Info EDUARD
Synced!
Žádost o souhlas s ukládáním volitelných informací

Pro základní fungování webu nepotřebujeme ukládat žádné informace (tzv. cookies apod.). Rádi bychom vás ale požádali o souhlas s uložením volitelných informací:

Anonymní unikátní ID

Díky němu příště poznáme, že se jedná o stejné zařízení, a budeme tak moci přesněji vyhodnotit návštěvnost. Identifikátor je zcela anonymní.

Vaše souhlasy a odmítnutí si ukládáme do vašeho zařízení, abychom se vás už příště znovu neptali. Můžete je kdykoli později upravit ve Správě cookies

Více informací

Aa

Aa

Aa

Aa

Aa

 

 

 

 

aA

„Záhradníčenie“ na Dunaji

Pozemný personál 70. perute letky B pózuje na ich základni pri „uhorkách“.


Zamínovanie druhej najväčšej rieky Európy v apríli 1944


Text: Peter Kaššák


S dĺžkou 2 845 km je Dunaj po Volge druhou najdlhšou riekou v Európe. Na takmer 2 415 km (z Kelheimu do Suliny) je rieka splavná pre medzinárodnú nákladnú dopravu. Na svojej ceste z Čierneho lesa (Nemecko) do Čierneho mora (Rumunsko a Ukrajina) Dunaj prechádza okolo alebo cez desať štátov, čo z neho robí najmedzinárodnejšiu rieku na svete.

Komplex ropných rafinérií pri Viedni bol jedným z najväčších v Rakúsku a vďaka svojej strategickej polohe v blízkosti rieky Dunaj zaručoval ľahký prístup pre dovoz ropy z Rumunska a iných krajín. Floridsdorf, Wiener Neustadt, Moosbierbaum, Lobau, Schwechat a Kagran sa stali neslávne známymi posádkam 15. americkej leteckej armády Spojených štátov amerických. V roku 1944 chránilo tento komplex približne 88 ťažkých protilietadlových batérií so 604 ťažkými a 840 ľahkými delami namierenými na americké bojové boxy bombardérov. Pri maximálnej paľbe vymrštila do vzduchu proti americkým lietadlám približne 600 nábojov každé tri sekundy.

No nielen rakúske rafinérie využívali Dunaj ako dopravnú cestu. Rafinéria Apollo v Bratislave predstavovala v roku 1944 významnú ropno-spracujúcu inštitúciu, podobne ako ropné rafinérie v Maďarsku ako Szőny, Pétfürdő, Almásfűzűtő, Pét a rafinérie v Budapešti (Fanto, Shell, Koolaz a Hungary Petroleum Co.). Ďalej po prúde boli rafinéria Kuçovë, Doiceşti a sklad ropy v Targoviste v Bulharsku, rafinéria Brod v Juhoslávii a nakoniec známa rafinéria a sklady v Ploesti v Rumunsku.

Hladké fungovanie dunajského dopravného systému bolo pre Nemecko kľúčové a jeho narušenie bolo veľmi žiaduce. Spojeneckým plánovačom v Taliansku sa naskytli dve hlavné možnosti. Jedna zahŕňala zničenie ropných rafinérií, prístavných zariadení a ďalšej infraštruktúry. Druhá si vyžiadala zastavenie dunajskej dopravy mínovaním. Obidve možnosti boli zvažované a aj použité, keďže USAAF a RAF sa snažili odrezať Nemecko od jeho tak potrebnej rumunskej ropy.


Počas prvého obdobia, počas ktorého bol mesiac v splne alebo blízko splnu, boli mínovacie operácie naplánované na osem nocí, ale uskutočnili sa iba tri, pričom poveternostné podmienky znemožňovali presné kladenie mín po zvyšok plánovaného obdobia. Prvá operácia z 8. na 9. apríla bola vykonaná podľa plánu, ale nasledujúcu noc, ktorá bola v knihe záznamov bojových operácií 205. skupiny RAF popísaná ako „Dokončenie mínovania Dunaja“, bola zrušená, ako aj ďalšiu noc 10./11. apríla. V noci 12./13. apríla bolo mínovanie úspešne vykonané, no opakovanie nasledujúcu noc bolo opäť zrušené. Úspech sa dostavil až 14./15. apríla, no ďalšie opakovanie, 15./16. apríla, muselo byť zrušené. Zrušenie následnosti akcií bolo nešťastné, pretože poskytlo nemeckým orgánom čas začať plánovať protiopatrenia.

205. skupina naplánovala na noc z 8. na 9. apríla 1944 veľký nálet na letisko Tököl v Budapešti, ktorý bol však neskoro v ten deň zrušený, takže prvá mínovacia operácia skupiny bola jediná, ktorá sa v tú noc uskutočnila. Operovali dve krídla, 231. krídlo vyslalo dvadsať Wellingtonov z 37. a 70. perute a 240. krídlo tri Liberatory od 178. perute. Im určené mínované lokality, zvané „postele“ – z anglického beds alebo aj záhrady – „gardens“ na Dunaji ležali medzi Bazias a Belehradom. Príprava na to, čo bolo pre posádky 205. skupiny úplne novou skúsenosťou, sa nezaobišla bez ťažkostí, a zhrnutie v knihe záznamov o činnosti skupiny z apríla uvádza:


„Záhradnícke“ (od slova Gardening – kódové označenie RAF pre kladenie mín) operácie sa začali v apríli 1944 a rieka Dunaj bola zamínovaná približne 200 mínami Mark IV a V. Ťažkosti sa vyskytli pri získavaní potrebných popruhov, závesných pásov a nosníkov bômb; a potrebného skúseného elektrotechnického personálu špecializovaného na prípravu mín. Elektrotechnický personál bol nakoniec odvezený z Blízkeho východu deň pred operáciou.

Zdá sa pravdepodobné, že „elektrický personál“ pochádzal z perutí v Egypte, ktoré sa špecializovali na mínovacie a protilodné operácie, ako napríklad 38. peruť, hoci reálne prvý brífing vykonal personál Kráľovského námorníctva.

