Page 7
ČLÁNKY
Počas prvého obdobia, počas ktorého bol me-
siac v splne alebo blízko splnu, boli mínovacie
operácie naplánované na osem nocí, ale uskutoč
-
nili sa iba tri, pričom poveternostné podmienky
znemožňovali presné kladenie mín po zvyšok plá
-
novaného obdobia. Prvá operácia z 8. na 9. apríla
bola vykonaná podľa plánu, ale nasledujúcu noc,
ktorá bola v knihe záznamov bojových operácií
205. skupiny RAF popísaná ako „Dokončenie mí
-
novania Dunaja“, bola zrušená, ako aj ďalšiu noc
10./11. apríla. V noci 12./13. apríla bolo mínovanie
úspešne vykonané, no opakovanie nasledujú
-
cu noc bolo opäť zrušené. Úspech sa dostavil až
14./15. apríla, no ďalšie opakovanie, 15./16. apríla,
muselo byť zrušené. Zrušenie následnosti akcií
bolo nešťastné, pretože poskytlo nemeckým or
-
gánom čas začať plánovať protiopatrenia.
205. skupina naplánovala na noc z 8. na 9. aprí
-
la 1944 veľký nálet na letisko Tököl v Budapešti,
ktorý bol však neskoro v ten deň zrušený, takže
prvá mínovacia operácia skupiny bola jediná, kto
-
rá sa v tú noc uskutočnila. Operovali dve krídla,
231. krídlo vyslalo dvadsať Wellingtonov z 37. a 70.
perute a 240. krídlo tri Liberatory od 178. perute.
Im určené mínované lokality, zvané „postele“ –
z anglického beds alebo aj záhrady – „gardens“ na
Dunaji ležali medzi Bazias a Belehradom. Prípra
-
va na to, čo bolo pre posádky 205. skupiny úplne
novou skúsenosťou, sa nezaobišla bez ťažkostí,
a zhrnutie v knihe záznamov o činnosti skupiny
z apríla uvádza:
„Záhradnícke“ (od slova Gardening – kódové
označenie RAF pre kladenie mín) operácie sa
začali v apríli 1944 a rieka Dunaj bola zamíno
-
vaná približne 200 mínami Mark IV a V. Ťažkosti
sa vyskytli pri získavaní potrebných popruhov,
závesných pásov a nosníkov bômb; a potrebného
skúseného elektrotechnického personálu špe
-
cializovaného na prípravu mín. Elektrotechnický
personál bol nakoniec odvezený z Blízkeho vý
-
chodu deň pred operáciou.
Zdá sa pravdepodobné, že „elektrický personál“
pochádzal z perutí v Egypte, ktoré sa špecializo
-
vali na mínovacie a protilodné operácie, ako na-
príklad 38. peruť, hoci reálne prvý brífing vykonal
personál Kráľovského námorníctva.
Desať Wellingtonov 37. perute bolo určených
na mínovanie Dunaja a kládli „uhorky“ (z anglic
-
kého „cucumbers“ – kódové označenie mín pre ich
podlhovastý tvar“) do trojmíľového úseku koryta
východne od Belehradu. Jedna posádka úlohu
vzdala pre poruchu magneta jedného z motorov.
Ďalších deväť odštartovalo z letiska v Tortorelle
medzi 20:20 a 20:27. Tri posádky, LN920 „C“ W/O
J.C. Bailey (RAAF), MF139 „K“ Lt. M. Britz (SAAF)
a ME872 F/Sgt. H.C.M. Johnson (RAAF), boli nútení
upustiť od splnenia svoje úlohy, F/Sgt. Johnson sa
vo vzduchu stretol so silnými elektrickými búrka
-
mi, zatiaľ čo posádky W/O Baileyho a poručíka Bri-
tza nedokázali identifikovať kľúčové body. Všetky
tri posádky priniesli svoje míny späť. Posádka F/O
Pagrama položila míny šesť míľ západne od pred
-
písaného lôžka. Zvyšok, Wellington LP182 s po-
sádkou F/Sgt. G.D.E. Adamsona, HE518 s F/Lt. R.M.
