Page 8
znovu pochovaní na vojnovom cintoríne v Be-
lehrade, prvý v hrobe 9.A.A4 a druhý v 9.A.B.5.
Ale W. Operator F/Sgt. Frank Dadd, v tom čase
tiež lokálne pochovaný v Penceve, je v súčasnosti
pochovaný na vojnovom cintoríne Cassino, hrob
XVII.C.22. Zdá sa, že F/Sgt. Dadd bol exhumova
-
ný z Penceva americkou armádou, ktorá verila,
že bol pilotom USAAF, a pochovali ho na americ-
kom vojenskom cintoríne v Neapole. Neskôr však
bolo telo identifikované ako telo F/Sgt. Dadda
a v roku 1948 bol odovzdaný britským úradom na
opätovné pochovanie.
Dvaja preživší, pilot P/O. J.A. Gibson a bombo
-
metčík F/O. W. R. Elvin, nadviazali kontakt s Tiso-
vými Četníkmi a o štyridsať dní neskôr ich C-47
evakuovali z Juhoslávie a vrátili sa k svojej peruti
a obaja pokračovali v bojových operáciách.
Hlásenie bombometčíka Elwina poslúžilo ako
základ pre správu po ich návrate:
„Počas mínovania Dunaja východne od Belehra-
du približne o 22:45 bolo lietadlo, ktoré sklesalo
do výšky 200 stôp nad riekou, zasiahnuté ľahkým
Flakom, ktorá sa pravdepodobne nachádzala na
ostrove neďaleko Pančeva. V motore na pravobo
-
ku vypukol požiar a kapitán sa rozhodol o núdzo-
vé pristátie na hladine. Dve míny, ktoré viezli na
palube, boli okamžite odhodené (na správnom
mieste) a predtým, ako sa dvere bombovnice za
-
tvorili, lietadlo narazilo na hladinu vody v plytkom
uhle. Okamžite sa naplnilo vodou a v priebehu
niekoľkých minút bolo úplne ponorené. Nebol čas
na chystanie potrieb pre núdzové pristátie a je
známe, že prežili iba kapitán P/O Gibson a bombo
-
metčík F/O Elvin. Unikli cez únikový poklop pilota,
pričom P/O Gibson utrpel len miernu odreninu
tváre, avšak F/O Elvin si vykĺbil jedno rameno
a poranil druhú ruku. Bola mimoriadna tma a kým
sa dvaja muži dostali na povrch, lietadlo bolo
úplne ponorené. P/O Gibson našiel čln plávajúci
našťastie v správnej polohe a podarilo sa mu
k nemu doplávať, zatiaľ čo F/O Elvin sa vznášal
vo svojej „Mae West“. Po boji sa im obom podarilo
vyliezť na palubu a potom sa pokúsili nájsť W/Op
F/S Dadda, ktorého výkriky počuli, keď sa vynorili
na povrch. V tom čase však už preplávali znač
-
nú cestu po prúde a o W/Op nebolo nič počuť ani
vidieť. O ďalších dvoch členoch posádky nebolo
po ponorení lietadla nič počuť, ani dvaja preživší,
keď boli s dedinčanmi v okrese, nič viac nepočuli.
Počuli však klebety, že Nemci pracujú na vyti-
ahnutí lietadla z jeho polohy v strede rieky.
Keďže mali veľké problémy s riadením člna,
pískali na píšťalky, aj keď boli stále v strede rieky,
a nakoniec ich zbadal muž, ktorý prišiel na pra
-
mici a zobral ich a ich čln na breh. Snažili sa ho
presvedčiť, aby pátral po ďalších členoch posád
-
ky, ale nepodarilo sa im to a neskôr sa dozvedeli,
že nebol ochotný riskovať, že by ho Nemci videli
z ľavého (t. j. severného) brehu.
Boli prevezení do najbližšej dediny, kde si
na čas oddýchli v školskej miestnosti, pričom
dedinčania s nimi zaobchádzali celkom dobre.