Desať Wellingtonov 37. perute bolo určených na mínovanie Dunaja a kládli „uhorky“ (z anglického „cucumbers“ – kódové označenie mín pre ich podlhovastý tvar“) do trojmíľového úseku koryta východne od Belehradu. Jedna posádka úlohu vzdala pre poruchu magneta jedného z motorov. Ďalších deväť odštartovalo z letiska v Tortorelle medzi 20:20 a 20:27. Tri posádky, LN920 „C“ W/O J.C. Bailey (RAAF), MF139 „K“ Lt. M. Britz (SAAF) a ME872 F/Sgt. H.C.M. Johnson (RAAF), boli nútení upustiť od splnenia svoje úlohy, F/Sgt. Johnson sa vo vzduchu stretol so silnými elektrickými búrkami, zatiaľ čo posádky W/O Baileyho a poručíka Britza nedokázali identifikovať kľúčové body. Všetky tri posádky priniesli svoje míny späť. Posádka F/O Pagrama položila míny šesť míľ západne od predpísaného lôžka. Zvyšok, Wellington LP182 s posádkou F/Sgt. G.D.E. Adamsona, HE518 s F/Lt. R.M. Crancheym, HZ814 s posádkou W/O. E.D. Upsona (RAAF), JA522 s posádkou F/Sgt. J.C. Macalluma (RAAF) a JA531 s posádkou F/Lt. C.H. Muggeridga, splnili úlohy a položili míny v predpísaných oblastiach východne od Belehradu medzi 22:27 a 23:21 hodiny z výšky 400 až 500 stôp. Lietadlo F/Sgt. Johnsona pristálo v Tortorelle o 23:35, zvyšok medzi 00:48 a 01:47.

Desať Wellingtonov od 70. perute vyčlenených na mínovanie Dunaja vzlietlo z letiska Tortorella medzi 20:20 a 20:41. Za celkom dobrého počasia, aj keď obloha nebola úplne jasná, deväť z nich prekonalo Dinárske Alpy a presne identifikovalo rieku Sáva a Belehrad. Wellington LP130 „D“ s posádkou pilota F/Sgt. G.J. Custanceho zaznamenal prehrievanie motora a zvýšenie teploty oleja, ktoré sa ukázalo takmer okamžite po štarte. Posádka sa otočila a pristála v Celone o 22:30 podľa pokynov aj s mínami na palube. Sedem lietadiel, LN640 „A“ s posádkou F/Lt. H.C. Bownasa, MF194 „F“ s F/Sgt. D.C. Twiggom (RAAF), LN985 „K“ s F/O. C.O. Ellisonom (RAAF), HE694 “L” s F/Sgt. P.D. Nihillom (RAAF), LN489 „O“ s F/Sgt. R.P.F. Gelleho posádkou (RAAF), LN870 “U” s F/Sgt. H. Pollardom a LP126 „Z“ s posádkou F/Sgt. A.S.R. Rossa (RAAF) nahlásili, že „zasadil svoje uhorky“ do správnych „záhrad“, vidiac padáky a zaznamenajúc dopady na hladinu. Len posádka F/Lt. L.M. Masona v stroji LN851 „Y“ mierne prestrelila a možno „zasadili uhorky“ do susednej „záhrady“. Mínovanie prebiehalo medzi 22:29 a 23:10 z výšky 250 až 500 stôp, a posádky zhodili spolu šestnásť 1600 lb. mín typu Mk.III a IV.

Štyria zadní strelci ostreľovali člny, Sgt. M.W. Maddick v LN640 vystrelil 2000 nábojov pri Omoljici a Starčeve, Sgt. A. Roberts v LM870 minul 1000 nábojov v Ritopeku a Sgt. Graysmark, zadný strelec v stroji HE694 vypálil 1000 nábojov na pomerne veľké plavidlo v blízkosti susednej „záhrady“. Najväčší úspech však zožal Sgt. E.R. Butcher v stroji LN985, ktorý spustil paľbu na šesť člnov ťahaných remorkérom. Remorkér pri napadnutí odhodil vlek, čo zrejme vyvolalo na člnoch určité zdesenie.

 Vickers Wellington LN640 ‘A’ od 70. perute V pozadí pristáva B-17-tka od 15th USAAF.

 

Osem posádok pristálo v Tortorelle medzi 00:39 a 01:40. Bohužial, P/O Gibsonovi a posádke sa vrátiť nepodarilo.

Vickers Wellington B.Mk.X LP139 „B“ zo 70. perute núdzovo pristál na hladine Dunaja po tom, čo bol pri mínovaní medzi Belehradom a Baziasom ľahkým Flakom zasiahnutý a zapálený pravý bok a motor. Dvaja z tých, ktorí zomreli, navigátor F/O. Jeffrey J.K. Burr a palubný strelec Sgt. Clifford J. Selby, boli pochovaní lokálne, a po vojne boli znovu pochovaní na vojnovom cintoríne v Belehrade, prvý v hrobe 9.A.A4 a druhý v 9.A.B.5. Ale W. Operator F/Sgt. Frank Dadd, v tom čase tiež lokálne pochovaný v Penceve, je v súčasnosti pochovaný na vojnovom cintoríne Cassino, hrob XVII.C.22. Zdá sa, že F/Sgt. Dadd bol exhumovaný z Penceva americkou armádou, ktorá verila, že bol pilotom USAAF, a pochovali ho na americkom vojenskom cintoríne v Neapole. Neskôr však bolo telo identifikované ako telo F/Sgt. Dadda a v roku 1948 bol odovzdaný britským úradom na opätovné pochovanie.

Dvaja preživší, pilot P/O. J.A. Gibson a bombometčík F/O. W. R. Elvin, nadviazali kontakt s Tisovými  Četníkmi a o štyridsať dní neskôr ich C-47 evakuovali z Juhoslávie a vrátili sa k svojej peruti a obaja pokračovali v bojových operáciách.

 

ČETNÍCI

Partizáni boli na počiatku zorganizovaní Titom na počiatku invázie vojsk Osy na Balkán v apríli 1941, a začali s aktívnym odporom proti okupačným vojskám po tom, čo Nemecko napadlo Sovietsky Zväz v júni 1941. Rozsiahle povstanie bolo organizované v mesiaci júl, ku ktorému sa neskôr pridali četníci , organizovaní Daža Mihailovičom. To viedlo k vytvoreniu nie však dlho trvajúcej republiky Užice. 

The Partisans were organized on the initiative of Tito following the Axis invasion of Yugoslavia in April 1941, and began an active guerrilla campaign against occupying forces after Germany invaded the Soviet Union in June. A large-scale uprising was launched in July, later joined by Draža Mihailović's Chetniks, which led to the creation of the short-lived Republic of Užice. More information: https://en.wikipedia.org/wiki/Chetniks


 


Hlásenie bombometčíka Elwina poslúžilo ako základ pre správu po ich návrate:

