Jak-y tam však boli odstavené od roku 2010 a najmenej jeden MiG tiež stál bez pohnutia viacero mesiacov. Zrejme nešlo o operačné stroje.

Pri ďalšom útoku na Dnipro bol 20, 4. zničený jeden MiG-29.

Súboje ako z prvej svetovej vojny

Útoky na ukrajinské letiská a ďalšie ciele umožňujú ruské prieskumné drony. Ukrajina sa proti nim snaží všemožne bojovať. Okrem pozemných protilietadlových prostriedkov, napríklad mobilných guľometov, proti nim nasadila aj upravené cvičné lietadlá. Na ukrajinskej oblohe sa tak začali odohrávať vzdušné súboje ako z prvej svetovej vojny. Použitie vrtuľových lietadiel Jak-52 je síce improvizované, ale omnoho vhodnejšie ako nasadenie prúdových stíhačiek, ktoré majú oproti pomalým dronom obrovský nadbytok rýchlosti. Jak-52 má maximálnu rýchlosť 285 km/h a oveľa lepšie sa tak prispôsobí rýchlosti dronov. Napríklad prieskumný Orlan-10 dosahuje maximálne 150 km/h a kamikadze dron Shahed-136 má rýchlosť 185 km/h. Jak-52 nemá v pôvodnej cvičnej verzii žiadnu výzbroj. Zdá sa, že Ukrajinci ho upravili tak, že druhý člen posádky ovláda zo zadného kokpitu pohyblivý guľomet mieriaci do boku. V sledovanom období sa objavilo video, na ktorom cvičný Jak takto zostrelí ruský prieskumný dron.

Cvičný Jak-52, ktorý Ukrajinci nasadili proti ruským dronom. Na boku trupu je vyštvorčekovaná časť, kde je pravdepodobne umiestnený guľomet ovládaný druhým členom posádky zo zadného kokpitu.

Nízky let ukrajinského Su-25.

Odpaľovacie zariadenia pre americké a sovietske neriadené rakety vedľa seba pod krídlom ukrajinského Su-25.

Ukrajinské vrtuľníky Mi-8 a Mi-24.

Údržba helikoptéry Mi-24.

Obrana proti dronom Shahed, ktoré útočia takmer každú noc.