Rozhovor s nimi však bol extrémne obmedzený,
keďže nemali žiadneho tlmočníka. Našťastie si
Britskí letci (v anglickom British airmen, doplň
prosím) mysleli, že je lepšie zistiť miestne politic
-
ké sympatie predtým, ako požiadajú, aby ich vzali
k Titovi, pretože ako neskôr zistili, títo dedinčania
na juhu Belehradu boli v drvivej väčšine priazniv
-
ci Četníkov a zarytí odporcovia partizánov. Okolo
1 hodiny ráno dôstojník Četník vošiel do miestnos-
ti, nechal ich vyzliecť a museli si obliecť miestny
odev. Následne ich odviezol volským povozom
k četníckemu okresnému vodcovi do inej dediny.
Tento vodca a jeho zamestnanci – jeden z nich
hovoril po francúzsky s P/O Gibsonom – sa k nim
správali veľmi dobre, nakŕmili ich a predstavili im
miestny vývar zo slivkovej šťavy (Pozn. autora:
u nás známu slivovicu).
Nasledujúce ráno, aby sa vyhli akejkoľvek mož
-
nosti odhalenia, ich vzali do kopcov, kde stretli
amerického študenta bohoslovia, ktorý im pove
-
dal, že už nejaký čas študuje za pravoslávneho
kňaza. Dva dni im robil tlmočníka, počas ktorých
sa ich často pýtali na postoj Británie k Četníkom
a Partizánom, pričom všeobecnou sťažnosťou
zrejme bolo, že Četníkom sa už nedostávajú do
-
dávky zbraní a streliva. Neskôr zistili, že Četníci,
hoci mali Britániu dobre naklonenú, sa neodváži
-
li otvorene vzdorovať Nemcom zo strachu z re-
presálií na ich dedinách, hoci dávali veľký pozor
a boli vždy dobre informovaní o nemeckých pohy-
boch. Predovšetkým sa zdalo, že nenávidia a boja
sa partizánov a využívajú každú príležitosť na boj
proti nim. Je zaujímavé poznamenať, že P/O Gib
-
son a F/O Elvin za celý čas, čo boli v Juhoslávii, vi-
deli len jeden nemecký nákladiak, keďže sa držali
ďalej od hlavných ciest a používali vedľajšie cesty,
ktorých povrch bol neopísateľne zlý, a preto sa im
Nemci vyhýbali.
So svojím tlmočníkom cestovali volským po
-
vozom do dediny asi sedem hodín cesty na juho-
západ, kde sa F/O Elvina ujal miestny lekár, ktorý
dislokáciu nevyliečil – rameno nemal napravené
až do doby, kým sa nedostal k britskej misii. Všet
-
ky zdravotnícke zásoby sa zdali byť veľmi obmed-
zené. V tejto dedine zostali dve noci a bývali ako
zvyčajne v dome miestneho veliteľa.
Nasledujúci deň ich major, ktorý sa objavil
počas večera predchádzajúceho dňa, poslal so
silným sprievodom na hranicu svojho okresu, po
-
tom s nimi pokračovali už len dvaja bodyguardi.
Pokračovali na juhozápad a každý večer sa zdrži-
avali v dedinách a často cestovali. Putovali zväč-
ša pešo, aj keď niekedy sa odviezli na voze ale-
bo na koni. Všade sa s nimi dobre zaobchádzalo,
až sa nakoniec dostali k veliteľstvu britskej mi-
sie, ktorá odovzdala podrobnosti o ich záchrane
a úteku pred zajatím domov.
Zjavne v tom čase niekoľko z týchto misií dis
-
kutovalo o plánoch odchodu z krajiny. Návrh na
prechod cez krajinu bol zamietnutý, pretože Čet
-
Partizáni boli na počiatku zorganizovaní Titom na
počiatku invázie vojsk Osy na Balkán v apríli 1941,
a začali s aktívnym odporom proti okupačným
vojskám po tom, čo Nemecko napadlo Sovietsky
Zväz v júni 1941. Rozsiahle povstanie bolo
organizované v mesiaci júl, ku ktorému sa neskôr
pridali četníci , organizovaní Daža Mihailovičom. To
viedlo k vytvoreniu nie však dlho trvajúcej republiky
Užice. https://en.wikipedia.org/wiki/Chetniks
ČLÁNKY
INFO Eduard8
Duben 2024