„Počas mínovania Dunaja východne od Belehradu približne o 22:45 bolo lietadlo, ktoré sklesalo do výšky 200 stôp nad riekou, zasiahnuté ľahkým Flakom, ktorá sa pravdepodobne nachádzala na ostrove neďaleko Pančeva. V motore na pravoboku vypukol požiar a kapitán sa rozhodol o núdzové pristátie na hladine. Dve míny, ktoré viezli na palube, boli okamžite odhodené (na správnom mieste) a predtým, ako sa dvere bombovnice zatvorili, lietadlo narazilo na hladinu vody v plytkom uhle. Okamžite sa naplnilo vodou a v priebehu niekoľkých minút bolo úplne ponorené. Nebol čas na chystanie potrieb pre núdzové pristátie a je známe, že prežili iba kapitán P/O Gibson a bombometčík F/O Elvin. Unikli cez únikový poklop pilota, pričom P/O Gibson utrpel len miernu odreninu tváre, avšak F/O Elvin si vykĺbil jedno rameno a poranil druhú ruku. Bola mimoriadna tma a kým sa dvaja muži dostali na povrch, lietadlo bolo úplne ponorené. P/O Gibson našiel čln plávajúci našťastie v správnej polohe  a podarilo sa mu k nemu doplávať, zatiaľ čo F/O Elvin sa vznášal vo svojej „Mae West“. Po boji sa im obom podarilo vyliezť na palubu a potom sa pokúsili nájsť W/Op F/S Dadda, ktorého výkriky počuli, keď sa vynorili na povrch. V tom čase však už preplávali značnú cestu po prúde a o W/Op nebolo nič počuť ani vidieť. O ďalších dvoch členoch posádky nebolo po ponorení lietadla nič počuť, ani dvaja preživší, keď boli s dedinčanmi v okrese, nič viac nepočuli. Počuli však klebety, že Nemci pracujú na vytiahnutí lietadla z jeho polohy v strede rieky.

Keďže mali veľké problémy s riadením člna, pískali na píšťalky, aj keď boli stále v strede rieky, a nakoniec ich zbadal muž, ktorý prišiel na pramici a zobral ich a ich čln na breh. Snažili sa ho presvedčiť, aby pátral po ďalších členoch posádky, ale nepodarilo sa im to a neskôr sa dozvedeli, že nebol ochotný riskovať, že by ho Nemci videli z ľavého (t. j. severného) brehu.

Boli prevezení do najbližšej dediny, kde si na čas oddýchli v školskej miestnosti, pričom dedinčania s nimi zaobchádzali celkom dobre. Rozhovor s nimi však bol extrémne obmedzený, keďže nemali žiadneho tlmočníka. Našťastie si Britskí letci (v anglickom British airmen, doplň prosím) mysleli, že je lepšie zistiť miestne politické sympatie predtým, ako požiadajú, aby ich vzali k Titovi, pretože ako neskôr zistili, títo dedinčania na juhu Belehradu boli v drvivej väčšine priaznivci Četníkov a zarytí odporcovia partizánov. Okolo 1 hodiny ráno dôstojník Četník vošiel do miestnosti, nechal ich vyzliecť a museli si obliecť miestny odev. Následne ich odviezol volským povozom k četníckemu okresnému vodcovi do inej dediny. Tento vodca a jeho zamestnanci – jeden z nich hovoril po francúzsky s P/O Gibsonom – sa k nim správali veľmi dobre, nakŕmili ich a predstavili im miestny vývar zo slivkovej šťavy (Pozn. autora: u nás známu slivovicu).

Nasledujúce ráno, aby sa vyhli akejkoľvek možnosti odhalenia, ich vzali do kopcov, kde stretli amerického študenta bohoslovia, ktorý im povedal, že už nejaký čas študuje za pravoslávneho kňaza. Dva dni im robil tlmočníka, počas ktorých sa ich často pýtali na postoj Británie k Četníkom a Partizánom, pričom všeobecnou sťažnosťou zrejme bolo, že Četníkom sa už nedostávajú dodávky zbraní a streliva. Neskôr zistili, že Četníci, hoci mali Britániu dobre naklonenú, sa neodvážili otvorene vzdorovať Nemcom zo strachu z represálií na ich dedinách, hoci dávali veľký pozor a boli vždy dobre informovaní o nemeckých pohyboch. Predovšetkým sa zdalo, že nenávidia a boja sa partizánov a využívajú každú príležitosť na boj proti nim. Je zaujímavé poznamenať, že P/O Gibson a F/O Elvin za celý čas, čo boli v Juhoslávii, videli len jeden nemecký nákladiak, keďže sa držali ďalej od hlavných ciest a používali vedľajšie cesty, ktorých povrch bol neopísateľne zlý, a preto sa im Nemci vyhýbali.

So svojím tlmočníkom cestovali volským povozom do dediny asi sedem hodín cesty na juhozápad, kde sa F/O Elvina ujal miestny lekár, ktorý dislokáciu nevyliečil – rameno nemal napravené až do doby, kým sa nedostal k britskej misii. Všetky zdravotnícke zásoby sa zdali byť veľmi obmedzené. V tejto dedine zostali dve noci a bývali ako zvyčajne v dome miestneho veliteľa.

Nasledujúci deň ich major, ktorý sa objavil počas večera predchádzajúceho dňa, poslal so silným sprievodom na hranicu svojho okresu, potom s nimi pokračovali už len dvaja bodyguardi. Pokračovali na juhozápad a každý večer sa zdržiavali v dedinách a často cestovali. Putovali zväčša pešo, aj keď niekedy sa odviezli na voze alebo na koni. Všade sa s nimi dobre zaobchádzalo, až sa nakoniec dostali k veliteľstvu britskej misie, ktorá odovzdala podrobnosti o ich záchrane a úteku pred zajatím domov.

Zjavne v tom čase niekoľko z týchto misií diskutovalo o plánoch odchodu z krajiny. Návrh na prechod cez krajinu bol zamietnutý, pretože Četníci im nedovolili prejsť do oblastí kontrolovaných partizánmi a skutočne nesúhlasili s ich zámerom opustiť krajinu a so zvyšujúcou sa podporou Británie voči  Titovi. Ďalšou alternatívou bol útek vzduchom. P/O Gibsona vzali na rovnú pastvinu na vrchole kopca a opýtali sa ho, či miesto považuje za vhodné k použitiu ako nočná pristávacia dráha pre Lysander. Domnieval sa, že áno, ale keďže sa vyskytli nejaké problémy pri dohadovaní spolupráce s Lysanderom, nakoniec sa dopočul, že o evakuáciu sa mali pokúsiť tri dopravné lietadlá. Zhadzovali sa im svetlice, M.A.P.R.W. lietadlá urobili fotografie pristávacej plochy a Gibson bol poverený velením operácií nočného lietania.

Skupina teraz pozostávala zo 109 mužov, keďže niekoľko amerických letcov vyskočilo na padákoch neďaleko a pridalo sa k „misii“. Po troch nočných operáciách – väčšina z nich bola zaujímavá a vzrušujúca, keď lietadlá vzlietli na krátkej improvizovanej pristávacej dráhe (naplnené do posledného miesta) – bola celá skupina bezpečne evakuovaná. P/O Gibson nastúpil do posledného transportu spolu s britským veliacim dôstojníkom.“

Personálna fotografia letca William R. Elvina z roku 1945 po návrate z vojny.

