Letecká vojna na Ukrajine

Ukrajinské vzdušné sily zverejnili sériu letových záberov F-16.

V hlavnej úlohe F-16

Text: Miro Barič

Ukrajinské stíhačky Su-27 a MiG-29 stále lietajú a bojujú, vrátane tých, ktoré boli dodané zo Slovenska a Poľska. Čoraz väčší význam pre ukrajinské letectvo však má vojenská pomoc zo Západu. Stíhačky F-16 nesú v posledných mesiacoch hlavnú ťarchu bojov a absolvujú až 80 percent misií ukrajinských vzdušných síl.

V sledovanom období od 1. 10. do 31. 10. 2025 sa ruské sily snažili útočiť na viacerých miestach – od Kupiansku na hraniciach Charkovskej oblasti, cez Pokrovsk v Doneckej oblasti až po Záporožskú oblasť na juhu. Postup ruských vojsk uľahčovalo čoraz masívnejšie nasadenie kĺzavých bômb, proti ktorým ukrajinskí obrancovia stále nenašli účinný recept. Ruské letectvo sa ich navyše snaží neustále vylepšovať. V priebehu októbra bolo prvýkrát zaznamenané použitie takýchto bômb s prídavným raketovým motorom. Odhaduje sa, že takto upravená bomba so 100 kg výbušnou hlavicou má dolet 200 km. To umožňuje ruským lietadlám odhadzovať ich v bezpečnej vzdialenosti od frontovej línie a úplne sa vyhnúť ukrajinskej protivzdušnej obrane.

Rekordné počty

V hĺbke ukrajinského územia zas pokračovali ruské nálety na energetickú infraštruktúru. Ich cieľom je terorizovať civilné obyvateľstvo odopieraním elektrickej energie a vykurovania v zime. V októbri Rusko vypustilo na Ukrajinu 5298 dronov dlhého doletu a 270 rakiet a striel s plochou dráhou letu. Počet rakiet bol najvyšší od začiatku roku 2023, kedy Kyjev začal zverejňovať každodenné štatistiky. Pre porovnanie, v septembri tohto roka mierilo na Ukrajinu 185 rakiet a striel. V októbri teda došlo k nárastu o 46 percent.

Už v noci na piatok 3. 10. vyslali Rusi 381 dronov a 35 striel a rakiet. Celý masívny útok nemieril na žiadny vojenský objekt, ale výhradne na energetickú infraštruktúru. V noci na nedeľu 5. 10. prišiel ďalší veľký nálet. Na západnú Ukrajinu mierilo 496 dronov a 53 striel a rakiet. Z celkového počtu 549 projektilov zneškodnila ukrajinská obrana 478. Tie ostatné dopadli prevažne na energetické zariadenia v Ivano-Frankivsku a v Ľvove. V druhom menovanom meste bol zasiahnutý aj veľký sklad poľských odevných značiek. Pri celom útoku prišlo o živor najmenej deväť ľudí. Pri Ľvove jeden ruský projektil dopadol na dom, v ktorom zabil štvorčlennú rodinu vrátane 15-ročného dievčaťa.

Energetická infraštruktúra

Ukrajina dlhodobo úspešne útočí na ruské rafinérie, čo viedlo k poklesu produkcie benzínu o milión ton mesačne. Útokom na energetickú infraštruktúru, ako sú elektrárne, rozvodne či teplárne, sa doteraz zväčša vyhýbala. Po tom, čo Rusko vystupňovalo svoje nálety, začala sa aj Ukrajina snažiť oplácať Rusku rovnakou mincou. K veľkému ukrajinskému dronovému útoku došlo v noci na pondelok 6. 10. Bola pri ňom zasiahnutá elektrická sústava pri Belgorode a tepláreň pri Briansku. Okrem toho ukrajinské drony mierili na ropný terminál vo Feodosii na Kryme, rafinériu v Tuapse, muničnú továreň pri Nižnom Novgorode, letisko v Saki a ďalšie ciele. Pri útokoch na ruské rafinérie, ktoré pokračovali aj v ďalších dňoch, osobitne spomenieme zásah rafinérie v Ťumeni v utorok 7. 10. Došlo k nemu totiž až 2 000 km od ukrajinských hraníc.