Crancheym, HZ814 s posádkou W/O. E.D. Upsona
(RAAF), JA522 s posádkou F/Sgt. J.C. Macalluma
(RAAF) a JA531 s posádkou F/Lt. C.H. Muggerid
-
ga, splnili úlohy a položili míny v predpísaných
oblastiach východne od Belehradu medzi 22:27
a 23:21 hodiny z výšky 400 až 500 stôp. Lietadlo
F/Sgt. Johnsona pristálo v Tortorelle o 23:35, zvy-
šok medzi 00:48 a 01:47.
Desať Wellingtonov od 70. perute vyčlenených
na mínovanie Dunaja vzlietlo z letiska Tortorella
medzi 20:20 a 20:41. Za celkom dobrého počasia,
aj keď obloha nebola úplne jasná, deväť z nich
prekonalo Dinárske Alpy a presne identifikova
-
lo rieku Sáva a Belehrad. Wellington LP130 „D“
s posádkou pilota F/Sgt. G.J. Custanceho zazna-
menal prehrievanie motora a zvýšenie teploty
oleja, ktoré sa ukázalo takmer okamžite po štar
-
te. Posádka sa otočila a pristála v Celone o 22:30
podľa pokynov aj s mínami na palube. Sedem lie
-
tadiel, LN640 „A“ s posádkou F/Lt. H.C. Bownasa,
MF194 „F“ s F/Sgt. D.C. Twiggom (RAAF), LN985 „K“
s F/O. C.O. Ellisonom (RAAF), HE694 “L” s F/Sgt. P.D.
Nihillom (RAAF), LN489 „O“ s F/Sgt. R.P.F. Gelleho
posádkou (RAAF), LN870 “U” s F/Sgt. H. Pollardom
a LP126 „Z“ s posádkou F/Sgt. A.S.R. Rossa (RAAF)
nahlásili, že „zasadil svoje uhorky“ do správnych
„záhrad“, vidiac padáky a zaznamenajúc dopady na
hladinu. Len posádka F/Lt. L.M. Masona v stroji
LN851 „Y“ mierne prestrelila a možno „zasadili
uhorky“ do susednej „záhrady“. Mínovanie prebie
-
halo medzi 22:29 a 23:10 z výšky 250 až 500 stôp,
a posádky zhodili spolu šestnásť 1600 lb. mín typu
Mk.III a IV.
Štyria zadní strelci ostreľovali člny, Sgt. M.W.
Maddick v LN640 vystrelil 2000 nábojov pri Omol
-
jici a Starčeve, Sgt. A. Roberts v LM870 minul
1000 nábojov v Ritopeku a Sgt. Graysmark, zadný
strelec v stroji HE694 vypálil 1000 nábojov na po
-
merne veľké plavidlo v blízkosti susednej „záhra-
dy“. Najväčší úspech však zožal Sgt. E.R. Butcher
v stroji LN985, ktorý spustil paľbu na šesť člnov
ťahaných remorkérom. Remorkér pri napadnutí
odhodil vlek, čo zrejme vyvolalo na člnoch určité
zdesenie.
Osem posádok pristálo v Tortorelle medzi 00:39
a 01:40. Bohužial, P/O Gibsonovi a posádke sa vrá
-
tiť nepodarilo.
Vickers Wellington B.Mk.X LP139 „B“ zo 70. pe
-
rute núdzovo pristál na hladine Dunaja po tom, čo
bol pri mínovaní medzi Belehradom a Baziasom
ľahkým Flakom zasiahnutý a zapálený pravý bok
a motor. Dvaja z tých, ktorí zomreli, navigátor F/O.
Jeffrey J.K. Burr a palubný strelec Sgt. Clifford
J. Selby, boli pochovaní lokálne, a po vojne boli
Vickers Wellington LN640 ‘A’ od 70. perute V pozadí pristáva B-17-tka od 15th USAAF.
INFO Eduard
7
Duben 2024