Fotografia bola vyhotovená v Juhoslávii v roku 1944, na ktorej zľava do prava na nej pózujú neznámy četník, pilot Jacobsen (bližšie neurčený), William Elvin a ďalší neznámy četník.

Fotografia posádky od 37 perute, v ktorej lietal W.R. Elwin (druhý zprava).

 

Ale späť k udalostiam mínovania Dunaja. Ako posledná do vzduchu v noci  z 8. na 9. apríla na mínovaciu misiu bola vyslaná 178. peruť. Tri posádky Liberatorov vzlietli z Celone medzi 20:50 a 21:00, a po dosiahnutí cieľa mínovali rieku Dunaj v blízkosti miesta, kde podľa geografického odhadu bola Bukurešť. V skutočnosti to však bol Belehrad. Medzi 23:28 a 23:39 hodinou, z výšky 125 až 500 stôp, tri posádky zhodili 12 kusov 1000 lb. mín Mk.V, Liberatory počas prvej akcie niesli len štyri míny, namiesto šiestich, ktoré boli nakladané neskôr do útrob týchto strojov.

Na brífingu W/Cdr. D.C. Smythe a jeho posádka, letiaci v BZ947 „N“, podrobne opísali postupnosť, ktorú sledovali v tejto prvej mínovacej operácii perute:

„23:15 – prílet do cieľovej oblasti. Okruh vpravo a sklesať do výšky 2 500 stôp letiac proti rieke až po ostrov Cibulski [44°48 severnej šírky: 21°12 vd]. Znova sa otočil doprava a letel späť pozdĺž Dunaja smerom na západ a znížiť výšku na 200 stôp pri ostrove Okilova [44°46 severnej šírky: 21°12 vd]. 23:28 hod., 180 stôp – kladenie mín v kurze 210°. IAS [Indicated Air Speed – indikovaná rýchlosť] 170 mph. Všetky míny zhodené na prvý pokus s trojsekundovým odstupom... Všetky štyri padáky sa otvorili a pozorovali sa špliechance na hladine, keď míny padli do Dunaja a vytvárali fontány vody.“

F/Lt. J.H.C. Lewis a jeho posádka (lietadlo BZ930 “S”) tiež položili svoje míny počas jedného bezchybného pokusu, ale S/Ldr. R.A. Brown (v lietadle BZ929), ktorý vykonal svoj prvý pokus o 23:32, zistil, že dokáže zhodiť iba dve míny, kým lietadlo preletí ponad pevninu, a tak sa otočil doprava a letel znova dolu riekou, aby zopakoval mínovanie a zhodil svoj druhý pár mín o 23:39. Zaujímavé je, že sa zdá, že neexistovala žiadna striktná požiadavka, pokiaľ ide o výšku, v ktorej boli míny zhadzované, alebo predpísanú rýchlosť, pretože kým W/Cdr. Smythe kládol z výšky 180 stôp rýchlosťou 170 mph, S/Ldr. Brown sa rozhodol zhodiť míny z 300 stôp pri rýchlosti 180 mph a F/Lt. Lewis šiel najnižšie zo všetkých a kládol míny z výšky 125 stôp. Posádky zaregistrovali miernu guľometnú alebo protilietadlovú paľbu z člnov a remorkérov severne a západne od ostrovov Dubovič a Dubovská Ada a posádka BZ930 sa to po ukončení mínovania rozhodla preskúmať. Pri pozorovaní niekoľkých malých plavidiel posádka na ne zaútočila z výšky 200 stôp, zadný strelec vystrelil asi 1000 rán, stredný horný strelec 400 rán a predný strelec 200 rán. Všetci pozorovali, ako sa projektily odrážajú od plavidiel. Posádky pristáli v Celone medzi 01:20 a 02:00.

Ráno 9. apríla 1944 bola riečna doprava na Dunaji ochromená v dôsledku vysokého rizika stretu s mínou na neznámom mieste toku časti Dunaja. Medzi prvými obeťami bol 650 koňový osobný parník Tulln od D.D.S.G, ktorý bol potopený na kilometri 1150 o 07:45. Šesť ľudí na palube zomrelo. D.D.S.G. stratilo aj bárku v tento deň, ale toto bol len začiatok. „Záhradkárčenie“ malo v nasledujúcich siedmich mesiacoch vážne ovplyvniť túto veľkú dopravnú spoločnosť. Ďalšie úmrtie bolo hlásené na tankeri X slovenskej spoločnosti S.D.P., ktorý bol potopený na km 1128 spolu so srbským policajným člnom.

Po troch nociach, na ktoré sa plánovalo mínovanie, ale upustilo sa od aktivít pre nepriazeň počasia, zlepšenie počasie znamenalo, že 12. apríla mohli tri perute zapojené do prvej mínovacej operácie 8. a 9. apríla obnoviť opakovať svoju činnosť. Hlavnou plánovanou operáciou 205. skupiny RAF v tú noc bol útok šesťdesiatich piatich posádok z troch krídiel vyzbrojených bombardérmi Wellington na zoraďovaciu stanicu Ferencváros v Budapešti. Sedemnásť Wellingtonov z 231. krídla a dvanásť Liberatorov od 240. krídla bolo vyčlenených na zhodenie mín medzi Backa Palanka a Futog, východne od Nového Sadu, zatiaľ čo päť Wellingtonov od 231. krídla mínovalo ďalej na východ, medzi Bazias a Belehradom.

 Jedenásť Wellingtonov od 37. perute vzlietlo z letiska Tortorella medzi 22:30 a 22:40. Sedem z nich malo za cieľ položiť míny v Dunaji medzi Gardinovcami pri Novom Sade a Surnikom a štyri medzi Baziasom a Belehradom pri Dubravici.

Sedem posádok vrátane posádky W/O. J.C. Baileyho (RAAF) vo Wellingtone LN920 „C“, F/Sgt. J. Calvert-Fishera v LN958, poručíka M. Britza (SAAF) v LN924, F/Sgt. H.C.M. Johnsona (RAAF) v ME572, F/Lt. J.F. Fishera v MF196, poručíka D.R. Hjelma (SAAF) v LP182 a F/Sgt. J. Evansa (RAAF) letiaceho v LN799 úspešne „nakládli“ dvanásť 1000 lb. mín do Dunaja v oblasti medzi Gardinovcami a Surnikom z výšky 100 až 200 stôp. Wellingtony HF477 (W/O. E.D. Upson (RAAF)) a ME875 (F/Lt. R.M. Cranchey) mali zaseknutú (primrznutú) mínu a preto návrat uskutočnili o 04:20 na letisku Foggia Main s dlhšou pristávacou dráhou aj s mínami na palube.

Štyri posádky určené na mínovanie medzi Bazias a Belehradom úspešne splnili úlohu a „nakládli“ svoje míny z výšky 300 až 500 stôp.