Z ruskej strany prišiel ďalší veľký nálet v noci na piatok 10. 10., po ktorom sa celkom deväť ukrajinských oblastí ocitlo bez dodávok elektriny a teplej vody. Rusi vyslali 465 kamikadze dronov a 32 striel a rakiet. V Záporoží bol zasiahnutý aj panelák, v ktorom zomrel sedemročný chlapec – syn ukrajinského vojaka, ktorý sa len nedávno vrátil z ruského zajatia.

V utorok 14. 10. Rusi zasiahli v Chersonskej oblasti dve riadne označené vozidlá Svetového potravinového programu OSN, ktoré viezli humanitárnu pomoc. Ich vodiči našťastie vyviazli bez zranení.

V noci na stredu 22. 10. si ruský nálet vyžiadal najmenej šesť obetí na životoch. V Kyjeve dopadol ruský projektil na rodinný dom, v ktorom zabil ženu a dve deti vo veku šesť mesiacov a 12 rokov. Celkom Rusko vypustilo 405 dronov a 28 rakiet a striel s plochou dráhou letu.

V noci na sobotu 25. 10. dopadlo na Kyjev deväť balistických rakiet. Štyri z nich mierili na teplárne. O život prišli dvaja ľudia a 12 bolo zranených. V noci na nedeľu 26. 10 boli cieľom útokov v Kyjeve nasledujúce „vojenské“ objekty – sklad liekov, pražiareň kávy a bytový dom, v ktorom zomreli najmenej traja civilisti a 32 bolo zranených.

Najväčší útok v sledovanom období však prišiel až na jeho konci, v noci na štvrtok 30. 10. Rusko vyslalo dokopy 653 dronov a 52 rakiet a striel. Ukrajinská obrana zostrelila 592 kamikadze dronov a 31 zo 43 striel s plochou dráhou letu. Z deviatich rakiet Iskander M a Kinžal sa však nepodarilo zostreliť ani jednu. Zasiahnutá bola energetická infraštruktúra, no žiaľ opäť aj paneláky, v ktorých umierali civilisti.

 Horiaci sklad s odevmi, ktorý bol 5. 10. zasiahnutý vo Ľvove.

Rusi 14. 10. v Chersonskej oblasti zničili vozidlá Svetového potravinového programu OSN.

Požiare po útoku na Kyjev 26. 10. pomáhala hasiť helikoptéra Eurocopter EC225 Super Puma ukrajinského ministerstva vnútra.

Ťažný kôň

Pri odvracaní týchto útokov hrajú veľkú rolu stíhačky ukrajinských vzdušných síl. A medzi nimi hrajú čoraz väčšiu rolu stroje dodané zo Západu. Podľa najnovších štatistík absolvujú lietadlá F-16 až 80 percent všetkých bojových misií. Stíhačky MiG-29 a Su-27 sú stále dôležité, ale ich počet počas vojny klesá, kým F-16 má stále potenciál na ďalšie dodávky.

Veliteľstvo ukrajinských vzdušných síl informovalo, že od dodania prvých kusov F-16 v auguste 2024 zničili tieto stroje viac ako 1300 nepriateľských vzdušných cieľov. Išlo najmä o strely s plochou dráhou letu, na ktorých ničení sa podieľajú aj francúzske stíhačky Mirage 2000 dodané v tomto roku. Okrem vzdušných cieľov sa F-16 zúčastňujú aj na misiách na podporu pozemných vojsk. S navádzanými bombami zasiahli viac ako 300 ruských pozemných cieľov. V tomto prípade sú to najmä vozidlá, veliteľské stanovištia, sklady munície, logistické centrá a tiež stanovištia operátorov dronov.

 Ukrajinské vzdušné sily zverejnili sériu letových záberov F-16.

Zábery z videa ukrajinskej stíhačky Mirage 2000-5F. Číslo stroja je vyretušované (veľké pod kabínou a malé nad výsostným znakom na chvoste), na ľavej strane trupu však vidno symboly zostrelených striel s plochou dráhou letu.

Popri západných strojoch naďalej slúžia ukrajinské stíhačky Su-27...

…a MiG-29, ako tento zo 40. brigády taktického letectva.

Naďalej bojuje aj tento ex-slovenský MiG-29AS (všimnite si anténu za kabínou), hoci jeho povrch je už poriadne olietaný.

Kým stíhačky zostreľujú najmä ruské strely s plochou dráhou letu, na drony Shahed sa sústreďuje pozemná obrana.

Ďalšie Mirage, F-16, ale i Gripeny

V sledovanom období sa objavilo niekoľko dobrých správ ohľadom budúcnosti ukrajinského letectva. Francúzsko potvrdilo, že dodá ďalšie stíhačky Mirage 2000. Belgicko prevzalo prvé lietadlá F-35, čo bolo podmienkou pre uvoľnenie starších strojov F-16 pre Ukrajinu. Okrem stíhačiek z Dánska, Holandska a Nórska tak Ukrajina čoskoro obdrží ďalšie F-16 aj z Belgicka.

Najvýznamnejšou sa však javí dohoda, ktorú v Linköpingu v stredu 22. 10. uzavreli ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj a švédsky premiér Ulf Kristersson. Ide o predbežný dokument o zámere obstarať stíhačky JAS 39 Gripen. Odvtedy obe strany intenzívne pracujú na detailoch finálnej dohody.

Ukrajina by mala získať 100 až 150 Gripenov, pričom väčšina z nich by mala byť dodaná až po očakávanom skončení vojny a mala by sa stať súčasťou obnovy a modernizácie povojnových ukrajinských vzdušných síl. Časť Gripenov by mala byť ale dodaná už v roku 2026 a ukrajinskí piloti i pozemný personál sa na ne už cvičia. V tomto prípade pôjde celkom určite o staršie stroje vo verzii JAS 39 C/D.

Neskôr by mala Ukrajina získať najnovšie stíhačky vo verzii JAS 39 E. Výcvik pilotov na túto verziu by sa mal začať na budúci rok. Od roku 2033 sa plánuje aj zapojenie ukrajinského priemyslu do ich výroby. Na Ukrajine by mala vznikať časť dielov pre tieto lietadlá. To je však hudba vzdialenej budúcnosti. Dovtedy treba vyriešiť aj financovanie tohto veľkého nákupu. Významná časť pôjde z ukrajinského povojnového rozpočtu, Švédsko však zvažuje aj ďalšie alternatívy, ako sú napríklad zmrazené ruské aktíva alebo financovanie z balíka vojenskej pomoci vyčlenenej pre Ukrajinu.

 Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj a švédsky premiér Ulf Kristersson podpisujú dohodu o zámere obstarať stíhačky JAS 39 Gripen.

Počas podpisu dohody v Linköpingu 22. 10. sa jeden Gripen predviedol aj vo vzduchu.

Priateľská paľba

Zatiaľ však na Ukrajine stále prebieha vojna a jej súčasťou sú aj boje vo vzduchu. V období, ktoré sleduje tento článok, nebola známa žiadna potvrdená strata ukrajinských vzdušných síl. Naopak, ruské letectvo prišlo o viacero strojov. A niektoré zdroje naznačujú, že o časť ruských strát sa postarala vlastná protivzdušná obrana.

Prvá známa ruská strata v októbri však s bojmi priamo nesúvisí. Došlo k nej totiž ďaleko od ukrajinských hraníc, v Čaplyginskom okrese na severe Lipeckej oblasti. Vo štvrtok 9. 10. sa tam v podvečerných hodinách zrútila stíhačka MiG-31. Stroj bol podľa oficiálnych ruských zdrojov na cvičnom lete a neniesol žiadnu výzbroj. Keď sa pri návrate chystal pristáť na základni, nevysunula sa ľavá podvozková noha. Posádka preto naviedla lietadlo do neobývanej oblasti a katapultovala sa. Obaja letci prežili.

Hneď nasledujúci deň, v piatok 10. 10., sa zrútil ruský vrtuľník Kamov Ka-52. Okolnosti ani miesto havárie tentoraz neboli zverejnené. Ruské kanály však potvrdili, že tentoraz obaja členovia posádky prišli o život. Nadporučík Alexander Dubrovin i nadporučík Alexander Možarov boli príslušníkmi 15. brigády armádneho letectva.

O týždeň neskôr, v piatok 17. 10., sa na Kryme zrútila stíhačka Su-30SM zo 43. samostatného útočného pluku námorného letectva. Stroj sa podieľal na odrážaní ukrajinského dronového útoku. Po vypustení rakety na ukrajinský dron vypukol na palube stíhačky požiar. Keď sa ho posádke nepodarilo uhasiť, obaja letci sa katapultovali a vzápätí boli zachránení pátracou helikoptérou. Príčina vzniku požiaru nie je zatiaľ známa. Ruské zdroje však spomínajú v podstate tri možnosti – technickú poruchu, zrážku s troskami dronu alebo zásah raketou vlastnej protivzdušnej obrany.