Pilot P/O. D.C. Burcham (z lietadla JA472) opísal svoje pocity, keď podnikol svoju prvú mínovaciu operáciu:

„Ukázalo sa to ako jeden z najvzrušujúcejších výletov. Po prekročení hôr vo výške 10 000 stôp sme presne určili našu „záhradu“ a ponorili sa do výšky 2 000 stôp nad rieku osvetlenú zahmleným mesiacom, pričom sme sa cítili dosť zraniteľní, pretože sme netušili, čo sa deje na tmavých brehoch rieky. V našom prípade sa nič nestalo a boli by sme schopní zhodiť naše dve míny!“  (Macdonald pp. 15–16)

Kniha operačných záznamov uvádza, že zadný strelec JA531, Sgt. Blyth, vystrelil 200 rán na člny, ale Maurice Lihou, ktorý bol kapitánom JA531, si v knihe spomienok „It’s Dicey Flying Wimpeys Around Italian Skies“ na str. 68–9 spomína, že bombometčík Sgt. Antiel tiež zaútočil na člny z prednej veže:

„V žiarivom mesačnom svite našli svoj „zeleninový záhon“ (cieľovú oblasť). Letiac nízko pozdĺž Dunaja s brehmi zdvíhajúcimi sa na oboch stranách jasne videli lodnú dopravu s tlmenými svetlometmi, ktoré sa pohybovali pozdĺž; musia patriť k nepriateľskému konvoju. Položili svoje smrtiace pasce a pokračovali v lete nízko vo výške 200 stôp nad riekou. Pre Leeho [Lihou] to bolo obrovské vzrušenie.

„Uvidíme, či nájdeme nejaké člny, ktoré by sme poostrelovali,“ navrhol Lee. "Chceš ísť do prednej veže, Len?"

„Dobre. Kapitán“. Netrvalo dlho a objavili sa prvé člny, ktoré sedeli nízko v rieke a zanechávali za sebou znateľnú brázdu bielej peny. Boli oveľa väčšie, ako Lee očakával, napočítal ich osem, štyri dvojice za sebou.

„Máš ich v hľadáčiku Len? Potom choďte na to. Si pripravený vzadu, Jock?'

Len nepotreboval ďalšiu ponuku, lietadlo naplnil zvuk guľometnej paľby, a keď preleteli ponad člny, bol na rade Jock vo veži zadného strelca, aby to skúsil. On ich tiež osolil dávkou.

„Čo tak druhý pokus, chlapci?“ spýtal sa Lee.

"OK, kapitán."

Otočili sa, leteli popri brehu rieky, znova sa otočili a leteli na nich zozadu. Zdalo sa, že na palube nikto nie je. Urobili cez nich druhý prelet, opäť obe veže v akcii. Leteli ešte niekoľko míľ, ale nič viac nespozorovali.

„Radšej poďme domov, Lee,“ povedal Riggy.“

Deväť posádok pristálo v Tortorelle medzi 03:11 a 04:20.

Zadný strelec 37. perute. [foto: E. Robertson]


Desať lietadiel 70. perute, zahŕňajúc LF640 “A” pilotovaný F/Sgt. G.B. Sinclairom (RAAF), LN699 „C“ s poručíkom N.K. Weekesom (SAAF), LP130 “D” s F/Sgt. G.J. Custancem (RAAF), MF194 „F“ so Sgt. D.H.R. McPhersonom (RAAF), LN985 „K“ s F/Sgt. H. Pollardom, HE694 “L” F/Sgt. K.E. Turleym (RAAF), LN479 „O“ s F/Sgt. R.P.F. Gellem (RAAF), NP135 “T” s F/Sgt. J.R. Turveyom (RNZAF), LN870 „U“ s F/Sgt. B.E. Marstinom (RAAF), LP126 “Z” s F/Sgt. R.P. Casem a LN851 „Y“ s posádkou F/Lt. K.G. Hubbarda, boli vyslané k úlohe kladenia mín medzi Palanka a Stari Futag, západne od Nového Sadu. F/Sgt. Custance a jeho posádka, ktorých predchádzajúcu akciu zmarili problémy s motorom, smerovali nad „staré“ koryto východne od Belehradu. Všetkých jedenásť posádok vzlietlo z Tortorelly medzi 22:40 a 22:54 a pri dobrom počasí sa približovalo k cieľu, pričom cestou obdivovalo zasnežené Dinárske Alpy. Medzi 1:00 a 01:45 posádky úspešne nasadili celkovo dvadsať 1000 lb. Mk.V a dve 1600 lb. Mk.IV mín z výšky 80 až 400 stôp.

Dve posádky, F/Sgt. Turveya a F/Sgt. Custanceho sa stretli s odporom južne od Masbaru, ktorá, aj keď mierna, bola dostatočne presná na zasiahnutie lietadla F/Sgt. Turveyho na niekoľkých miestach a poškodila interkom. Napriek tomu on a jeho posádka misiu úspešne dokončili.

F/Sgt. B.E. Marstin RAAF, pilot stroja LN870.  [foto: AWM]


Posádky pristáli v Tortorelle medzi 03:05 a 04:35. 

Dvanásť Liberatorov zo 178. perute, ktorých cieľom bolo zamínovať rieku Dunaj medzi Bačou Palankou a Futogom, západne od Nového Sadu, vzlietlo z Celone medzi 23:59 a 00:31. Každý z nich niesol šesť mín. Jedenásť posádok lokalizovalo určené lôžka a medzi 02:55 a 03:46 bolo úspešne položených šesťdesiatpäť 1000 lb. mín Mark V z výšky 80 až 500 stôp. Posádke Lt. W.J. Van der Merweho (SAAF) letiacej v BZ932, zostala jedna mína zavesená (primrznutá) k podvesom a bezpečne ju vyhodili nad Jadranom. Niekoľko posádok hlásilo ťažkosti s identifikáciou zóny dopadu z dôvodu lokálnych záplav a F/Lt. D.A. Eardley a jeho posádka v EV939 prerušili operáciu po tom, čo hľadali cieľovú zónu z výšky 1500 stôp viac ako tridsať minút. Dve z ich šiestich mín boli bezpečne odhodené nad Jadranom, ostatné priviezli domov.

Sedem posádok ostreľovalo člny a hlásilo zásahy, pričom 0,5-palcové guľomety, ktoré mali namontované Liberatory, mali oveľa väčšiu priebojnú silu ako 0,303-palcové guľomety Wellingtonov. Niekoľko posádok podniklo dlhotrvajúce ostreľovacie útoky, napríklad posádka poručíka Van der Merweho 12 minút ostreľovala člny paľbou z palubných zbraní. Najpozoruhodnejšie výsledky však dosiahli posádky strojov EV820 “R” (pilot Lt. T.E. Knight (SAF)) a EV822 “V” (pilot F/Lt. J.H.C. Lewis). Bočný a predný strelci druhej menovanej zaútočili a zapálili 100 stôp dlhé plavidlo, pravdepodobne tanker, ktoré vybuchlo. Strelci z EV820 zaútočili na ďalší tanker, ktorý tiež vybuchol, podpálil rad šiestich lodí, rieku pokryl horiaci olej a výsledné explózie boli viditeľné vo vzdialenosti 85 míľ.