Streľba do vlastných radov sa spomína aj v prípade straty ďalšej helikoptéry Ka-52, ku ktorej došlo v pondelok 27. 10. Ruská PVO si podľa niektorých informácií splietla vlastný vrtuľník s útočiacim ukrajinským dronom. Dvojčlenná posádka neprežila.

 Na útoky v hĺbke ruského územia používa Ukrajina aj tieto drony E-300.

Nad Doneckom zostrelili Rusi 29. 10. vlastný dron Gerbera, no propaganda tvrdila, že bola zostrelená ukrajinská raketa.

Ilustračná snímka ruského ministerstva obrany zachytáva vrtuľník Ka-52. V sledovanom období Rusi stratili dve helikoptéry tohto typu.

Spálili smeti aj s vrtuľníkom

Ako vlastný gól možno označiť aj zničenie dvoch ľahkých lietadiel, ku ktorému došlo niekedy pred utorkom 21. 10., kedy bolo zverejnené video z útoku. Významným dielom k tomu prispela ruská propagandistická televízia. Rusi totiž začali v boji proti dronom používať ukrajinskú taktiku a nasadili ľahké lietadlá, z ktorých druhý člen posádky strieľa na drony ručnými zbraňami z kokpitu. Ruská televízia o tom prišla nakrútiť reportáž, v ktorej ukázali nielen Jak-52 s registráciou RA-1874G od jednotky Bars-Sarmat, ale aj detaily letiska, z ktorého operoval. To sa vzápätí podarilo identifikovať ako pôvodne súkromné letisko Korsak pri obci Pryazovskoje, 20 km juhovýchodne od okupovaného Melitopolu a len 80 km od frontovej línie. Toto letisko bolo nedávno zrekonštruované a Rusi ho začali využívať ako základňu na boj proti ukrajinským dronom. Lenže ukrajinské drony okamžite po zverejnení ruskej reportáže prileteli na návštevu a zničili minimálne dve lietadlá – jeden Jak-52 a jeden hornoplošný stroj, pravdepodobne Cessna 172. Tento typ sa v spomínanej reportáži objavil tiež. Namiesto strelca v kokpite však nesie dva guľomety zavesené v mieste napojenia vzpier na trup.

Ku ďalšej strate došlo už dávnejšie, no potvrdená bola až teraz. Zo súdnych dokumentov vyplynulo, že na výcvikovom letisku pri Novočerkassku v Rostovskej oblasti zhorela 4. 9. 2024 helikoptéra Mi-8 patriaca ruskej federálnej národnej garde Rosgvardia. Došlo k tomu za tragikomických okolností. Kapitán Nikolaj Novoselov prikázal spáliť smeti uložené vo vykopanej jame, hoci predpisy takýto postup zakazovali. Od horiacich smetí sa v silnom vetre chytila aj suchá tráva a od nej vrtuľník. Ten bol natankovaný palivom a naložený záchranným, parašutistickým a pyrotechnickým vybavením. Celá helikoptéra aj s nákladom zhorela do tla. Rosgvardija vyčíslila škodu na 574 miliónov rubľov (7,3 milióna dolárov) a žiadala súdnou cestou náhradu od Novoselova. Súd však žalobe nevyhovel a dal kapitánovi pokutu len 350-tisíc rubľov (4 400 dolárov). Odôvodnil to tým, že toľko peňazí by Novoselov aj tak nikdy nemohol zaplatiť.

Ruská propaganda sa pochválila používaním ľahkých lietadiel Jak-52 proti dronom. Prezradila pritom aj presnú lokalitu letiska.

Reakcia ukrajinských dronov na seba nenechala dlho čakať.

Rusko používa proti dronom aj lietadlá Cessna 172 s guľometmi zavesenými na vzperách pri trupe.

Ukrajina používa lietadlá Jak-52 proti dronom už dlhšie. Každý z týchto strojov má iné sfarbenie, často pôvodné civilné. Zábery Jak-52M v tomto sfarbení sú nové, zverejnili ich až teraz.

O tom, že ukrajinské helikoptéry Mi-8 používajú proti ruským dronom guľomety M134 Minigun, sme už informovali. Teraz sa objavil záber umiestnenia tohto guľometu v bočných dverách Mi-8.