Pri spiatočnom lete ponad Jadran posádka poručíka N.E. Haymana (v EV962) zbadala červené svetlice vypálené z mora, ktoré ohlásili na debrífingu. Informáciu posunuli k skupine riadenia lietania a výsledkom bola nasledujúceho rána záchrana S/Ldr. C.F. Mervyn-Jonesa a jeho posádky od 40. perute, vracajúca sa z útoku na zoraďovaciu stanicu Ferencvaros, Budapešť, ktorej došlo po poškodení Flakom palivo.

Ďalšími zúčastnenými posádkami, ktoré kvôli bezproblémovým letom neboli uvedené, boli posádka poručíka J.N. Halla (SAAF) v BZ928, Lt. G.C.E. Gibsona (SAAF) v BZ929, poručíka J.G. Schuurmana (SAAF) v BZ930 „S“, poručíka J. F. Younga (SAAF) v BZ946 „L“, W/O. J. Strenacha (RAAF) v BZ947 “N”, F/Lt. E.F.S. Maya v EV825 „D“ a F/Sgt. A.L. Steeleho v EV841. Všetky posádky pristáli v Celone medzi 05:43 a 06:30.

ovo vysadené „uhorky“, si opäť našli svoje obete. Dňa 13. apríla bolo potopených sedem lodí, vrátane B.L. tankeru 778, N.F.R lode Hotin a M.F.T.R. remorkéra Grof Szapary Gyula, ktorý sa potopil na km 1466. Na palube remorkéra prišlo o život desať ľudí.

M.F.T.R. remorkér Grof Szapary Gyula potopený 13. apríla 1944 na riečnom km 1466.


Pôvodne na noc zo 14. na 15. apríla 1944 naplánovala 205. skupina veľký útok na zriaďovaciu stanicu Turnu Severin v Rumunsku, ale tento útok bol zrušený a namiesto neho sa uskutočnili menšie nálety troch krídiel vyzbrojených Wellingtonmi proti lodnej doprave a prístavných inštaláciách v Piombino, San Stefano a Leghorne. Jeden Wellington z 236. krídla bol vyslaný, aby vykonal zhadzovanie letákov („niklovanie“) nad Rumunskom. Boli to teda iba Liberatory of 240. krídla, ktoré participovali na poslednej mínovacej operácii prvého obdobia splnu.

Do Liberatora 178. perute nakladajú míny.


Medzi 22:00 a 00:01 vyslala 178. peruť jedenásť posádok, aby mínovali Dunaj pri meste Jiul v Rumunsku, pričom šesť z nich bolo poverených zhadzovaním letákov nad rumunskými mestami ešte pred kladením mín. Dve lietadlá havarovali krátko po štarte a zo zvyšných deviatich len jedno, EV959 „T“ s posádkou F/Lt. D.A. Eardleyho sa podarilo s istotou nájsť určené lôžko. Zo zvyšku dvaja (BZ932 „Y“ poručíka W.J. Van der Merweho a BZ946 „L“ poručíka J.F. Younga, obaja SAAF) mínovali Dunaj, aj keď nie je isté kde, zatiaľ čo posádka W/O Strenacha (v BZ930 „S“) zhodila svoje míny 15 míľ južne od Craiova do rieky Jiul po tom, čo sa im nepodarilo nájsť Dunaj. Celkovo tridsať mín Mk.5A bolo položených medzi 03:20 a 03:44 z výšky 50 až 200 stôp. Ostatné posádky ako napr. poručíka H. Hoskena (SAAF) v BZ947 “N”, F/Sgt. A.L. Steeleho v BZ929 a F/Sgt. W.A. Molyneuxa v EV822 „V“ boli obmedzení kombináciou prízemnej hmly a ubúdajúceho svitu mesiaca visiaceho nízko na oblohe. Podmienky sa s postupujúcou nocou zhoršovali a posádky neskôr nedokázali identifikovať Dunaj napriek tomu, že ho po ceste úspešne použili ako orientačný bod na zhadzovanie letákov. Dve lietadlá úspešne zhodili letáky nad Ploesti a po jednom nad Bukurešťou a Craiovou.

Všetky vracajúce sa posádky zdôraznili ťažké poveternostné podmienky a úsilie, ktoré vynaložili na nájdenie určenej zóny dopadu. Posádka S/Ldr. R.A. Browna, letiaca v B-24 BZ928, napríklad hlásila:

„Snažil som sa nájsť Dunaj po zhodení letákov, ale neúspešne. Mesto jasne osvetlené a všetky body sa zhodovali s Turnu Măgurele, ale Dunaj sa nepodarilo nájsť. Mesiac dával slabé osvetlenie, keď svietil tesne nad hmlou. Krúžil som, aby som našiel Dunaj, ale neúspešne. Letel som na juh a zameral polohu ako 43°05' severnej šírky, 22°47' východnej dĺžky o 03:05. To nám prezradilo, že sme boli príliš ďaleko na juh od Dunaja na mínovanie v  03:20. Rozhodol sa prerušiť misiu. O pätnásť minút neskôr ďalšie určenie polohy podľa hviezd potvrdilo našu polohu mimo kurz. O 04:16 sme zhodili dve míny na pozícii 42.04’N: 18.32’E z 9000 stôp na kurze 260°.“

W/O. Strenach a jeho posádka museli bojovať nielen s ťažkým počasím, ale aj s nepriateľským odporom:

„O 01:54 sme dokončili okruh Ploesti – svetlomet vystrelil svoj lúč k oblohe a okamžite zachytil naše lietadlo. Svetlo svietilo cca. 30 sekúnd, presunulo sa a potom sa zopakoval ďalší pokus. Hlavný svetlomet držal lietadlá, ostatné sa hýbali v smere letu lietadiel a snažili sa zamerať veliteľa. Bol vykonaný úhybný manéver a svetlomety nás stratili. O 02:20 na ceste späť k Dunaju. Jedno lietadlo (neidentifikované) bolo pozorované letieť rovnakým spôsobom ako stroj „S“. „S“ sa otočilo vpravo. Výška 4000 stôp – výška stíhačky 3000 stôp. Neidentifikované lietadlo sa potom stratilo. Po strate neidentifikovaného lietadla strávili najmenej hodinu hľadaním Dunaja. Lietadlá leteli vo výške 300 stôp nad riekami, aby zistili, či vtekajú do Dunaja, ale nedokázali ho nájsť. O 03:44, 200 stôp – míny zhodené do rieky Jiul z Craiova, ktorá je pomerne veľká. Nemožno nájsť Dunaj kvôli úhybnej akcii, zlej viditeľnosti, čiernej noci a oparu nad zemou.

Návrat lietadiel bol v Amendole medzi 05:50 a 06:40.

Pilot skúma Liberator EV962 “F” od 178. perute, ktorý utrpel drobné poškodenie. Tento stroj sa zúčastnil mínovacej operácie v noci zo 14. na 15. apríla 1944.


V tú noc boli stratené dve lietadlá 178. perute. Consolidated Liberator B.Mk.VI EV825 „D“ normálne vzlietol, ale krátko na to havaroval jeden kilometer východne od San Marco. Príčina nebola nikdy zistená. Všetci členovia posádky, vrátane pilota Lt. Harolda E. Rogana (SAAF), navigátora Sgt. Denis A. Bennetta, bombometčíka Sgt. Bernard E. Harta, rádio operátora Sgt. John C.W. Martina, palubného inžiniera Sgt. George H. Evansa, strelca Sgt. James Atkinsona a strelca Sgt. John B. Baskervilleho boli zabití a sú pochovaní na vojenskom cintoríne v Bari, Lt. Rogan v hrobe XV.C.7, Sgt. Bennett v XV.B.38, Sgt. Hart v XV.C.38, Sgt. Martina v XV.C.6, Sgt. Evans v XV.C.13, Sgt. Atkinson v X.C.33 a Sgt. Baskerville v XV.B.39.

 Consolidated Liberator B. Mk.VI EV820 „R“ vzlietol približne o 23:50 a naposledy bol videný pri stúpaní z dráhy. O dve hodiny neskôr navigátor Sgt. J. Patterson, prišiel na letisko pešo. Zdá sa, že takmer okamžite po štarte lietadlo stratilo výšku a havarovalo, pričom zahynuli traja muži vrátane pilota Lt. Keitha Shawa (SAAF), bombometčíka P/O. Michael Wishaka (RCAF) a palubného inžiniera Sgt. Raymond H. Bircha. Patterson, ktorý bol vážne porezaný na hlave, upadol po náraze do bezvedomia, a keď sa prebral, zistil, že leží na zemi vedľa lietadla.

Potom, čo urobil čo mohol pre ostatných zranených členov posádky, spozoroval blikajúci letiskový maják asi 3 míle ďaleko a začal k nemu kráčať. Po jeho príchode okamžite vyrazila sanitka s lekárom a havarijným tímom na miesto nehody. Zistilo sa, že traja členovia posádky boli mŕtvi. Lietadlo nezačalo horieť a havarovalo v otvorenej krajine, čo spôsobilo, že havária nebola objavená skôr.

Okrem navigátora prežili haváriu aj rádio operátor Sgt. R.C. Pain a palubní strelci Sgt. H.F. Pollington a Sgt. E. Gollings.

Mŕtvi sú pochovaní na vojenskom cintoríne v Bari, Lt. Shaw v hrobe XV.C.8, P/O. Wishak (ktorý je uvedený v ORB 178. perute ako W/O, nakoľko jednotka vtedy ešte nebola informovaná o jeho povýšení) v hrobe XV.C.2 a Sgt. Breza v hrobe XV.C.9.

Pilot Officer Michael Wishak sa narodil v Československu v 1921. Jeho rodičia emigrovali do Kanady, kde v auguste 1941 vstúpil do RCAF. K 178. peruti bol zaradený 17. marca 1944.

Posádka B-24 EV820 „R“. V hornom rade vpravo Sgt. Pollington, v strede vľavo Sgt. Patterson a vedľa vpravo Sgt. Pain. Pod nimi sedia vľavo 2nd Lt. Shaw a vpravo W/O Wishak. Je to výsek z väčšej fotky, a letec hore vľavo k posádke už nepatril. [credit: Wishak family via P. Vančata].

 

Novo položenými mínami bol Dunaj ešte nebezpečnejší, keďže predtým položené míny ešte neboli zneškodnené a zoznam obetí sa každým dňom rozrastal. Medzi obeťami novo položených mín boli osobný parník M.F.T.R. Erszebet Kiralyne, potopený 15. apríla, motorový čln Ressel potopený 30. apríla a S.O.R. remorkér Vojvoda Putnik potopený 2. mája.

The 1000 h.p. motorová bárka D.D.S.G. Ressel, potopená 30. apríla 1944 na riečnom km 1552,0.

M.F.T.R. osobný parník Erszebet Kiralyne.


Prvá aprílová séria kladenia mín zrejme zastihla nepriateľa nepripraveného, keďže vybavenie na odmínovanie bolo úplne nedostatočné. Doprava sa na väčšej časti rieky zastavila, a hoci sa nepriateľovi v priebehu niekoľkých týždňov podarilo nastaviť sériu protiopatrení, následné mínovanie v máji a júni problém opäť zvýraznili. Zdá sa, že nepriateľ mal pri svojich skutočných odmínovacích operáciách len malé ťažkosti, pretože používané míny neboli komplikovaného alebo obzvlášť moderného typu, ale zintenzívnenie mínovania po polovici júla znemožnilo dostupným kapacitne zvládnuť odmínovať celý tok Dunaja.

O výnimočnom úspechu 205. skupiny RAF v operácii „Gardening“ nemôže byť pochýb. Celkovo sa medzi aprílom a augustom 1944 objem dopravy na Dunaji znížil asi o 60 až 70 percent. Nepriateľ bol nútený rozmiestniť pozdĺž značnej dĺžky rieky veľké množstvo protilietadlového vybavenia vrátane balónov a zbraní, ako aj vycvičené posádky na ich obsluhu. Zručné pyrotechnické posádky, námorné aj letecké, boli odklonené k Dunaju v čase, keď ich služby mohli byť utilizované na inom mieste. Nakoniec – a čo je najdôležitejšie, bola poskytnutá značná pomoc ruským silám pri ich ceste na západ, keď transport nemeckých posíl na východný front trpel dlhými meškaniami.

 

(Mierne upravený a obohatený úryvok textu z knihy: „Gardening by Moonlight“ od Petra Kaššáka a Davida Gunbyho, dostupný na lulu.com)


předchozí článek

Tail End Charlie

následující článek

Jak jsme budovali šachtu

Článek pochází z vydání 04/2024

Info EDUARD 04/2024, „Záhradníčenie“ na Dunaji
Info EDUARD 04/2024, Page 7
Prolistovat PDF
04/2024
Info EDUARD 04/2024

Dobrý večer, vážení přátelé! Máme za sebou hektický březen. Chápu, že vám to asi tak nepřijde, ale ona každá hospoda vypadá jinak z jídelny a jinak z kuchyně. Aby byl pohled z jídelny, tedy od vás zákazníků, pozitivní, nezbývá personálu v kuchyni, tedy nám, aby se pořádně oháněl.

4/1/2024

Číst

Nenechte si ujít

Úvodník

Úvodník

Dobrý den, vážení přátelé, po únorové premiéře a březnovém pokračování P-40E Warhawk je v dubnu čas na patrně nejvýznamnější protivníky Warhawků, japonská Zera. Poslední premiéru příslušníka rodiny Zer, plovákového Rufe, jsme měli přesně přede dvěma lety, v dubnu 2023. Dva roky nabízejí dostatek času si od Zer trochu odpočinout a dostat chuť na nové přírůstky.

04/2025

KAMIKAZE TOKKŌTAI

KAMIKAZE TOKKŌTAI

Jedním ze slov, která zná z oboru letectví doslova každý, aniž by se o něj alespoň okrajově zajímal, je výraz „kamikaze“. Je spojen s převážně leteckou kampaní, která začala v říjnu 1944 a trvala v podstatě až do konce války v Pacifiku. Stovky letců během ní obětovali své životy ve jménu japonského císařství.

04/2025

Muzeum řeckých vzdušných sil Dekelia

Muzeum řeckých vzdušných sil Dekelia

Muzeum řeckých vzdušných sil (The Hellenic Air Force Museum) je poměrně mladá instituce, v současné podobě existuje od roku 1986. Rozhodně však má na co navazovat, protože letecké sbírky byly předtím součástí řeckého Válečného muzea. Muzeum organizačně spadá pod velení vojenského letectva (Hellenic Air Force – HAF) a jeho úkolem je nejen historický výzkum, shromažďování, uchování a zpřístupňování exponátů, ale také vyhledávání, vyzvedávání, konzervace a restaurace artefaktů souvisejících s řeckou leteckou historií.

04/2025

Letecká vojna na Ukrajine - Prišli prvé Mirage 2000

Letecká vojna na Ukrajine - Prišli prvé Mirage 2000

Plná ruská invázia na Ukrajinu sa začala pred tromi rokmi, 24. februára 2022. Toto pokračovanie seriálu sa tak nezaoberá len posledným obdobím od 1. 2. 2025 do 28. 2. 2025, ale rekapituluje aj udalosti za posledný rok. Začneme ale najväčšími aktualitami – a tými je dianie na svetovej politickej scéne.

04/2025

Červencové Stirlingy

Červencové Stirlingy

Když byla v létě 1941 denní letecká ofenzíva RAF nad okupovaným evropským pobřežím na svém vrcholu, britské velení již vědělo, že tato strategie přináší vlastní vysoké ztráty, které jsou výrazně vyšší, než ztráty Luftwaffe. RAF se pokoušelo své protivníky zapojit do boje především v rámci operací Sweep a Circus. Zatímco v prvním případě šlo o nasazení pouze stíhacích perutí, v případě Circusu se jednalo o rozsáhlý stíhací doprovod pro malou skupinu Blenheimů. V doletu těchto formací však bylo velmi málo cílů se strategickou hodnotou pro německé okupanty.

04/2025

Tail End Charlie - Téměř aprílový problém

Tail End Charlie - Téměř aprílový problém

Za to, že opět píši svůj příspěvek do Tail End Charlie na poslední chvíli, nemůžu až tak moc já. Práci jsem si včera, tedy v neděli, ještě dva dny před vydáním aktuálního čísla, rozdělil vcelku zodpovědně. Ovšem nějak jsem na konci dne nestíhal. Pochopitelně, mohl bych to přičítat své pomalé práci, tendenci utíkat od povinností k věcem, které mi do mozku propouštějí ty správnější hormony pro správnější nálady a tisíci dalších věcí, tkvících jen a pouze v mé povaze, nezodpovědnosti a lenosti. Je to ale jinak, přátelé. Sebrali mi z toho včerejšího dne hodinu.

04/2025

Flying Knights v Austrálii

Flying Knights v Austrálii

03/2025

Esem během jediného souboje

Esem během jediného souboje

S legendárními stíhacími letouny Spitfire v průběhu 2. světové války bojovali a vítězili letci mnoha národností. Řada z nich se během válečných let stala leteckými esy, někteří z nich tohoto statusu docílilo během jednoho dne. Avšak na letounech Spitfire jen jeden pilot dokázal sestřelit pět letadel během jednoho souboje. Byl jím kanadský pilot F/Lt Richard Joseph „Dick“ Audet.

12/2024

Nepřehlédněte další vydání

© 2025 Eduard – Model Accessories, s.r.o.

Mírová 170

435 21 Obrnice

Czech Republic

https://www.eduard.com

support@eduard.com

+420 777 055 500

Article „Záhradníčenie“ na Dunaji waiting for thumbnails …

Sending statistics … done (750 ms)

Rendering „Záhradníčenie“ na Dunaji (345955): (21/21) (9 ms)

No sync content to local

Viewport set: width=device-width, user-scalable=0; scale = 1

No sync content to local

Screen: easyReading

--==[ RUN ]==--

Info EDUARD: theme set to 8895

Device info: input=mouse, webkitPrefix=no, screen=1264x0(1)

Mozilla/5.0 AppleWebKit/537.36 (KHTML, like Gecko; compatible; ClaudeBot/1.0; +claudebot@anthropic.com)

 r85/appLogo-123.png

 r85/pubLogoa-156-cz.png

 i8892/item1104389-small.jpg

 i8892/item1104390-small.jpg

 i8892/item1104391-orig.jpg

 i8892/item1104392-small.jpg

 i8892/item1104407-small.png

 i8892/item1104408-small.jpg

 i8892/item1104404-small.jpg

 i8892/item1104405-small.jpg

 i8892/item1104406-small.jpg

 i8892/item1104393-small.jpg

 i8892/item1104394-small.jpg[p2]

 i8892/item1104395-small.jpg[p2]

 i8892/item1104396-small.jpg[p2]

 i8892/item1104397-small.jpg[p2]

 i8892/item1104398-small.jpg[p2]

 i8892/item1104399-orig.jpg[p2]

 i8892/item1104400-small.jpg[p2]

 i8892/item1104401.gif[p2]

 i8892/item1104402.gif[p2]

 i8892/item1104403-small.jpg[p2]

 i8892/item1104409-small.jpg[p2]

 p156/vth446518-1.jpg[p1]

 r85/appLogoa-123.png[p1]

 r85/vth512438-0.jpg[p1]

 r85/vth512465-0.jpg[p1]

 r85/vth512455-0.jpg[p1]

 r85/vth512460-0.jpg[p1]

 r85/vth512501-0.jpg[p1]

 r85/vth512440-0.jpg[p1]

 r85/vth507692-0.jpg[p1]

 r85/vth488981-0.jpg[p1]

 p156/vth512327-1.jpg[p1]

 i8892/vth446667-1.jpg

 i8892/vth446668-1.jpg